Paradoxy v lesom hospodárstve na Slovensku
Už sedemdesiat rokov počúvam aký majú význam lesy pre človeka. V roku 1954, keď som začal chodiť do lesníckej školy, som sa dozvedel, že lesy treba odborne obhospodarovať. Na vysokej škole nás učili, že lesy nie sú len producent dreva, ale že plnia aj ďalšie veľmi dôležité úlohy.
Preto sa už v 50. rokoch prikročilo k ochrannému zalesňovaniu pôdneho fondu, najmä vo vodohospodárskych oblastiach. Vyčlenili sa na to finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Keď nám prof. Hromada hovoril, že lesné hospodárstvo (LH) sa podieľa na hrubom domácom produkte len jedným percentom, čo bolo len z predaja dreva, nevedeli sme pochopiť prečo je to tak málo. Čo sa zmenilo od toho času? Veľa, ale hlavne to, že sa náramne zvýšili požiadavky spoločnosti na plnenie verejnoprospešných funkcií lesov. Ale v podstate nič pokiaľ ide o financovanie nákladov súvisiacich s plnením týchto funkcií. Už sme o tom neraz hovorili, že podpora LH z verejných zdrojov v rokoch 2004 a 2005 dosahovala v stálych cenách len jeden milión Eur. V roku 1990 dosahovala 37 miliónov Eur. Veľa, ale len v negatívnom zmysle. Veď extrémni „ochrancovia prírody“ šíria demagógiu, že lesníci rúbu lesy len preto, aby na dreve ekonomicky profitovali. Týmto dosiahli, že značná časť verejnosti, najmä mestského obyvateľstva tomuto verí.
V čom je teda paradox v LH na Slovensku v porovnaní s vyspelými štátmi západnej Európy? Lesy v týchto štátoch boli už v minulosti oveľa viac zmenené ako na Slovensku. Prevládalo tam najmä zastúpenie smreka. Bolo to tak preto lebo drevo ihličnatých drevín malo oveľa väčšie využitie ako listnatých. Ceny ihličnatých drevín boli oveľa vyššie, ako listnatých. Na Slovensku, prevládali listnaté dreviny. Ceny predaného listnatého dreva, ako sme uviedli boli oveľa nižšie. Týmto bola ekonomická pozícia LH v západných štátoch, vrátane Čiech oveľa priaznivejšia.
A čo ekológia, či biodiverzita? Dnes nás poúčajú niektorí „ochrancovia prírody“ ako máme dodržiavať ekologické princípy pri obhospodarovaní lesov. Pritom ale nepovedia pravdu, že sme boli oveľa chudobnejší, aj preto lebo sme dodržiavali ekologické princípy. Samozrejme, vplyv na drevinové zloženie a obhospodarovane lesov mali aj prírodné podmienky a sprístupnenie lesov na ich obhospodarovanie.
A ako je to v súčasnosti? V štátoch západnej Európy po ekonomickej stránke znovu viac vyhráva LH ako my. Veď podpory štátu na obnovu lesov po kalamitách sú tam tak vysoké.
Okrem toho naši „odborníci“, najmä zo životného prostredia lesníkov obviňujú, že máme vysoké zastúpenie smreka, že najlepšie riešenie je v lesoch nerobiť nič, atď. Neberú do úvahy, že už v 50. rokoch prebehol na Slovensku typologický prieskum, že v nadväznosti naň sa vypracúvali lesné hospodárske plány. Veď už v tých rokoch sa stanovilo, že nové porasty sa budú zakladať zo stanovištne vhodných drevín, že štruktúra lesných porastov musí byť diferencovaná. Pritom osobitný dôraz treba klásť na zdravotný stav lesných porastov. Nakoniec aj to, že už 70. rokoch sa prijatá funkčne integrovaná koncepcia LH, v čom sme boli prví v Európe a zrejme aj vo svete.
No ako sme dopadli? To vieme. Ale aký bude ďalší vývoj LH na Slovensku, za súčasnej ekonomickej situácie na Slovensku? Pomôže nám prolongácia doterajšieho vývoja LH? Ide najmä o posledné Programové vyhlásenie vlády SR, či nový Národný lesnícky program do roku 2030? Znovu budeme len rozprávať o význame lesov pre spoločnosť? Alebo dôjde aj k realizácii konkrétnych opatrení na zlepšenie súčasného stavu?
Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.
emeritný vedecký a ministerský pracovník
