Prihlásiť

20. výročie založenia združenia PEFC Slovensko

Rozhovor s predsedom združenia PEFC Slovensko Ing. Františkom Štulajterom, CSc.

Ako si spomínate na okolnosti vzniku Združenia certifikácie lesov Slovenska? Kto bol iniciátorom?

Prvé informácie o existencii PEFC certifikácie lesov priniesli v roku 2002 na Slovensko pracovníci vtedajšieho Lesoprojektu Zvolen, ktorí sa zúčastnili odborného podujatia v ČR, kde už existoval národný riadiaci orgán PEFC ČR a bol súčasťou medzinárodnej Rady PEFC. S myšlienkou založiť rovnakú organizáciu na Slovensku oslovili š.p. Lesy SR, s ktorým sa dohodli spolupracovať na jej vytvorení. Po viacerých obsiahlych rokovaniach zástupcov Lesoprojektu a LESY SR š.p. s lesníckou sekciou ministerstva pôdohospodárstva bolo prijaté rozhodnutie o podpore vzniku takejto inštitúcie aj na Slovensku.

V tejto súvislosti si spomínam na otázku od vtedajšieho riaditeľa odboru štátnej správy lesného hospodárstva, že „ako na chod tejto inštitúcie môže vplývať sekcia?“, odpovedal som, že „nijako. Vznikajúca inštitúcia musí byť nezávislá a samostatná“. Aj napriek tomu sa dali veci rýchlo do pohybu. Celý proces prípravy vzniku PEFC na Slovensku za podpory lesníckej sekcie zabezpečoval Lesoprojekt Zvolen.

Bola vytvorená pracovná skupina, pozostávajúca zo zástupcov lesníckych organizácií a spracovateľov dreva, ktorá pripravila potrebné dokumenty(stanovy vznikajúcej organizácie).

Zakladajúce valné zhromaždenie zvolal z poverenia sekcie Lesoprojekt na deň 2.10.2002, na ktorom bolo založené vtedajšie Združenie certifikácie lesov Slovenska (ZCLS). Predsedom som sa stal ja. Prípravu technických dokumentov v rokoch 2003 a 2004 zabezpečoval v súlade s medzinárodnými štandardmi PEFC tiež Lesoprojekt.

Po vykonaní pilotného auditu a schválení VZ ZCLS boli technické dokumenty odoslané na medzinárodné posúdenie Rade PEFC. Po odporučení posudzovateľa bol slovenský systém certifikácie lesov12.8.2005 uznaný za súčasť medzinárodného systému PEFC. Od tej doby už prebehli tri pravidelné revízie. Posledná v rokoch 2020 až 2022.

Naša schéma je opätovne uznaná do roku 2027. Nedá mi, aby som v tejto súvislosti nespomenul kolegov, ktorí sa veľkou mierou pričinili o vznik PEFC na Slovensku. Sú to Ing. Bavlšík, Ing. Ruman, Ing. Kučera, Ing. Lichý, Ing. Mika, Ing. Čarný, Ing. Korčok, Ing. Kováč.

Pri príležitosti desiateho výročia slovenského PEFC-u sa konala konferencia „Postavenie a úloha lesov v zelenej ekonomike“, ktorá prijala komuniké. V ňom bolo definovaných deväť odporúčaní vládnej a zákonodarnej moci. Sú ešte niektoré z týchto odporúčaní aktuálne?

Konferencia bola zorganizovaná pre široké spektrum zainteresovaných strán, ktoré sú existenčne späté s lesom a pozvaných predstaviteľov zákonodarných a výkonných orgánov štátu. Zámerom konferencie bolo upozorniť na plazivé upadanie významu lesov a sektorov súvisiacich s lesmi v rámci hospodárskych, spoločenských a environmentálnych štruktúr štátu. Zároveň ale aj zdôrazniť vtedajšie globálne trendy v nastupujúcej zelenej ekonomike, kde význam lesov je nezastupiteľný.

Poukázať na hrozbu už prevládajúceho sektorového prístupu k obhospodarovaniu lesov, ktorý uprednostňuje buď len ekonomické alebo len environmentálne záujmy, čo je v rozpore s princípmi trvalej udržateľnosti, s nepriaznivým dopadom na stav lesov. Výstupom boli odporúčania, ktoré mali prispieť k obnove spoločenskej vážnosti a posilneniu pozícií sektorov obhospodarujúcich a využívajúcich prírodné lesné zdroje pri zelenej reštrukturalizácii ekonomiky Slovenska.

