Vízia Národného lesníckeho centra: tradícia v hodnotách, modernosť v metódach

Rozhovor s generálnym riaditeľom NLC Bc. Ing. Ľubošom Halvoňom, PhD.

Národné lesnícke centrum (NLC) má v sektore lesníctva špecifické postavenie. Ako by ste charakterizovali jeho miesto a úlohu do budúcnosti?

NLC má ambíciu byť modernou, inovatívnou odbornou inštitúciou, ktorá svoje pôsobenie nevníma iba v rámci lesníctva a potrieb lesníkov, ale aj v širšom kontexte spoločnosti a ďalších rezortov. Lesníctvo dnes čoraz viac súvisí s ochranou prírody, pôdohospodárstvom, vodným hospodárstvom, klimatickou politikou a regionálnym rozvojom. Tomu by mala zodpovedať aj odborná pôsobnosť NLC.

Dôležité je pritom zachovať kontinuitu. NLC by malo byť inštitúciou tradičnou v hodnotách a modernou v metódach. Odbornosť, zodpovednosť, kontinuita poznania a rešpekt k lesníckej tradícii by mali zostať pevnými základmi organizácie. Súčasne však musíme využívať moderné vedecké poznatky, informačné technológie, nové metódy spracovania údajov a moderné formy komunikácie.

Aké postavenie by malo mať NLC z hľadiska odbornej autority?

Mojou víziou je, aby bolo NLC vnímané na Slovensku ako národná odborná autorita v oblastiach, ktoré patria do jeho kompetencií, a zároveň ako rešpektovaný partner v európskom priestore.

Takéto postavenie však nemožno vytvoriť administratívnym rozhodnutím. Musí byť založené na kvalite práce, výsledkoch vedy a výskumu, odborných skúsenostiach a dlhodobo budovanom know-how. NLC chce byť odborným garantom, na ktorého sa obracia štátna správa, vlastníci a obhospodarovatelia lesov, vedecké a vzdelávacie inštitúcie, ako aj ďalší partneri.

Ktoré oblasti môžu byť z hľadiska ďalšieho rozvoja NLC osobitne významné?

Perspektívu vidím najmä v pracoviskách a oblastiach, kde už existuje moderná infraštruktúra a odborné kapacity s potenciálom ďalšieho rozvoja. Príkladom je diaľkový prieskum Zeme alebo Centrum excelentnosti LignoSilva.

Takéto kapacity majú význam nielen pre lesníctvo. Ich využitie môže presahovať nielen do príbuzných oblastí ako je poľnohospodárstvo, ochrana prírody, krajinné plánovanie ale aj napr. do rezortov obrany alebo dopravy a výstavby. Úlohou a povinnosťou NLC by preto malo byť tieto kapacity rozvíjať a zároveň hľadať možnosti ich širšieho uplatnenia.

Výraznou technologickou témou sú dnes digitalizácia a umelá inteligencia. Aké miesto by mali mať v činnosti NLC?

Digitalizácia by mala byť jednou z prirodzených súčastí modernizácie NLC. Vo všetkých oblastiach činnosti by sme mali hľadať možnosti automatizovaného a inteligentného spracovania informácií. Umelá inteligencia pritom nie je cieľom sama osebe. Je nástrojom, ktorý môže pomôcť pri spracovaní veľkého množstva údajov, pri modelovaní, vyhodnocovaní výsledkov, tvorbe podkladov pre rozhodovanie alebo pri poskytovaní odborných služieb.

NLC má v tomto smere významnú výhodu v množstve a charaktere údajov, s ktorými pracuje. Výzvou bude vytvoriť také technologické a organizačné podmienky, aby sa tieto dáta dali efektívnejšie využívať.

S technologickou modernizáciou súvisí aj otázka infraštruktúry a hospodárenia s majetkom. Čo by malo byť prioritou?

Základom je fungujúca a bezpečná infraštruktúra, ktorá umožní plniť odborné úlohy organizácie. Zároveň však treba venovať pozornosť efektívnosti prevádzky. Majetok organizácie je potrebné nielen udržiavať, ale aj zveľaďovať a investovať do riešení, ktoré môžu v budúcnosti znižovať prevádzkové náklady. Pri investíciách by preto nemala byť rozhodujúca iba obstarávacia cena, ale aj dlhodobé prevádzkové náklady, životnosť a využiteľnosť investície.

