Lesnícka sloboda v praxi
S Ing. Slivinským a Ing. Gombárikom o exkurzii v Sasku
Keď predseda Oblastnej lesníckej komory Bratislava Ing. Róbert Gombárik a predseda Oblastnej lesníckej komory Košice Ing. Ján Slivinský navštívili Saský lesnícky štátny podnik (Staatsbetrieb Sachsenforst), počas dvoch dní exkurzie v porastoch Lesného obvodu Neudorf - revírov Gelenau a Grottendorf, tamojší lesníci im predstavili prebiehajúcu zmenu smrekových monokultúr na zmiešané porasty. Lesný obvod Neudorf je jednou z 12 lesných oblastí fungujúcich ako regionálne prevádzkové súčasti Saského lesníckeho štátneho podniku. Nemeckí lesníci zároveň odpovedali na množstvo praktických otázok slovenských kolegov, týkajúcich sa celkového fungovania tohto lesníckeho subjektu. S R. Gombárikom a J. Slivinským sme sa na spiatočnej ceste domov porozprávali o tom, aké dojmy a poznatky si odniesli z exkurzie.
Aké sú pocity z dvoch dní, strávených v lesných porastoch v Krušných horách, ktoré obhospodarujú saskí štátni lesníci?
J. Slivinský: Exkurzia zanechala vo mne hlboké dojmy. V rámci nej sme mohli vidieť v teréne výborné výsledky lesníckej práce, ktoré nám tamojší lesníci názorne odprezentovali. Mať možnosť vidieť voľne rastúcu jedľu, ako krásne odrastá a je nepoškodená zverou, to bol z môjho pohľadu veľmi silný zážitok. Zapôsobilo na mňa, ako kolegovia v Sasku posúvajú lesníctvo dopredu. Myslím, že by sme si mali u nás na Slovensku zobrať od nich príklad, ako treba robiť lesnícku prácu. Budeme preto šíriť získané poznatky a skúsenosti kolegov zo Saska medzi lesníkmi u nás doma.
R. Gombárik: Exkurzie, ktoré som doposiaľ absolvoval, nemali taký priebeh, ako táto v Sasku, preto bola pre mňa jedinečná. Mali sme možnosť prejsť kompletným procesom prebudovy porastov – nepôvodných smrečín na zmiešané lesy. Osobne som sa v diskusii s našimi sprievodcami zameral na postavenie lesníkov v lesníckej prevádzke a v celom systéme lesníctva. Zaujalo ma, ako si vychovávajú tamojší lesníci svojich nasledovníkov a aká je postupnosť pri obsadzovaní pracovných pozícií na jednotlivých stupňoch riadenia. Pozitívne som vnímal, ako dokážu medzi sebou lesníci v Sasku komunikovať, kde každý každého uznáva ako odborníka a všetci dostávajú príležitosť prejaviť sa pri prebudove lesov.
Saskí lesníci si reálne pripravujú, motivujú a vychovávajú kádre
A z toho všetkého, čo by si odporučil realizovať v slovenskom lesníctve ako najdôležitejšie opatrenie?
R. Gombárik: U nás sa veľa hovorí o škodách, ktoré spôsobuje zver na mladých lesných porastoch. V Saskom lesníckom štátnom podniku si pri riešení tohto problému povedali, že tak ako doteraz to už ďalej nejde. Prijali efektívne opatrenia na jednotlivých stupňoch riadenia, vďaka ktorým sa im podarilo v priebehu dvoch – troch rokov znížiť stavy zveri na prijateľnú úroveň. Ich postup bol rýchly a razantný.
Páčilo sa mi, ako do systému zapracovali externých poľovníkov, ktorí dostali možnosť kúpiť si poľovný lístok na celý rok. Ešte dôležitejšie je, ako ich motivovali, aby boli v požadovanej a nevyhnutnej redukcii početnosti zveri skutočne aktívni a efektívni. Príjemne ma prekvapilo, že povolenky na lov si mohli kúpiť aj študenti lesníckych škôl, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov.
Ďalším zaujímavým momentom je fakt, že k víťazstvu vo verejnom obstarávaní služieb môže prispieť skutočnosť, že uchádzač zamestnáva v rámci duálneho vzdelávania študentov. Z toho všetkého je zrejmé, že saskí lesníci si reálne pripravujú, motivujú a vychovávajú kádre pre THP i R kategórie. Počas celej exkurzie rezonovala v rozprávaní kolegov zo Saska lesnícka sloboda, ktorú majú pri vykonávaní lesohospodárskych opatrení.
J. Slivinský: Chcem vyzdvihnúť skutočnosť, že mladé lesné porasty, ktoré sme videli, nemuseli byť chránené oplôtkami. A ešte raz zdôrazním, že pohľad na odrastajúce zmladenie jedle a ďalších drevín skutočne pohladil naše lesnícke duše. Znova sme si uvedomili, aké je dôležité, aby sme aj u nás našli účinné riešenie problému poškodzovania mladých lesných porastov zverou.
