Bodujeme lesmi, ale strácame na odpade

Ukazujú to prepočty medzinárodného think-tanku Global Footprint Network, ktorý meria tzv. ekologickú stopu. Tá vyjadruje to, aký je vplyv každodenných ľudských aktivít na našu planétu. Slováci pritom prejedajú planétu rýchlejšie ako celé ľudstvo dohromady. Všetci obyvatelia Zeme pritom žijú takým životným štýlom, ktorý by si vyžadoval 1,6 planét.

Problémom je odpad. Z takmer dvoch miliónov ton odpadu, ktoré ročne vyprodukujeme, sa na Slovensku zrecykluje a skompostuje len 12 percent. Oproti ostatným európskym krajinám sme však na tom lepšie napríklad v rozsahu chránených území, lesov, kvalite a množstve vodných zdrojov či spotrebe energií v domácnostiach. Naša biokapacita, čiže prírodne bohatstvo, teda spočíva hlavne v lesoch a vode. Pokiaľ hovoríme o vzorových krajinách, klimatológ Alexander Áč spomína na prípad Kostariky. „V minulosti prišla o významné množstvo lesa v dôsledku chovu dobytka pre obyvateľov USA. Dnes sa lesy postupne obnovujú, pretože ich služby vláda spoplatnila. Krajina dnes produkuje skoro všetku elektrinu pomocou vody, takže takmer nepotrebuje fosílne zdroje. Do roku 2021 chce byť krajina uhlíkovo neutrálna. No ani Kostarika nespĺňa kritérium udržateľnosti, pretože napriek všetkým pozitívnym snahám a úspechom, od roku 1991 žije na rastúci ekologický dlh. Problémom je rastúca populácia," hovorí.

Švédi využívajú svoje lesy pomerne udržateľne - vďaka ich obrovskej rozlohe a nízkej hustote obyvateľstva to majú jednoduchšie. Obyvatelia Nigeru za sebou zanechávajú najmenšiu uhlíkovú stopu spomedzi všetkých krajín sveta. Dôvodom však je predovšetkým nehostinnosť prostredia, v ktorom žijú.

Z európskych krajín sa väčšinou považujú za vzorové hlavne Švédsko či Fínsko, ktoré sú ekologickými kreditormi. Spotreba Švédov či Fínov je však vyššia ako slovenská spotreba (Švédi – 7,3 a Fíni – 5,9 gha). Alexander Áč vysvetľuje, že v prípade týchto krajín je kľúčová najmä nižšia hustota populácie a vysoký podiel lesov. Dôležité je teda skutočné prírodne bohatstvo krajiny a nižší počet obyvateľov. Práve to umožňuje Švédom či Fínom vyššiu životnú úroveň a spotrebu, ktorá je (zatiaľ) udržateľná, pretože dokonca aj tieto štáty dovážajú fosílne zdroje.

Čo môžeme spraviť pre to, aby sme zlepšili skóre Slovenska v ekologickej stope? Alexander Áč tvrdí: „Ak jeden Slovák zníži svoju spotrebu zdrojov povedzme o polovicu, na spotrebe Slovenska sa to neprejaví nijako. Ak by tak urobila väčšina Slovákov, už by sa to prejavilo a mohli by sme „vypnúť" niektoré veľké elektrárne alebo hnedo-uhoľné bane." Upozorňuje, však, že by to pravdepodobne viedlo k ekonomickej recesii. Problematický je podľa neho hlavne súčasný ekonomický systém neustáleho rastu a zvyšujúcej sa spotreby, ktorý sa snažíme za každú cenu udržať pri živote. „Problém je tiež v tom, že vyšší plat znamená aj vyššiu spotrebu – avšak je len málo ľudí, ktorí chcú nižší plat, aby šetrili prírodnými zdrojmi planéty. Potrebujeme nový ekonomický systém, kde sa výkonnosť ekonomiky príliš nemení – nerastie, ani neklesá."
Zdroj: hnonline.sk