Aby sme mali „zdravú“ krajinu

Rozhovor s Ing. Jaroslavom Jankovičom, CSc. z  Národného lesníckeho centra vo Zvolene.

Agrolesníctvo je u nás ešte stále málo rozvinuté, ale Národné lesnícke centrum už na jeho rozvoji pracuje dávnejšie.

Áno, od roku 2014 sa pracovníci NLC pravidelne zúčastňujú na Európskych agrolesníckych konferenciách. Od roku 2015 prezentujeme agrolesníctvo na odborných podujatiach a v odborných časopisoch. V rokoch 2019 - 2021 NLC riešilo etapu „Výskum možností využívania agrolesníckych systémov na Slovensku“ v rámci kontraktovej úlohy (SLOVLES) pre MPRV SR, ktorej výstupom bola v roku 2021 pilotná štúdia „Agrolesnícke systémy a potenciál ich využívaní na Slovensku“ (https://bit.ly/3zuvs0Z). V rokoch 2018 až 2020 sme sa podieľali na medzinárodnom vzdelávacom projekte AGFOSY (Agroforestry Systems: The Opportunity for European Landscape and Agriculture – Agrolesnícke systémy: Príležitosť pre európsku krajinu a poľnohospodárstvo), z ktorého výstupy sú verejne prístupné na stránkach projektu: https://www.agroforestrysystems.eu/sk/. Od roku 2021 riešime projekt podporený APVV „Výskum možností využitia orecha čierneho (Juglans nigra L.) a gaštana jedlého (Castanea sativa Mill.) z produkčno-ekologického hľadiska v agrolesníckych systémoch na Slovensku (CASTAJUG)“. V rámci výskumného zámeru NLC na roky 2022 – 2026, financovaného MPRV SR, riešime úlohu „Modely transformácie drevinami zarastených nelesných pozemkov na produkčné agrolesnícke systémy (TRANSAGROLES)“. Sme zapojení v pracovných skupinách MPRV SR pre prípravu strategického plánu SPP na roky 2023 -2027 a pre zavedenie agrolesníckych systémov do slovenského právneho poriadku.

Na konferencii sa hovorilo o uzavretých a otvorených systémoch hospodárenia, o potrebe integrovania drevín do krajiny. V čom Vy vnímate základný prínos takéhoto prístupu k manažovaniu krajiny?

Vnímam to v širších súvislostiach. Agrolesníctvo znamená zámerné pestovanie drevín spolu s poľnohospodárskymi plodinami, resp. chovom hospodárskych zvierat na jednej ploche pri využití benefitov vyplývajúcich z ich vzájomných interakcií. Využívanie funkcií drevín pri hospodárení na pôde je zároveň aj návratom k používaniu zdravého sedliackeho rozumu. Dreviny v agrolesníckych systémoch sa stávajú integrálnou súčasťou farmárčenia s cieľom zvyšovania produkcie z jednotky plochy, pričom agrolesnícky manažment obhospodarovanej kultúrnej krajiny zároveň prináša ďalšie sociálno-ekonomické a environmentálne profity ako pre užívateľa, tak aj pre celú spoločnosť.

V diskusii odzneli mnohé zaujímavé názory. Napríklad že agrolesníctvo na Slovensku by malo vrátiť krajine jej charakter z obdobia pred kolektivizáciou. Súhlasíte s takýmto názorom?

Ja by som to takto neformuloval. Návrat charakteru krajiny do obdobia pred kolektivizáciou už dnes v dôsledku technického pokroku nie je na väčšine územia Slovenska možný. Avšak využívanie moderných technológií a najnovších poznatkov z oblasti regeneratívneho poľnohospodárstva by malo v prvom rade viesť k tomu, aby sme mali „zdravú“ krajinu a postupne zmenšovali výmery tzv. „agrárnej púšte“ – veľkoplošných monokultúrnych systémov hospodárenia na pôde, ktoré sú buď úplne bez drevín, alebo iba so sporadickým výskytom drevín ako súčasti tzv. krajinných prvkov. „Zdravá“ krajina totiž môže byť len taká, kde táto takzvaná verejná alebo verejnoprospešná zeleň (nazývaná aj zelená, či zelenomodrá infraštruktúra) je kombinovaná s vhodnými systémami hospodárenia, kam jednoznačne patria aj agrolesnícke systémy (ALS).

V čom vnímate hlavné problémy rozvoja agrolesníctva na Slovensku a aké sú kroky na ich prekonanie?