Memorandá, vyhlásenia a prijaté opatrenia doteraz praktický výsledok v prospech lesa nepriniesli. V saských štátnych lesoch sme mohli vidieť, ako tamojší lesníci dokázali tento vážny problém vyriešiť. Po radikálnom znížení stavov premnoženej zveri už nemuseli robiť nákladnú ochranu proti zveri a v maximálnej miere mohli využiť potenciál prirodzenej obnovy lesov. Čiže má to aj veľký ekonomický prínos pre lesníctvo.
Aké rozdiely ste zaznamenali medzi postavením a prácou lesníkov v Sasku a u nás doma?
J. Slivinský: V Sasku lesník podstatne viacej času strávi v lese, nemá toľko nezmyselnej byrokratickej záťaže ako lesník na Slovensku. Saskí lesníci so zdravým sebavedomým prezentovali výsledky v teréne, boli hrdí na to, čo v krátkom čase dosiahli. Porasty mali krásne rozpracované, cieľavedome využívali prácu so svetlom. Umelú obnovu využívali v minimálnom množstve a to iba na doplnenie chýbajúcich drevín. Čo je ale dôležité povedať, v týchto porastoch sme takmer nevideli stromy napadnuté podkôrnym hmyzom. Podľa ich vyjadrenia kalamitu spracovávali okamžite, systém im umožňoval vykonávať rýchle verejné obstarávania.
U nás bol úradnícky prístup z kancelárií >povýšený nad praktickú odbornosť
U nás je v súčasnosti trendom šokujúca nemohúcnosť včasného spracovávania kalamity. Je nepochopiteľné, že úradnícky prístup z kancelárií bol povýšený nad praktickú odbornosť. Povinnosť rýchleho spracovania kalamity ako základnej starostlivosti o lesné ekosystémy sa dostáva do úzadia. Súčasný príbeh neúnosne zdĺhavých verejných obstarávaní s rôznym pozadím trestuhodne umožňuje škodcom likvidovať rozsiahle komplexy lesa - v dnešnej dobe sme svedkami zlyhania systémového riadenia starostlivosti o lesy na Slovensku.
Ako keby sme rezignovali aj na úrovni štátnej správy, ktorá by mala byť garantom dodržiavania zákonnosti. Potom sa nečudujme frustrácii slovenských lesníkov, keď im pred očami mizne život z lesov a kompetentní nekonajú tak, ako by mali konať. To spôsobuje u mnohých rezignáciu, demotiváciu a ubíjanie ich odborného potenciálu. Stráca sa priestor na zmysluplnú starostlivosť o lesy, ako to je u saských lesníkov.
R. Gombárik: Videli sme, že vedúci lesného obvodu bol doslova inštitútom - rešpektovaným správcom lesov. A pritom on sám plne rešpektoval svojich podriadených. Úžasné bolo napríklad vystupovanie mladého lesníka, ktorý bol na svojom úseku iba tri roky a ktorého starší lesníci napriek tomu brali ako rovnocenného kolegu. Zaujalo nás, že obsadzovanie lesníckych pozícií v štátnom podniku nie je spolitizované.
Aj keď sa stalo, že vo výberovom konaní na správcu dostal prednosť iný uchádzač, ktorý mal niekoho politicky za sebou, musel splniť nastavené kritériá, ktoré znamenali, že sa na dané miesto dostal odborník. Naše skúsenosti sú také, že vedúci Lesného obvodu Neudorf Dr. Weiser sa prezentoval ako skutočný odborník, ktorý má dostatok vedomostí a skúseností, takže je schopný obhájiť svoje rozhodnutia a zvolené postupy.
Videli sme, že odbornosť hrá prím na všetkých úrovniach
Hoci je Slovensko rovnako ako Nemecko v Európskej únii, niekedy sme mali pocit, že naša krajina musí byť v nejakom inom zoskupení. Nemeckí kolegovia sa na nás po niektorých otázkach, napríklad k postupom štátnej správy, o lesnej hospodárskej evidencii a nariadení o odlesňovaní, pozerali nechápavo. Nerozumeli, prečo im kladieme takéto otázky. Zarazilo ich napríklad, aké vysoké pokuty sú udeľované na Slovensku vlastníkom a obhospodarovateľom lesov za formálne pochybenia.
Preto by sme veľmi uvítali, keby sa o našich postrehoch zo Saska v odborných kruhoch diskutovalo. Bolo by dobré, aby sa nimi kompetentní zaoberali a inšpirovali. Aby sa u nás implementovali odskúšané a osvedčené postupy. Napríklad systémová štátna podpora využívania koní v prebierkových porastoch. A mnoho iného.
J. Slivinský: V Nemecku sme videli, že odbornosť hrá prím na všetkých úrovniach. To je ten ťažiskový poznatok, ktorý si odtiaľ odnášame. Tamojší lesníci sú ľudia na správnych miestach a tie pracovné miesta si musia zaslúžiť po tom, ako úspešne prejdú skúškami, potrebnou praxou, spracujú vyžadované projekty a osvedčia sa v lesníckej prevádzke. Tešili sa z práce, ktorú vykonávali v lese a pre les a to je pre nás najviac inšpirujúce.
Ďakujem za rozhovor.
Jozef Marko
