Príbeh inváznej čiašočky: ako čiašočka jaseňová ohrozuje jaseňové porasty v Európe
Ing. Valéria Longauerová, PhD.
Čiašočka jaseňová - Hymenoscyphus fraxineus sa prirodzene vyskytuje v Ázii a na pôvodných hostiteľoch jaseňa mandžuského a jaseňa čínskeho nespôsobuje veľké škody. Jej zavlečenie do Európy asi pred 30 rokmi zdevastovalo populácie jaseňa štíhleho aj jaseňa úzkolistého. Naše pôvodné druhy jaseňa sa nevyvinuli spolu s touto hubou, a teda nemajú proti nej prirodzenú obranu.
Samotný rod čiašočka obsahuje približne 150 jednotlivých druhov, z ktorých je prevažná väčšina označovaná za saprotrofy. Pred epidémiou chradnutia jaseňov nebola žiadna z čiašočiek známa ako parazit. Až do roku 2014 bol za pôvodcu chradnutia jaseňov považovaný Hymenoscyphus albidus – čiašočka belavá. Na základe genetických štúdií sa preukázalo, že pravým pôvodcom a invazívnym patogénom je Hymenoscyphus pseudoalbidus, ktorý na rozdiel od H. albidus vytvára nepohlavné štádium Chalara fraxinea. Vo svojom pôvodnom areáli rastie na opadnutých asimilačných orgánoch jaseňov a nespráva sa patogénne. V roku 2014 došlo k zmene názvu na Hymenoscyphus fraxineus, slovenský názov čiašočka jaseňová.
Rozšírenie čiašočky jaseňovej
K plošnému odumieraniu jaseňov dochádzalo už v 80. rokoch minulého storočia na Britských ostrovoch a neskôr aj v Holandsku. V tejto dobe však bolo odumieranie jaseňových porastov spôsobované klimatickými zmenami, antropogénnymi, abiotickými a biotickými faktormi (napríklad gradáciou podkôrnikov rodu Hylesinus spp.). Rýchle chradnutie najmä mladých porastov vyvolalo záujem o štúdium príčin a hľadanie súvislostí tohto stavu. Na konci 80. rokov bolo z viacerých štúdií potvrdené, že na odumierajúcich jaseňoch sa z veľkej časti vyskytuje huba Verticilium dahliae, a že choroba postupuje tracheomykózne.
V 90. rokoch šírenie chradnutia jaseňa nabralo rýchly spád. V roku 1992 bolo ochorenie zaznamenané v Poľsku a v Litve. Na prelome tisícročia sa začína šíriť ďalej po Európe, najskôr k Litve blízkom Lotyšsku a Estónsku, neskôr v roku 2002 vo Švédsku a Dánsku v rovnakom roku aj v Nemecku. V roku 2004 sa chradnutie začalo prejavovať na Slovensku aj v Českej republike. Následne v ďalších krajinách - Rakúsku, Rumunsku a Maďarsku. Postupne bolo chradnutie jaseňov detekované v roku 2007 vo Švajčiarsku, v roku 2009 v Taliansku, v roku 2010 vo Francúzsku a v roku 2012 v Anglicku.
Prejavy napadnutia
Prejavy napadnutia jaseňov čiašočkou jaseňovou možno pozorovať u všetkých vekových skupín drevín, fatálnejšie však reagujú mladé dreviny. Napadnutie sa prejavuje zasychaním letorastov a terminálnych výhonov, preto vplyvom rozvoja nekróz odumierajú vetvy i celé koruny.
Spôsob šírenia čiašočky jaseňovej
Infekcia sa šíri askospórami. Počas leta ich uvoľňujú apotéciá vyrastajúce na stonkách opadnutých listov z predošlej jesene. Počas dňa sa spóry uvoľňujú ráno najmä v čase odparovania rannej rosy.
Infekcia sa najprv uchytáva na listoch a listových stopkách, odkiaľ neskôr prerastie do floému a xylému vetvičiek. Lézie na vetvičkách sa vytvárajú vtedy, keď už huba prerástla kambiálnymi pletivami až do dreva a všetky pletivá, ktorými sa šírila, odumreli. Infekcia teda spôsobuje najprv odumretie listov, potom odumierajú koncové vetvičky a neskôr aj kostrové vetvy a časti korún.
V rámci roka sa askospóry vytvárajú počas pomerne dlhého obdobia od júna až do októbra. Infekciu šíria vetrom prenášané askospóry a čelo jej šírenia prirodzene napreduje o 20–30 km ročne. K jeho rozšíreniu ďalej prispieva aj obchod s infikovaným okrasným a reprodukčným materiálom. Ako základné opatrenie proti šíreniu infekcie sa preto oprávnene vyžaduje obmedziť prenos lesného reprodukčného materiálu.
Aké sú dopady jej šírenia?
Strata jaseňov vedie k redukcii biodiverzity, pretože tento strom poskytuje biotop pre množstvo iných organizmov, vrátane hmyzu, húb, lišajníkov a vtákov. Okrem toho má odumieranie jaseňov za následok v postihnutých lokalitách zmenu mikroklimatických podmienok , zmenu fyzikálnych vlastností pôdy a mikrobiálnu aktivitu v lesnom prostredí.
Ako sa brániť proti jej šíreniu
Náchylnosť jaseňov k infekcii Hymenoscyphus fraxineus je pod silnou dedičnou kontrolou. Tolerantných jedincov schopných znášať infekciu a úspešne sa reprodukovať je však v populáciách jaseňa do 5 %. Zachovanie čo najväčšieho počtu infekciu tolerujúcich jedincov je dôležité preto, že sú schopné dať základ novej generácii, ktorá už nebude chradnúť v takom rozsahu, ako súčasná.
Perspektívne jedince možno spoľahlivo rozoznať už v odrastajúcich nárastoch, kultúrach a žŕďkovinách, nakoľko náchylné jedince v nich odumierajú mimoriadne rýchlo. Perspektívne jedince je potrebné podchytiť (označiť) a zachovať. A to aj vo výsadbách jaseňov, kde sa uprednostňuje celoplošná predčasná obnova celých porastových skupín.
Semenné sady s dostatočným počtom tolerantných jedincov sú pri silnej dedičnej podmienenosti a nízkom podiely tolerantných jedincov v prirodzených porastoch najvhodnejším prostriedkom, ako získať novú generáciu odolnejších jaseňov pomerne rýchlo a bez hrozby zúženia genofondu alebo príbuzenského kríženia.
Celý príspevok si môžete prečítať v aktuálnom čísle časopisu LES & Letokruhy.