Popri technológiách však zostávajú rozhodujúcim faktorom ľudia. Ako vnímate otázku ľudských zdrojov v NLC?

Ľudské zdroje považujem za jednu z kľúčových otázok ďalšieho fungovania NLC. Dnes osobne považujem riadenie ľudských zdrojov (pozn. Human Resources alebo HR) za jednu z najväčších výziev súčasnosti. V špecializovanej odbornej organizácii je kvalita ľudí priamo spojená s kvalitou výsledkov. Zároveň ide o oblasť, ktorá si vyžaduje dlhodobé plánovanie. Personálna obmena sa nedá vyriešiť krátkodobým náborom. Pri mnohých odborných a vedeckých pozíciách trvá roky, kým nový pracovník získa potrebnú odbornú úroveň, skúsenosti a kontakty. Preto je potrebné včas vytvárať podmienky na generačnú obmenu a postupné odovzdávanie odborných kompetencií.

Ako by mala vyzerať personálna politika NLC?

Potrebná je dlhodobejšia HR stratégia, ktorá bude priamo previazaná so strategickými cieľmi organizácie. Mala by riešiť získavanie nových pracovníkov, a to aj zo zahraničia, adaptačný proces, odborný rast, vzdelávanie, kariérny rozvoj, systém povyšovania aj prípravu budúcich odborných a riadiacich kapacít. Dôležité je vytvoriť prostredie, v ktorom majú odborní pracovníci možnosť rozvíjať svoje schopnosti počas celej kariéry. Možnosť práce so špičkovými technológiami, pravidelné odborné vzdelávanie a špecializované školenia by preto mali byť prirodzenou súčasťou fungovania organizácie.

Aké pracovné prostredie by malo NLC vytvárať?

Predovšetkým profesionálne, predvídateľné a férové. Zamestnanci potrebujú vedieť, aké sú ich úlohy, kompetencie a zodpovednosti. Rovnako dôležitá je otvorená interná komunikácia – vertikálna medzi vedením a zamestnancami aj horizontálna medzi jednotlivými organizačnými útvarmi.

Súčasťou moderného pracovného prostredia je aj rešpektovanie princípov rovnakého zaobchádzania a vytváranie podmienok, ktoré umožňujú primeranú rovnováhu medzi pracovným a osobným životom.

Výška mzdy je, samozrejme, významným faktorom, ale sama osebe nezaručuje dlhodobú motiváciu. Rovnako významné sú odborné možnosti, pracovné prostredie, spôsob riadenia, uznanie výsledkov práce a perspektíva ďalšieho rozvoja.

Čo by teda malo byť základom budúcej identity NLC?

Dovoľte, aby som využil symboliku, ktorá je spojená so samotným vznikom NLC a platí dodnes. Dokonale mi ju pripomína aj titulná fotografia.

Tri piliere – veda spojená s výskumom, hospodárska úprava lesov a vzdelávanie – sú základom fungovania NLC, a to bez ohľadu na organizačnú zložku. A to, že sú „pevnými nohami, na ktorých NLC stojí“, ukazuje úspešný príbeh tejto organizácie.

Po 20 rokoch by som však k tomu ešte doplnil ďalšie: jedna organizácia založená na tímovej spolupráci odborníkov týchto oblastí, pevne ukotvená národná autorita a spolupráca v európskom a medzinárodnom meradle.

A v neposlednom rade by NLC mali v budúcnosti spájať tri prvky – odborná kontinuita, vedecká a technologická modernizácia a kvalitné ľudské zdroje.

Je potrebné však zachovať aj skúsenosti a hodnoty, ktoré slovenské lesníctvo a odborné inštitúcie vytvárali desaťročia, ale súčasne ich preniesť do podmienok 21. storočia. To znamená naplno využívať nové technológie, dáta, digitalizáciu a umelú inteligenciu, posilňovať medzinárodnú spoluprácu a systematicky pripravovať novú generáciu odborníkov.

Veľmi dobre si ale uvedomujem, že to nie je všetko. Úspech nebude závisieť iba od technológií alebo organizačných opatrení. Tým skutočným a rozhodujúcim faktorom je totiž samotný človek. Bez jeho osobného záujmu, schopnosti spolupracovať, chuti rásť a bez toho, aby do práce vložil svoje srdce, žiadne vonkajšie podmienky fungovať nebudú, nech sú akékoľvek.

Ďakujem za rozhovor.

Peter Gogola