Dôležitejšia ako početnosť je kvalita populácie

S doc. MVDr. Ladislavom Molnárom, PhD. o medveďoch z veterinárneho hľadiska

Doc. MVDr. Ladislav Molnár, PhD. je prednostom Kliniky vtákov, exotických a voľne žijúcich zvierat na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. 53 ročný odborník ovláda šesť jazykov, je zanieteným poľovníkom a sokoliarom. Odborník s bohatými životnými a pracovnými skúsenosťami argumentuje vecne, v súvislostiach a s nadhľadom. Desať rokov pôsobil ako osobný veterinárny lekár kráľovskej rodiny v Spojených arabských amirátoch, neskôr zakladal zverofarmy v Maroku. Spolupracoval s poprednými odborníkmi z veterinárnych univerzít napríklad v Londýne a Hannoveri. Precestoval svet. Požiadal som ho o rozhovor, pretože spoločne s kolegami analyzuje jedince medveďa hnedého, eliminované z populácie v rámci povoleného regulačného odstrelu.

Problematika početnosti medveďov na Slovensku je jednou z mediálnych tém, ktoré názorovo rozdeľujú našu spoločnosť. Ako ju vnímate?

Chcel som pochopiť problematiku problémových medveďov v konflikte s ľuďmi a preto som bol na Aljaške a Špicbergoch, kde som sa zaujímal o život medveďov grizly a ľadových medveďov. Videl som medvede v Indii, vnímal som podmienky, v akých tam žije medvedia populácia. Chcel som získať o tejto téme širší prehľad a vytvoriť si na ňu vlastný názor, založený na poznatkoch a skúsenostiach. A najmä zahrnúť do tejto témy veterinárny aspekt a vplyv ochorení na zmenu správania medveďov.

Medveďmi som sa začal bližšie zaoberať na podnet profesora Juraja Cibereja po návrate zo zahraničia takmer pred dvadsiatmi rokmi ako mladý asistent na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Treba povedať, že v posledných desaťročiach enormne narástol počet zvierat, ktoré už nie sú chované v maštaliach. Myslím tým predovšetkým voľné ustajnenie a prechod na pastevný spôsob chovu hospodárskych zvierat. Ovce, kozy a kravy sa pasú v otvorenej krajine, kde dochádza k častej interakcii s voľne žijúcou zverou. Nepochybne veľký počet hospodárskych zvierat v prírode láka a dráždi naše veľké šelmy.

Hľadanie odpovede na otázku, koľko je u nás vhodného územia pre medveďa

Chcem tým povedať, že berúc do úvahy túto interakciu hospodárskych a voľne žijúcich zvierat, najdôležitejšia otázka o chránených druhoch ako je medveď hnedý nie je len, koľko tu žije jedincov a či sú premnožené, ale aj aká kvalitná je ich populácia. Z pohľadu vekového a pohlavného zloženia, kondičného stavu zvierat a ich migrácie. Upozornil som na to na viacerých fórach, že sa nemáme zaoberať len počtom, ale najmä kvalitou populácie chráneného druhu. V súčasnosti na mnohé otázky nepoznáme jednoznačné odpovede.

My však zrejme stále nepoznáme ani vierohodnú odpoveď na otázku, koľko žije medveďov na Slovensku. Verejnosť chce vedieť, či je veľkosť ich populácie primeraná k tomu, že Slovensko je husto osídlená, urbanizovaná a rurálna krajina, v ktorej je areál výskytu medveďa turisticky vysoko atraktívny. 

V 90. rokoch boli vypracované programy starostlivosti o veľké šelmy. Ich autormi boli vedecké kapacity, skúsení odborníci s poznatkami o živote medveďov. Je na škodu veci, že postupne začali byť tvrdenia odborníkov spochybňované a neboli dodržané dohodnuté postupy v rámci manažmentu populácie medveďa.  

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach úzko spolupracuje so Štátnou ochranou prírody SR a správami národných parkov a poskytuje im odbornú pomoc od roku 2010. Hľadáme spoločne odpoveď na otázku, koľko je vhodného územia u nás pre život medveďov. Uspávali sme medvede, nasadzovali im GPS obojky, monitorovali ich pohyb po území Slovenska.

Vypracovali sme protokoly na uspávanie medveďov v našich podmienkach, neextrapolovali sme ich s tými z Ameriky alebo Škandinávie, kde je medveďov oveľa menej na omnoho väčšom území. Začali sme monitorovať v truse medveďov výskyt parazitov. Vďaka odchytu medveďov sme sa dostali k biometrickým údajom, odobrali sme im krv a iný biologický materiál na stanovenie infekčných chorôb, ktoré by ich mohli ohrozovať.

Doteraz bol v spoločnosti zaužívaný názor, že medvede u nás zomierajú zrazené vlakom alebo autom, sú otrávené alebo upytliačené. Lenže my sme napríklad zistili, že medvedica na Poľane, ktorá sa zobudila po hibernácii v dobrom kondičnom stave, bola nájdená mŕtva, pretože v nej praskol nádor na slezine a vykrvácala. V jednej doline boli nájdené uhynuté štyri medvede. Do tej doliny nevedie žiadna cesta, nikto ich tam nemohol priviezť. Zistili sme, že uhynuli na vážne krvácanie v dôsledku fytotoxínu, ktorý bránil zrážanlivosti krvi. 

Vráťme sa k početnosti medvedej populácie u nás, ktorú v súčasnosti regulujú zásahové tímy Štátnej ochrany prírody SR pre medveďa hnedého v spolupráci s poľovníckymi združeniami. Aký je váš odborný názor na toto opatrenie?

Ochranári s poľovníkmi spočiatku nekomunikovali tak, ako bolo potrebné. Zásahový tím zastrelil medveďa a náklady na jeho likvidáciu mali znášať poľovníci. Navrhli sme ochranárom a poľovníkom, aby ulovené jedince medveďa priniesli k nám na univerzitu, aby sa prvýkrát mohli urobiť detailné veterinárne obhliadky. Zistili sme, že väčšina týchto problémových jedincov je kachetická, vychudnutá. Nemajú žiadny zásobný tuk, podkožný ani viscerálny, obklopujúci dôležité životné orgány ako pankreas, obličky a črevá. Boli to väčšinou jedince odstránené v intravilánoch obcí.

V medveďoch je enormné množstvo parazitov

V pitvaných medveďoch sme zistili enormné množstvo parazitov, niektoré boli nimi totálne preplnené. Niektoré, veľkosťou malé samice, už ale majú mláďatá. Samica, ktorá má 60-70 kg nedokáže vyprodukovať toľko mlieka, aby v pohode uživila 3-4 medvieďatá.

Predpokladáme, že početnosť mláďat je preto taká veľká, lebo samice nehibernujú, keďže na hibernáciu nie sú výživne a kondične pripravené. Hibernácia netlmí ich produkciu pohlavných hormónov. Tým môžu ovulovať viac vajíčok a priviesť na svet viac mláďať. Všeobecne sa vie, že hibernácia tlmí všetky životné funkcie v tele a tým aj hormonálnu reguláciu vaječníkov.

Zistili sme veľké zmeny na chrupe problémových jedincov. Medvede trpeli zubnými kazmi a zápalmi ďasien. Keď sme niektorým otvorili papuľu, mali silný zápal zubov a tie boli úplne obrúsené. Viete, aké to je, keď nás bolia zuby. Medvede s takýmto chrupom museli mať strašné bolesti.

Nedávno zrazil autobus v Tatrách medvedicu a boli pri nej aj dve medvieďatá. Vonku bolo vtedy mínus šestnásť - mínus sedemnásť stupňov Celzia. Prečo tá medvedica nespala? Mala relatívne dobrý kondičný status, lebo bola vyžratá a mala takmer päť centimetrov podkožného tuku. Chrup však mala v hroznom stave, musela mať veľké bolesti.

Celý text rozhovoru si môžete prečítať v aktuálnom vydaní časopisu LES & Letokruhy.