O právach vlastníkov lesov zo širšieho pohľadu
Čestný predseda Gemerského regionálneho združenia vlastníkov neštátnych lesov 73-ročný Ing. Jozef Vlčák už v 90. rokoch pripravoval s kolegami pre majiteľov pôdy na Gemeri prezentácie, školenia a ukazovali im, ako funguje správa súkromných lesov v zahraničí. Spoznali pomery vo Švédsku, Rakúsku a Nemecku, v ktorých vlastníci lesov hospodária sami a dokážu si brániť svoj majetok a vlastnícke práva.
Problematike vlastnícva lesov a vlastníckych práv na Slovensku a v zahraničí sa dlhodobo venuje a podarilo sa mu zhromaždiť množstvo zaujímavých informácií. Poukážeme aspoň na niekoľko z nich.
Po roku 1990 bola prijatá a ratifikovaná Listina základných práv a slobôd. A teda súčasne aj návrat k tradičnému princípu rímskeho práva „Superficies solo cedit“- povrch ustupuje pozemku, tj. vlastník pozemku je vlastníkom i všetkého, čo sa nachádza na pozemku, nad pozemkom a pod pozemkom.
„Žiadny, v súčasnosti platný, záväzný právny predpis nepovoľuje všeobecne občanom zber lesných plodov - ani pre vlastnú potrebu,“ zdôrazňuje Ing. Jozef Vlčák.
Ďalej poukazuje na § 2 Zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku z 21. mája 1991:
(1) Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo na základe zmluvy uzavretej s pozemkovým fondom.
(2) Vlastník pozemkov je vlastníkom porastov, ktoré na ňom vzišli; tým nie je dotknuté vlastnícke právo poľnohospodárskych družstiev k porastom na pozemkoch ich členov podľa predpisov o poľnohospodárskom družstevníctve.
Pri pozemkoch daných zmluvne do užívania je vlastníkom iných než trvalých porastov užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne inak.
Vráťme sa hlbšie do minulosti. Ing. Vlčák upozorňuje na to, čo uvádza Slovenská lesnícka a drevárska príručka 1943 na str. 153 v kapitole - Oceňovanie lesov (autor Ing. A. Turčan). Okrem iného je tam v časti Príjmy a výdavky lesného hospodárstva napísané:
„Príjmy dáva drevná a vedľajšia užitba. K vedľajším užitbám počítame peňažné príjmy z pastvy, sberu lesných plodín, kosenie trávy, poľovačky, rybačky, atď.“
Ďalej Ing. Vlčák cituje z rezolúcie IV. konferencie ministrov o ochrane lesov v Európe, ktorá sa konala v apríli 2003 vo Viedni:
Uznávajúc vzťah medzi ľuďmi a lesmi a fakt, že sociálne i kultúrne rozmery trvalo udržateľného obhospodarovania lesov sú zachytené v prírode, historických miestach a pamätníkoch, v umení, jazykových znalostiach, hodnotách, skúsenostiach a tradičných praktikách spojených s lesmi a využívaním dreva, nedrevného tovaru a služieb, atď.
sa signatárske štáty a Európske spoločenstvo zaväzujú:
7. zabezpečiť náležité práva a dohody o vlastníctve pôdy pre majiteľov lesov, miestne a pôvodné spoločenstvá, berúc do úvahy ich ekonomické záujmy, ako aj ich rôzne sociálne a kultúrne hodnoty, uisťujúc sa, že ich využívanie pôdy je v súlade s trvalo udržateľným obhospodarovaním i v súlade s príslušnou národnou legislatívou,
8. udržiavať a naďalej rozvíjať tak materiálne (napríklad drevo v architektúre, liečivé rastliny) ako aj nemateriálne (napríklad oddych, pohoda, zdravie), sociálne a kultúrne aspekty a prínosy trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.
Toľko teda o vlastníckych právach majiteľov lesov zo širšieho pohľadu. Myslím, že zverejnené fakty ďalší komentár nepotrebujú, ale hlbšie zamyslenie určite áno.
Jozef Marko
