Ekoaktivisti vítajú monitoring medveďov, ohlásený štátnymi ochranármi: Metóda analýzy DNA predstavuje v súčasnosti najpresnejší spôsob

Po roku 1995 niektoré štúdie ( Gerloff et al., 1995; Taberlet a kol., 1996,1997; Gagneux, Boesch & Woodruff, 1997; Goossens, Taberlet, 1998; Taberlet a kol., 1997; Woods a kol., 1999 ), poukázali na to, že použitie uvedených materiálov ( výkaly, srsť ) môže viesť k vzniku genotypizačných chýb, predovšetkým v dôsledku alelického ( alela – dedičný základ znaku, jedna z viacerých alternatívnych foriem génu ) vynechania. No nie sú to len tieto technické chyby, ale je tu tiež problém s presným odhadom pravdepodobnosti identity a to z dôvodu prítomnosti blízkych príbuzných v prírodných populáciách. Vedci preto dôrazne odporúčajú pred začatím rozsiahlej štúdie, ktorá zahŕňa neinvazívne vzorkovanie vykonať pilotnú štúdiu na vyhodnotenie technických ťažkostí a tiež vecí súvisiacich z vyššie uvedenou identitou.

Jedným z hlavných podmienok pri skúmaní stavu populácie veľkých mäsožravcov musia byť dostupné štatistické metódy, pomocou ktorých je možné komplexné posúdenie stavu a dynamiky ich populácií nie len pomocou údajov z neinvázneho vzorkovania ale tiež z iných zdrojov informácií zozbieraných a uložených v národnej databáze veľkých mäsožravcov prostredníctvom existujúcich národných monitorovacích programov. Takéto štatistické metódy, modely a s nimi súvisiace programy už vo svete existujú. Je možné ich získať a hneď uviesť do praxe. Výhodou takýchto modelov je tiež to, že umožňujú riešiť nasledujúce problémy spojené s odoberaním vzoriek v prírode:
- detekcia je nedokonalá a snaha o odber vzoriek je v priestore a čase heterogénna , čo znamená, že nie všetky jedince v študovanej oblasti sú detegované ( Kéry a Schaub, 2012 )
- v rámci nej môžu byť zistené také jedince, ktoré sa vo väčšine prípadov zdržiavajú mimo skúmanej oblasti. Bez explicitného prepojenia medzi parametrom veľkosti populácie a geografickým priestorom alebo oblasťou nemožno hustotu odhadnúť a veľkosť populácie je zle definovaná (Efford, 2004).
Informácie v národnej databáze budú počas jednotlivých rokov zbierania neustále narastať, čím budú ponúkať obrovské možnosti na zodpovedanie širokého spektra aplikovaných otázok týkajúcich sa ekológie a managementu veľkých mäsožravcov. Vzniká tu veľký priestor, ktorý umožní riadiacim orgánom štátu ale tiež regionálnym orgánom prístup k modelom, ktoré umožnia odhadovať ročný výskyt veľkých mäsožravcov v danom priestore, dynamiku populácie v čase a v neposlednom rade aké prinášajú so sebou alternatívne opatrenia managementu populačné a dynamické dôsledky.