Žiaľ, pre neúčasť pozvaných predstaviteľov štátu sa to nepodarilo. Rovnako tak odporúčania konferencie, ktoré im boli odoslané, ostali v zásadných otázkach bez povšimnutia. A táto situácia pretrváva dodnes.

PEFC je svetovo najväčší systém certifikácie lesov, a to nielen čo do počtu členských krajín, ale i rozlohou certifikovaných lesov. Napriek tomu je schéma FSC v niektorých krajinách (napríklad Švédsko) výrazne úspešnejšia. V čom je pointa?

V prvom rade treba podčiarknuť, že certifikát je marketingový nástroj, ktorý informuje konečného spotrebiteľa o tom, že drevná surovina v produkte pochádza z trvalo udržateľných zdrojov. O výbere certifikačnej schémy by mal teda rozhodovať konečný spotrebiteľ, čo však nie je celkom pravda, lebo pri výbere certifikačnej schémy zväčša rozhoduje výrobca konečných produktov.

A to je aj prípad Švédska, ktoré je materskou krajinou nábytkárskeho koncernu IKEA Group. Ten síce ústami svojho manažéra lesníctva Mikhaila Tarasova považuje prínos schémy PEFC pre udržateľné obhospodarovanie lesov za významný, avšak IKEA sa vo svojej IWAY nákupnej politike rozhodla používať iba „Drevo z viac udržateľných zdrojov“(tieto podliehajú dozoru mimovládnych environmentálnych organizácií).

Exkluzívne zaň pokladá iba „Drevo a priemyselný bambus z lesov overených ako zodpovedne obhospodarovaný podľa certifikačného systému uznaného spoločnosťou IKEA a dodané spoločnosti IKEA s príslušným vyhlásením FSC“.

Aj na Slovensku máme subjekty, ktoré sa rozhodli pre dvojitú certifikáciu (podľa schémy PEFC aj FSC). Ako vnímate túto skutočnosť? Domnievate sa, že tieto subjekty získavajú nejakú konkurenčnú výhodu?

Na Slovensku je ku koncu roku 2021 dvojito certifikovaných viac ako 254 tisíc ha lesov. Rapídny nárast začal v roku 2020. Prejavilo sa pôsobenie a tlak IKEA Industry Slovakia na dodávateľov drevnej suroviny. Spolu s OZ WWF Slovensko (vzniklo 29.3.2019) prezentovali spoločný cieľ: „Propagovať a podporovať integráciu štandardných požiadaviek princípov zodpovedného obhospodarovania lesov podľa FSC FM (so zameraním na Lesy s vysokou ochranárskou hodnotou)do právneho rámca na Slovensku“.

Čo sa im aj podarilo zakotviť do programového vyhlásenia vlády vo vyššej kvantite, lebo vo vyhlásení sa píše: „V štátnych lesoch, vrátane vojenských, bude povinná certifikácia Forest Stewardship Council (FSC), v neštátnych lesoch sa podporí jej dobrovoľné zavedenie. Čiže ide o všetky lesy, nielen od 3. stupňa ochrany vyššie.

To určite zapríčinilo rozširovanie FSC certifikácie v LESY SR š.p.

Dvojitá certifikácia neprináša pre les žiadne výhody, ani interné ani externé. Lesy certifikované oboma schémami PEFC a FSC nijako nezvyšujú environmentálnu ani spoločenskú hodnotu drevnej suroviny, ani neprodukujú „viac“ udržateľné drevo.

Podľa dostupnej komparatívnej analýzy WWF v kritériách a postupoch hodnotenia v oblasti trvalo udržateľného obhospodarovania lesov je PEFC systém porovnateľný s postupmi certifikačných orgánov hodnotiacich schému FSC. Politiky verejného obstarávania na celom svete uznávajú certifikáciu PEFC aj FSC v snahe pomôcť chrániť svetový les.

Politika Európskej únie v oblasti zeleného obstarávania uznáva PEFC aj FSC pre všetky kategórie výrobkov na báze dreva. Neexistuje jediný reálny dôvod okrem straníckeho, prečo by mala byť FSC certifikácia nadradená, uprednostňovaná alebo iným spôsobom preferovaná prostredníctvom jej povinného zavádzania v organizáciách, ktoré sú v pôsobnosti ministerstiev štátu.

