Poznáme našich lesníckych historikov?
Dejiny uhorského i slovenského lesníctva sú veľmi významné na udalosti, na lesnícke skutočnosti. Vieme, že lesné hospodárstvo na našom území bolo vždy porovnateľne s okolitými krajinami na dobrej úrovni. Samozrejme bolo to zásluhou našich dobrých lesníkov, ktorých vychovávala aj Banská a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici. O prevádzke nášho lesného hospodárstva a lesníkoch, ktorí ho viedli nám priebežne podávali svedectvá lesnícki historici, zásluhou ktorých môžeme dnes písať o dejinách lesného hospodárstva u nás.
Úlohou tohto príspevku je podať svedectvo o našich lesníckych historikoch, ktorí sa zaoberali a písali o lesníckej histórii na Slovensku (v Uhorsku) a priblížiť ich čitateľom, aby sme na nich nezabudli.
Najznámejších z nich som zoradil podľa abecedy, teda nie podľa ich významu pre lesnícku históriu. Pre priestorové obmedzenie nespomínam všetkých ani sa nezaoberám ich biografiou, ale len ich historickými prácami.
Barták Július
Spracoval historické dielo „Z minulosti štátneho lesného hospodárstva v okolí Banskej Bystrice a Starých Hôr“ (1929). Bolo to prvé dielo zaoberajúce sa dejinami lesného hospodárstva u nás, v jazyku slovenskom. V roku 1937 uverejňuje v Lesníckej práci „Príspevok k starším dejinám lesov na Slovensku“ a v zborníku Matice slovenskej štúdiu „Z dejín siedmych banských miest na južnom Slovensku“. Pozoruhodná je i jeho práca v Lesníckej práci v roku 1931 „Otázka osamostatnenia lesníctva od baníctva na strednom Slovensku v roku 1871“. V roku 1942 Lesnícka a drevárska ústredňa v Bratislave vydáva jeho obsiahlu historickú štúdiu „Vývin lesníckeho školstva na Slovensku v rámci lesohospodárskych pomerov“.
Blattný Tibor
V spolupráci s Tiborom Šťastným pripravili slovenskú verziu „Prirodzené rozšírenie lesných drevín na Slovensku“ (1959) z originálu, rozsiahleho a známeho dvojzväzkového diela Fekete – Blattný „Rozšírenie stromov a krov lesníckeho významu na území Uhorska“ (1913). Je autorom historických štúdií o lesných pomeroch na Horehroní v období J. D. Matejovie a o Ľ. Greinerovi. Považujeme ho za priekopníka slovenskej fytogeografie a dendrológie, dejín lesníctva a lesníckeho archívnictva na Slovensku.
Faller Gustáv
Keď sa v roku 1855 uprázdnila v Banskej Štiavnici Katedra baníctva, stal sa najpovolanejším na jej obsadenie. Bol pre svoje úspešné prednášky natoľko obľúbeným profesorom, že sa po čase stal predsedom Akademickej podpornej Jednoty. Bol mimoriadne literárne činný. Jeho práce vydávali všetky tri banícke akadémie v mocnárstve. Pre nás je dôležitá jeho „Pamätnica“ - spis k storočnici štiavnickej Akadémie : „Pamätnica Banskej a lesníckej akadémie 1770 – 1870“, Banská Štiavnica 1871.
Jurkovič Miloš
V roku 1945 z poverenia a s nákladom Lesníckej a drevárskej ústredne v Bratislave vydal „Slovenskú lesnícku bibliografiu za roky 1939 – 1943“. Veľmi záslužnou prácou je jeho príspevok v Zborníku Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea v Antole č. 3 v roku 1964 pod názvom „Lesnícka bibliografia na Slovensku od najstarších čias do roku 1918“. V Zborníku Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea v Antole č. 6 v roku 1971 publikoval aj príspevok „Niekdajšie Lesnícke múzeum v Bratislave“. Martinská Osveta v roku 1980 vydala pre Lesnícke a drevárske múzeum v Antole jeho dielo „Bibliografia lesníckych časopisov na Slovensku do roku 1918“. V roku 1986 mu Lesnícke, drevárske a poľovnícke múzeum v Antole vydalo prácu „Slovenska lesnícka bibliografia za roky 1918 – 1938“.
Kavuljak Andrej
Nepochybne jedna z ústredných postáv slovenského lesníctva a lesníckej historiografie. Od roku 1921 je lesmajstrom, neskôr komposesorátnym inšpektorom v Or. Podzámku, kde zotrval až do roku 1938. Priebežne počas svojej profesionálnej lesníckej činnosti sa venoval skúmaniu lesníckej histórie, ktorú spracovával prevažne z archívnych fondov Oravského komposesorátu. Jeho najvýznamnejšie práce sú Hrad Orava (1927), Oravský komposesorát (1930), Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku (1942), učebnica Zariaďovanie lesa (1949) a Historický miestopis Oravy (1955), ktorý vyšiel až po jeho smrti.
