Pri zonácii národných parkov sme premrhali historickú šancu zriadiť moderné, efektívne, ekonomicky a sociálne udržateľné nosné prvky národnej sústavy chránených území

Ono to ani inak dopadnúť nemohlo, keď skutočným kritériom zonácie  bolo neprísť o časť pôžičky z Plánu obnovy a odolnosti EÚ a prevedenie čo najväčšej rozlohy štátnych pozemkov z jednej štátnej inštitúcie LESOV SR, š.p. na 9 štátnych právnických subjektov – správy národných parkov, každý s vlastnou finančne nákladnou organizačnou štruktúrou.

Keby sme sa inšpirovali ostatnými ekonomicky podstatne výkonnejší štátmi, tak by sme namiesto naháňania kvantity, dali prednosť kvalite a funkčnosti.

A to nehovoríme o tom, že štát má dostatok legislatívnych a riadiacich nástrojov na to, aby na svojich pozemkoch dosiahol to, čo požaduje aj v prípade jedného správcu, ktorý má už dlhodobo zabehnutý funkčný, organizačný, infraštruktúrny aj manažmentový model, pri súčasnej minimalizácii vyvolaných finančných nákladoch zo štátneho rozpočtu.

To že tento model fungoval a funguje potvrdzuje skutočnosť, že Slovensko v rámci Európy dosahuje jeden z najvyšších indexov biodiverzity, rozloha chránených území zo suchozemskej rozlohy krajiny je na špičke EÚ a podiel rozlohy Európskej sústavy chránených území je 3. najvyšší v EÚ. Samozrejme to nie je len zásluhou najväčšieho správcu štátnych pozemkov, ale aj ostatných správcov a užívateľov lesov, ktorí stáročia manažujú lesy tak, že sa v rámci Európy nemáme za čo hanbiť.

Prečo považujem zonáciu národných parkov za neúspešný projekt (napriek tomu že ochranári a laická verejnosť neskrývajú radosť)?

1. Ani jeden národný park (okrem TANAPu) po ukončenej zonácií nespĺňa legislatívne kritériá národného parku „zabezpečenia nerušeného priebehu prírodných procesov najmenej na troch štvrtinách územia národného parku“ (nikde sa pritom nehovorí o nejakom potenciáli do budúcnosti, ale ide  o kritérium národného parku, ktoré ho pri zriadení odlišuje od ostatných kategórií národnej siete chránených území).

Paradoxne táto podmienka bývala najčastejšie pertraktovaná (spolu s kritériami IUCN) ako hlavný dôvod nutnosti prezónovania pôvodných NP, ktoré tak isto toto kritérium nespĺňali. A to platí aj pre NP prezónované predošlou vládou. No ale, stačilo previesť pozemky zo správy LESOV SR pod rezort životného prostredia a tieto „zonačné kritériá“ zrazu záhadne stratili opodstatnenosť.

2. Ani jeden národný park  (okrem TANAPu) po ukončenej zonácii nespĺňa  kritériá IUCN (Medzinárodná únia pre ochranu prírody) kategórie II.

Snahou dosiahnuť, (udržať) čo najväčšiu rozlohu NP boli navrhovatelia zonácií nútení zahrnúť do vlastných území NP, hlavne v prípade lesných biotopov aj lesy, ktoré svojim stavom a vývojom nemohli splniť kritériá platnej legislatívy ako aj IUCN „s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre“.

A tak sa stalo, že na drvivej väčšine území NP napriek sľubovaným deklaratívnym vyhláseniam „o úplne novom prístupe“ bude prebiehať naďalej aktívny manažment, taký, aký v podstate zabezpečoval pôvodný štátny správca (a je úplne irelevantné či ho bude reálne vykonávať správa národného parku, dodávateľský kontraktor, štátny alebo neštátny....).

Či je toto tá očakávaná „pozitívna zmena“ (podľa zásady „za viac peňazí menej muziky – v lepšom prípade rovnakej muziky“) nech si každý odpovie sám.

3. Ekonomická udržateľnosť.

Správy NP sú na rozdiel od štátneho podniku LESOV SR š.p. príspevkové organizácie, ktoré svoju činnosť financujú z rozpočtových zdrojov (a je úplne jedno či skryte z Environmentálneho fondu, alebo priamo z rozpočtu).

Paradoxom je, že z dôvodu aby schvaľovací proces zonácie prešiel čo najľahšie, iniciátori si dali záležať na tom, aby skutočné náklady potrebné na réžiu a fungovanie novozriadených NP neboli prístupné  odbornej verejnosti, ale hlavne ústredným orgánom štátnej správy. Vysvetľujeme si to tým, že napriek opakovaným urgenciám a pripomienkam vzneseným v riadnych pripomienkových konaniach nebola vypracovaná žiadna ekonomicky obhájiteľná dopadová analýza.

A tak sa stane, že minister financií bude musieť v čase konsolidácie nájsť niekoľko desiatok miliónov eur navyše, ako to bolo doposiaľ. Čo je však horšie, dôjde aj k významnému oslabeniu ekonomickej výkonnosti pôvodného správcu LESOV SR, š.p. z dôvodu zásahu do jeho doterajšieho fungovania, fragmentáciou územia, narušenia prevádzkovej infraštruktúry, zníženia rozlohy aj tržbonosných území a zvýšenia nákladov.

Tento negatívny dopad prichádza v najnevhodnejšom období vzhľadom na to, že štátny podnik LESY SR š.p. patril medzi prvú stovku subjektov ktoré sa najvyššou mierou podieľajú na napĺňaní štátnej pokladnice (podľa ekonomického týždenníka TREND sú LESY SR za rok 2025 na 28. mieste top daňovníka roka).

 

Verejnosť si často kladie otázku, prečo sa Slovensko nachádza na posledných priečkach ekonomickej výkonnosti a životnej úrovne v rámci EÚ, napriek tomu, že pracujúci podávajú  porovnateľné výkony, ako pracujúci ostatných krajín EÚ. A tu je jedna z odpovedí. Lebo to robíme takto...

Pritom nikto nemá záujem znižovať význam a opodstatnenosť národných parkov, ktoré majú, ako nadstavba spoločnosti obrovský význam pre plnenie širokej škály ekosystémových služieb a funkcií pre spoločnosť.

Ale tým že dnešný „údajne nefungujúci model“ prebalíme do iného obalu, s tými istými problémami, sme nevyriešili nič, len potešili zopár jedincov a ich „kamarátov“, ktorí sa už teraz tešia na čerpanie financií EÚ, ktoré boli pre nich z dôvodu absencie vlastných území doposiaľ nedostupné.

Ale takto to už u nás chodí...

Ing. Ľuboslav Mika