V prvom rade sú to legislatívne bariéry. Agrolesníctvo zatiaľ v právnom systéme na Slovensku nie je zavedené. Existujúce právne normy v aktuálnom znení obsahujú viaceré legislatívne bariéry, ktoré sťažujú proces rozširovania ALS v praxi pri hospodárení na pôde. Pri príprave pilotnej štúdie sme identifikovali zoznam právnych noriem vo väzbe na ALS, v ktorých je potrebné na odstránenie existujúcich bariér doplniť ustanovenia týkajúce sa agrolesníckych systémov. Konkrétne ide minimálne o sedem zákonov. Pre možnosť jednoznačnej identifikácie a registrácie parciel, na ktorých sa budú dlhodobo praktizovať agrolesnícke postupy odporúčame doplniť nové kódy agrolesníckeho spôsobu využívania pozemkov do prílohy č. 2 k vyhláške č. 461/2009 Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv nehnuteľnostiam (tzv. katastrálny zákon).

Aktuálne sa do pripravovaného zákona o niektorých poľnohospodárskych registroch formuluje paragraf o agrolesníctve, ktorý vymedzí základné pojmy, definície a funkcie ALS a následne k nemu vykonávacia vyhláška . Vyhláška by mala ustanoviť podrobnosti o limitoch pre pestovanie drevín v agrolesníckych systémoch na poľnohospodárskych a lesných pozemkoch, zoznamoch drevín vhodných do agrolesníckych systémov na Slovensku, požiadavkách na reprodukčný materiál drevín pre zakladanie agrolesníckych systémov, postupe pre evidenciu agrolesníckych systémov v LPIS-e, resp. v Katastri nehnuteľností, o postupe pri vytváraní agrolesníckych systémov z krajinných prvkov, o postupe pri vypracovaní manažmentových plánov pre dreviny v agrolesníckych systémoch (plán starostlivosti o dreviny a plán na využívanie ich funkcií).

Okrem legislatívnych zmien je pre podporu zakladania ALS na poľnohospodárskej pôde potrebné schválenie metodiky, ktorej návrh sme na NLC pripravili v spolupráci s ďalšími odborníkmi z NPPC.

Akým spôsobom je táto metodika spracovaná?

Metodika na zakladanie ALS je súčasťou Stratégie Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) pre roky 2023-2027, v rámci ktorej sú navrhnuté podporné schémy na zakladanie agrolesníckych systémov na poľnohospodárskej pôde pre programovacie obdobie 2023 – 2027. Podľa nej sú oprávnené všetky plochy poľnohospodárskej pôdy SR vedené v LPIS, podporovať sa budú dva typy hospodárenia: pestovanie drevín na ornej pôde a pestovanie drevín na trvalých trávnych porastoch. Podpora bude poskytnutá na založenie ALS a na následnú starostlivosť.

Metodika definuje parametre a dizajn agrolesíckych systémov, ktorých zakladanie bude v rokoch 2023 -2027 na Slovensku podporované a popisuje kritériá pre výber vhodných drevín, základné typy a spôsoby výsadby a následnej starostlivosti o vysadené dreviny.

Domnievate sa, že slovenskí farmári, ovocinári, vinohradníci, chovatelia hospodárskych zvierat budú náchylní rozvíjať agrolesnícke systémy? Čo na to potrebujú? Dotácie? Osvetu?

Jasné podmienky čerpania podpôr. A aj osvetu. Príkladov dobrej praxe máme v zahraničí dosť, stačí sa inšpirovať.

Ako vnímate postoj akademického prostredia k problematike agrolesníctva? Evidujete snahu vytvoriť na túto tému diplomovú alebo dizertačnú prácu? Boli by ste ochotný byť konzultantom, resp. oponentom?

Problematika agrolesníckych systémov donedávna nebola na Slovensku v akademických a výskumných pracoviskách vôbec riešená. Ako prvé sa jej výskumne začalo venovať Národné lesnícke centrum a postupne sa pridávajú aj kolegovia z NPPC, SPU Nitra, TU Zvolen i ústavov SAV. Verím preto, že čoskoro sa na niektorej z našich univerzít podarí otvoriť aj diplomové či dizertačné práce zamerané na riešenie agrolesníckej problematiky. V takom prípade sa veľmi rád budem na takýchto prácach podieľať ako konzultant, resp. oponent.

Ďakujem za rozhovor. 

Peter Gogola