Korpeľ Pavol
Pre lesné hospodárske plány na základe archívnych a iných dokumentov spracovával elaboráty ich historického vývoja. Zaoberal sa lesnícko – historickým výskumom Banskej Štiavnice, Krupiny, Kriváňa, Banskej Bystrice, Predajnej, Hrabušíc a Smolníckej Huty. Je autorom „Lesníckeho adresára“ z roku 1943, ktorý nám podáva kompletný obraz o organizácii slovenského lesníctva a jeho personálneho obsadenia. Vydal štúdiu „Vývoj majetkovoprávnych pomerov, zákonitého spracovania a organizovania lesného hospodárstva na Slovensku“ (1961), je autorom monografie „Jedľa na Slovensku“ (1960), podpísal sa pod ďalšie významné lesnícke dielo „Lesnícke a drevárske písomnosti“ (1960 – 1964).
Lángoš Štefan
V rokoch 1924 – 1935 pôsobil ako zariaďovateľ najskôr coburgovských, od roku 1928 prevzatých štátnych lesov na Muráni. Systematicky sa zaoberal dejinami lesníctva a históriou na Slovensku, na základe čoho napísal viaceré štúdie o histórii lesníctva v Uhorsku. Tieto materiály publikoval najmä v Zborníku lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea. Od roku 1971 do roku 1981 publikoval v tomto zborníku 10 štúdií o lesnom hospodárstve a o hospodárstve na veľkostatku Coburg (I. a II. diel). K známym dielam patrí tiež „Dekretova účasť na úprave osadníckych pomerov“ (1954), „Príspevok k dejinám lesného hospodárstva na panstvách Šaštín a Holíč“ (1971), „Lesné hospodárstvo na bývalom hradnom panstve Červený Kameň“ (1981) a ďalšie.
Madlen Ján
Jeho pričinením začal vychádzať Zborník Výskumných ústavov lesníckych, do ktorého aj sám prispieval odbornými článkami. Podieľal sa na založení prvého Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene. V rokoch 1954–1964 v ňom pôsobil ako jeho riaditeľ. V roku 1961 založil a do roku 1964 zostavoval Zborník prác Lesníckeho a drevárskeho múzea. Redigoval Lesnícke a drevárske písomnosti. V roku 1965 obhájil docentskú habilitačnú prácu "Ondatra na Slovensku a jej využitie ako kožušinového zvieraťa" a v roku 1971 doktorskú dizertačnú prácu na tému "Komorské lesy". Bol autorom knižných publikácií, vysokoškolských učebníc, inštrukcií i biografických článkov.
Nožička Jozef
Už v roku 1940 upozornil na seba obsiahlou štúdiou „Pramene k dejinám Slovenska“ v štátnom archíve v Budapešti a vo Viedni, ktorá bola uverejnená v časopise archívnej školy. Jeho vrcholné dielo na poli lesníckej histórie predstavuje publikácia „Přehled vývoje našich lesů“ (1957) a mnoho ďalších. Z hľadiska histórie slovenského lesníctva má význam tiež práca o autorovi prvej českej lesníckej knihy Františkovi Dušekovi de Paula, ktorý veľkú časť svojho života strávil v Uhorsku a značne ovplyvnil so svojim priateľom Jozefom Dekretom Matejovie lesnícke pomery na Pohroní, pod názvom „František Dušek a Slovensko“.
Pauer Ján
Pôsobil ako profesor banského a lesného práva na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Známym sa stal najmä ako autor dôležitého diela (v preklade) : „Historický popis pomerov na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, v rokoch 1770 – 1895“, vydané r. 1896.
Tagányi Karol - Archivár a lesnícky historik. Študoval na gymnáziu v Nitre a na univerzite v Budapešti. V roku 1896 vydal trojzväzkový „Uhorský lesnícky diplomatár (listinár)“, ktorý patrí medzi základné diela o minulosti uhorského a slovenského lesníctva. Prvý zväzok obsahuje listiny z obdobia 1015 – 1742, druhý z rokov 1743 – 1807, tretí od roku 1808 – 1867. Dokumenty publikované v Listinári sa dotýkajú prevažne Horného Uhorska (slovenského územia) a sú zdrojom cenných lesnícko – historických poznatkov.
Urgela Jozef
Od roku 1964 bol vedúci Historicko – dokumentačného oddelenia Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea v Antole (Svätý Anton), pracovisko vo Zvolene. V tejto pozícii pracuje až do dôchodku v roku 1985. V roku 1973 obhájil dizertačnú prácu „Profesor Wilckens a základy akademickej lesníckej výučby v Banskej Štiavnici“. V roku 1966 zvolal prvý aktív slovenských lesnícko – drevárskych historikov do Zvolena. Bol zostavovateľom a vedeckým redaktorom zborníkov Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea. Vydal známe dielo „Dejiny lesníckeho školstva a vedy na Slovensku“.
Viliam Stockmann
