V príprave kurz ochrany človeka a prírody

Lesná pedagogička roka Ing. Petra Jankejová o skúsenostiach so stredoškolákmi

Referentka prírode blízkeho obhospodarovania lesov a pestovateľka organizačnej zložky OZ Považie štátneho podniku LESY SR v Trenčíne Ing. Petra JANKEJOVÁ je minuloročnou NAJ lesnou pedagogičkou. Za NAJ lesného pedagóga roka 2024 si ju spomedzi seba zvolili lesní pedagógovia z rôznych lesníckych subjektov Slovenska, ktorí sa stretli na Sympóziu lesnej pedagogiky 2024 vo Vitanovej. V tom istom roku Ing. Petra Jankejová takpovediac vstúpila do neznámej rieky – zamerala sa v práci lesného pedagóga na stredoškolákov. Porozprávali sme sa s ňou o jej prvých skúsenostiach s touto priekopníckou aktivitou.

Doteraz sa lesní pedagógovia venovali predovšetkým deťom z materských a základných škôl. Prečo je dôležité nadviazať na túto prácu a pokračovať v nej aj so stredoškolákmi?

Výhoda práce s deťmi v škôlkach a základných školách je v tom, že deti sa prirodzene zaujímajú o rôzne témy. Doplnením aktivít lesnej pedagogiky vieme z besedy urobiť zážitkové učenie a deti hravou formou o lese veľa naučiť.

V detstve sa formuje vzťah k prírode a je dôležité v tom pokračovať aj so stredoškolákmi, hoci príprava na stretnutie s nimi je určite ťažšia. My dospelí máme niekedy pocit, že ich nič nezaujíma, ale nie je to úplne pravda. Stredoškoláci už majú svoje názory, ich rozhľad je oveľa väčší a otázky komplikovanejšie.

So stredoškolákmi je to iné, treba mať vedomosti a správne ich využiť

Lesní pedagógovia vedia, že najťažšie je zaujať a udržať pozornosť detí. Máš nejaký osvedčený recept ako na to? Osvedčil sa ti aj pri práci so stredoškolákmi alebo na stretnutí s nimi je potrebný iný prístup?

Pri práci s deťmi je naozaj dôležité udržať ich pozornosť a práve rôznorodé aktivity lesnej pedagogiky majú v tomto veľký potenciál. Ale niekedy je potrebné stíšiť celú skupinu detí. Mne ako lesnej pedagogičke pomáha zostať buď úplne ticho alebo využiť zvuky prírody a vtákov. Veľmi rada so škôlkármi robím rozcvičku, pri ktorej sa spoločne naučíme básničky o zvieratkách a zároveň rozhýbeme celé telo.

So stredoškolákmi je to iné, treba mať vedomosti a správne ich využiť. V tomto veku sú výborné aktivity, ktoré spájajú kolektív, či už je to spoločné riešenie určenej témy alebo hľadanie zaujímavostí z lesa podľa zoznamu priamo v lese.

Akú formu lesnej pedagogiky so stredoškolákmi si zvolila a ako hodnotíš svoje prvé poznatky a skúsenosti z kontaktu s mladými ľuďmi a ich kontaktu s lesnou pedagogikou?

Spolupráca so Strednou priemyselnou školou stavebnou Emila Belluša v Trenčíne sa začala ich záujmom o prírodu v rámci krúžku Ochrana životného prostredia s tým, že mali záujem len o sadenie stromčekov.

Národné lesnícke centrum vo Zvolene práve v tom čase usporiadalo metodický seminár k pilotnému projektu pre stredné školy „LESU ZDAR!“, ktorého cieľom bolo ovplyvniť hodnoty a postoje mládeže k lesnému hospodárstvu a predstaviť ho ako otvorený a moderný sektor.

Projekt ma zaujal a prijala som ho ako výzvu pracovať so stredoškolákmi v rámci uceleného programu. Musím povedať, že bolo náročné zladiť pracovné povinnosti s realizáciou projektu. Súhlas vedenia OZ Považie s účasťou na projekte a prvé stretnutie so študentami potvrdilo, že rozhodnutie spolupracovať bolo správne na oboch stranách.

So študentami som absolvovala úvodný dotazník, zážitovký workshop o lese, exkurziu na expedičnom sklade, zalesňovanie v teréne, lesnícke Forest café a záverečný dotazník. Projekt študentov zaujal, lebo prepájal bádateľské, zážitkové a odborné edukačné aktivity o lese s praktickými zručnosťami.

Je to náročná práca, ale vidím zmysel v nej pokračovať

Čo ťa prekvapilo na stretnutí so stredoškolskými študentami príjemne a čo ťa naopak nepríjemne zaskočilo?

V rámci aktivít v teréne sa študenti zúčastnili exkurzie na našom expedičnom sklade v Trenčianskej Turnej. Práve tu som bola príjemne prekvapená ich záujmom o činnosti na sklade a vyjadrením, že drevo nás vzájomne spája. V praxi vidia prepojenie stavebníctva s lesníctvom. Uvedomili si dôležitosť dreva ako obnoviteľnej suroviny a jej význam pre nás všetkých.

Pri zalesňovaní potvrdili, že nečakali, aká je to namáhavá práca a aká dlhá je cesta stromčeka, kým z neho vyrastie strom. Čo sa týka negatívnej skúsenosti, je len jedna: Keby si stredoškoláci mali vybrať medzi návštevou nákupného centra a prechádzkou v lese, vyberú si prvú možnosť. Na druhej strane pozitívne vyhodnotili aktivity lesnej pedagogiky a význam učenia detí o lese a prírode.

Budeš pokračovať v lesnej pedagogike so stredoškolákmi? Považuješ za potrebné nejako modifikovať zvolený prístup po zhodnotení prvých skúseností?

Práca so stredoškolákmi je náročná, ale vidím zmysel v nej pokračovať. Momentálne má OZ Považie v príprave dva projekty: Európska škola lesnej pedagogiky a Kurz ochrany človeka a prírody, na ktorom budeme participovať.

Rozvíjať záujem stredoškolákov o prírodu a zákonitosti v nej je samozrejme vhodné aj stretnutiami na besedách a lesných vychádzkach. Ďalšiu spoluprácu už máme oficiálne potvrdenú a to spoločné zalesňovanie v rámci jesennej umelej obnovy lesa. Pozdrav „LESU ZDAR!“ v tomto prípade nadobúda ten správny význam.

Ďakujem za rozhovor.

Jozef Marko