PEFC Slovensko sa angažovalo pri vzniku širokej lesnícko – drevárskej platformy Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska. Podieľalo sa na vzniku strategického plánu pre slovenské lesy, ktorý ale bohužiaľ nenašiel veľkú odozvu v politických kruhoch. Prečo?

Dobrá otázka. Najjednoduchejšia odpoveď by bola neviem. Podľa mňa jednoducho preto, že lesníctvo je stále viac a viac spoločensky nedocenené. Aby som bol spravodlivý k reakcii na ponuku aspoň diskutovať o Novej stratégii trvalo udržateľného využívania lesného bohatstva Slovenska došlo. Z pozvaných politických strán sa jej zúčastnili aj strany počiatočnej vládnej štvorkoalície po voľbách 2020. Už vtedy bolo zrejmé, že majú inú predstavu o spravovaní lesov.

Niektoré reformné návrhy stratégie sa objavili v PVV v časti lesníctvo (jednotný zákon o lesoch a ochrane prírody, revízia chránených území, spoločné expertné skupiny). Na ich presadenie chýbala a chýba osobnosť s potrebnou politickou váhou. Namiesto uskutočnenia navrhovanej reformy lesníctva, ktoré aj v ťažkých rokoch dokázalo udržať priaznivý stav lesov, došlo po voľbách štiepením správy lesného majetku k jeho ďalšiemu oslabeniu.

Už aj tak dovtedy komplikovaný vzťah medzi dvomi zainteresovanými ministerstvami sa stal ešte komplikovanejší s dopadom na zdravotný stav lesov v chránených územiach. Výsledkom je nesúlad a principiálne protirečenie si v kapitolách Programového vyhlásenia vlády, pripraveného rezortmi, ktoré by mali pri jeho tvorbe veľmi úzko spolupracovať a jednotne postupovať. Najvypuklejšie pri prevode správy chránených území a prístupe k riešeniu sporných otázok. O tom sa však mlčí.

A ako je to s chápaním lesníctva politickými stranami vôbec?

Pomôžem si výsledkami ankety, ktorú uskutočnil váš časopis s politickými stranami v roku 2021(LES & Letokruhy 12/2021).

Pre pripomenutie, z oslovených 9 parlamentných a 7 mimoparlamentných politických strán na anketové otázky odpovedali 4 parlamentné a 3 mimoparlamentné politické strany.

Z odpovedí vyplynulo, že všetky poučky o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov ovládajú, len ako ukazuje doterajšia 20 ročná skutočnosť, ich uvedenie do života nemá prioritu, pretože politici sú pod vplyvom zjednodušeného vnímania teórie environmentalizmu.

Ako som niekde čítal „dokázali sme urobiť absolútne úzku špecializáciu, ale stratili sme obraz lesa. Vieme, že vetva je vo výške dva metre a že má hrúbku desať centimetrov, ale nevieme, ako vyzerá strom. Dnes sa práve dostávame do situácie, keď by sme sa mali vrátiť k snahe uchopiť celý jav komplexne, ako celok. Dôraz treba klásť na interdisciplinárny, ekosystémový prístup, to znamená spojenie vedných disciplín do nového prístupu k práci.

Treba tiež naučiť ľudí, že nie je dôležité, kde si informácie vygooglia, ale že kľúčovým poznatkom je, ako tú informáciu vsadia do mechanizmov, ktoré sú okolo nás. Do všetkých tých systémov, ktoré okolo nás fungujú a sú stále zložitejšie. Ide o to, že dnes, keď už ľudia nejakú potrebnú informáciu získajú, tak ju nevedia vsadiť do toho kontextu okolo nás. To vedie k tomu, čo nazval prof. Spitzer digitálna dementnosť.“

Hnacou silou plnenia Programového vyhlásenia vlády, týkajúceho sa lesnej krajiny je ministerstvo životného prostredia, a to za podpory angažovaných poslancov, aktivistov a médií, kedy si často zamieňajú globálne problémy a riešenia, spojené s lesmi so skutočnou situáciou a potrebou ich riešenia na Slovensku. Napríklad ochrana biodiverzity rozširovaním bezzásahového režimu, hoci Slovensko má najvyšší stupeň biodiverzity v rámci Európy a 75% územia národných parkov má byť bez zásahu aj napriek tomu, že ani jeden národný park nespĺňa kritériá IUCN...

