145 rokov od osamostatnenia lesníctva
V dôsledku rozvoja lesníckej vedy a rôznych lesníckych aktivít v 19. storočí postupne dochádzalo k vyformovaniu lesníctva ako samostatného výrobného odvetvia, na základe čoho vznikali požiadavky na odčlenenie lesníctva od komorského baníctva.
Tieto požiadavky sa realizovali až po Rakúsko – Uhorskom vyrovnaní v roku 1867, keď na princípe dualizmu došlo k rozdeleniu Rakúskej monarchie na dva samostatné štáty, Rakúsko a Uhorsko. Dekrétom č. 232 zo 16. januára 1871, ktorý so súhlasom panovníka vydalo vtedajšie Uhorské ministerstvo financií (Magyar Pénzügyminisztérium) v Budíne, odčlenili lesy a poľnohospodárske majetky zo správy Hlavného komorskogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici a začlenili ich do správy Riaditeľstva majetkov (Jószágigazgatóság). Uhorským ministrom financií bol vtedy Ghyczi Kálmán (1808 – 1888), ktorý mal už k dispozícii samostatný lesnícky odbor na čele s hlavným lesmajstrom.
Riaditeľstvo majetkov začalo svoju činnosť 1. marca 1871 v Banskej Štiavnici (Selmeczbánya), ale od 1. júla 1871 sa presťahovalo do Banskej Bystrice (Beszterczebánya), kde sídlilo v budove bývalej banskej komory (Kammerhof) na Hlavnom námestí (vtedy IV. Béla király tér). Tak vznikla prvá organizácia erárnych lesov a majetkov vo vtedajšom Uhorsku. Jej prvým riaditeľom sa stal Rudolf Scholz (1832 – 1896), ktorý zastával tento úrad ďalších 20 rokov, čo je najmä zo súčasného hľadiska neuveriteľne dlhá doba.
Riaditeľstvu majetkov (Jószágigazgatóság) v Banskej Bystrici podliehalo päť Lesných úradov (Žarnovica, Kremnica, Banská Bystrica, Brezno a Liptovský Hrádok) s 30 lesnými správami, ku ktorým v roku 1875 pribudol aj Lesný úrad v Solivare s 5 lesnými správami na území dnešného Slovenska a so 4 lesnými správami na území dnešného Maďarska.
Tieto zmeny si vyžadovali aj novú legislatívu. V roku 1879 bol prijatý Zákonný článok XXXI, ktorý bol vlastne prvým komplexným lesným zákonom v Uhorsku a nahradil tak všetky dovtedajšie právne úpravy.
Uhorské ministerstvo financií v roku 1880 rozhodlo o odčlenení poľnohospodárskych majetkov od lesníctva a nariadením z 27. decembra 1880 zrušilo Riaditeľstvo majetkov (Jószágigazgatóság). Od 1. januára 1881 prešlo spravovanie erárnych lesov z rezortu Uhorského ministerstva financií (Magyar Pénzügyminisztérium) do rezortu Uhorského ministerstva orby (pôdohospodárstva), priemyslu a obchodu (Földműveléssi – ipar – és kereskedelmi miniszsztérium) v Budapešti.
V Banskej Bystrici od 1. januára 1881 vzniklo Uhorské kráľovské lesné riaditeľstvo (M. k. Erdőigazgatóság) so 17 lesnými správami. V Liptovskom Hrádku vznikol Uhorský kráľovský hlavný lesný úrad (M. k. Főerdőhivatal) s 9 lesnými správami, v Solivare Uhorský kráľovský lesný úrad (M. k. Erdőhivatal) so 4 lesnými správami, ku ktorým v roku 1907 pribudla piata lesná správa (Zborov). Rovnako aj v Žarnovici bol Uhorský kráľovský lesný úrad (M. k. Erdőhivatal) so 7 lesnými správami. V roku 1887 zriadili úrad „lesného inšpekčného úradníka“ v Brezne a od roku 1915 na Uhorskom kráľovskom lesnom riaditeľstve v Banskej Bystrici (Erddőigazgatóság) zriadili „lesnú inšpekciu“.
Uvedená organizačná štruktúra erárnych lesov s menšími zmenami platila až do roku 1918, teda do vzniku prvej Československej republiky.
>
Július Burkovský