Pripomína mi to dilemu, ktorú ľudstvo rieši už tisícročia “Čo bolo skôr? Vajce alebo sliepka?“ parafrázujúc: „Čo je na Slovensku prednejšie? Ochrana prírody alebo fungujúci lesný ekosystém?“ Vedci zistili a potvrdili, že vajce nemohlo byť skôr ako sliepka lebo proteín v škrupine vajca existuje len vo vaječníkoch sliepky. Ani ochrana prírody bez fungujúcej podstaty, ktorou je zdravá krajina nemôže fungovať. Nebolo by čo chrániť. Preto sa o krajinu ako celok treba starať a nie nezmyselne nechať ničnerobením pustnúť pod rúškom tzv. ušľachtilého cieľa jej ochrany.

To je hlavný dôvod prijatia spoločnej rezolúcie s návrhom reformných opatrení zameraných na podporu dlhodobého konsolidovaného využívania lesného bohatstva a funkcií lesa v krajine. Nie je logické a správne, aby taká vzácnosť, akou je slovenská lesná krajina, bola v područí dvoch ministerstiev s rôznymi cieľmi a záujmami. Lesníctvo nie je priemysel, lesníctvo je správa a udržiavanie zdravej a produktívnej krajiny v prospech života na planéte ZEM.

Uvedomujeme si, že vnútropolitická a hospodárska situácia na Slovensku a v celej Európe nie je priaznivá, ale mlčať sa viac nedá. S textom rezolúcie oslovíme všetky relevantné politické strany, zákonodarné a vládne orgány s ponukou na ich detailnejšie oboznámenie a vysvetlenie dôvodov prijatia rezolúcie.

Ako vnímate budúcnosť združenia PEFC Slovensko?

Združenie právnických osôb PEFC Slovensko si za 20 rokov existencie vybudovalo svoju pozíciu v prostredí lesníckych organizácií. Pokiaľ bude na trhu a vo verejnosti požiadavka po produktoch s ekoznačkou PEFC, združenie bude existovať. Značka PEFC sama o sebe znamená, že lesy sú zodpovedne obhospodarované. Má nielen marketingový význam pre trh, ale je aj značkou prestíže pre obhospodarovateľa a značkou potvrdzujúcou vlastníkovi, občanovi a spoločnosti skutočnosť, že PEFC certifikovaný les je v dobrých rukách.

Ďakujem za rozhovor.
Peter Gogola

Hlavné správy

Názor: Slovenskom sa vinie čiara, pod ktorou sú výrazne viditeľné problémy našich lesov. Spoločnosť a médiá im neprikladajú dôležitosť

Názor: Slovenskom sa vinie čiara, pod ktorou sú výrazne viditeľné problémy našich…

O čom sa píše

Spoločnosť si ešte nie dosť dobre uvedomuje stav, do ktorého sa dostávajú lesné ekosystémy. Nárastom biotických škodcov lesa a abiotických...

Prečítajte si viac
Vlastníci lesov upozorňujú na vášne a nezhody v chránených vtáčích územiach: Ako sú zladené ich programy starostlivosti so zonáciou národných parkov?

Vlastníci lesov upozorňujú na vášne a nezhody v chránených vtáčích územiach: Ako…

Aktuálne

ÚNIA regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska na sociálnej sieti reaguje na včerajšiu tlačovú konferenciu ministra životného prostredia Jána Budaja...

Prečítajte si viac
Glosa: Keď prísnejší prístup na Slovensku výrazne obmedzuje možnosti obhospodarovateľov lesov

Glosa: Keď prísnejší prístup na Slovensku výrazne obmedzuje možnosti obhospodarovateľov lesov

O čom sa píše

Zlé jazyky zvyknú o Slovači hovoriť, že sme mantinelisti. Vraj sa to týka aj nášho prístupu k práci. Buď zvykneme niečo lajdácky...

Prečítajte si viac
Zelené mosty pre zver: Na rýchlostnej komunikácii R2 bude estakáda a ekodukt

Zelené mosty pre zver: Na rýchlostnej komunikácii R2 bude estakáda a ekodukt

Aktuálne

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR), Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Cerová vrchovina dostala 1. decembra 2022 hlásenie od...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora