Pôvod slova les
Slovo les v reči Slovanov
V staroslovienčine - jazyku, ktorý sa na území Slovenska používal najmä v druhej polovici deviateho storočia a v desiatom storočí, malo slovo les podobu lěsъ (vo výslovnosti s mäkkým ľ na začiatku a tvrdým jerom, čiže veľmi krátkym u na konci).
No slovo les bolo známe pravdepodobne ešte v skorších obdobiach.
Zrejme ide dokonca o praeurópske slovo, ktoré sa používa už viac ako 4000 rokov.
No príbuzné slovo – lāes (t. j.: pastvina) existovalo dokonca v starej angličtine používanej v Anglicku a Južnom Škótsku medzi 5. až 12. storočím.
O starobylosti a spoločnom slovanskom základe tohto slova svedčí, že rovnaké slovo s totožným významom nájdeme v bulharčine, či v ruštine (kde znamená aj drevo) a podobný tvar má tiež i v iných slovanských jazykoch (v ukrajinčine лic – lis, v poľštine las).
Na základe zachovaných staročeských, staropoľských a dolnolužických dokumentov je zrejmé, že spočiatku označovalo slovo les listnatý porast.
Avšak už starí Slovania rozoznávali medzi borom (lesom sosnovým), hájom (lesom, v ktorom sa vykonávali kultové obrady), hvozdom (rozsiahlym horským lesom) a synonymom k slovu les - dúbravou (lesom v obvyklom slova zmysle, s množstvom rôznych stromov).
V češtine sa dokonca slovo les používalo i na označenie vňate (v slovných spojeniach typu: fazol mají pěkný les), či rozsiahleho porastu (v spojeniach ako napríklad les chmelný).
Vzhľadom na to, že v lese rastú stromy, začali Slovania metonymickým spôsobom, čiže prenášaním významu na základe vecnej a logickej súvislosti, používať výraz les tiež na označenie dreva, pričom v slovinskom jazyku si slovo les zachovalo už iba takýto význam (na označenie väčšieho stromového porastu používajú Slovinci slovo gozd).
Slovania však poznali aj iné slovo pre les – šuma, vytvorené taktiež na základe spomenutého metonymického princípu, keďže lístie stromov vo vetre šumí. V srbčine, bosniančine a chorvátčine dokonca označuje slovo šuma les i v súčasnosti
Dôkaz o používaní slova šuma v uvedenom zmysle tiež podáva názov rozsiahleho lesného pohoria na hraniciach Česka, Rakúska a nemeckého Bavorska – Šumava.
Zmienky v slovenských písomnostiach z predspisovného obdobia
Najstarší písomný doklad poukazujúci na použitie slova les v slovenčine pochádza z roku 1386, kedy sa objavilo v rámci slovného spojenia: „poydem na huby do lessa“, t. j.: pôjdem na huby do lesa.
Iná zachovaná písomnosť dokladujúca použitie slova les na našom území (v tvare: lesuw, čiže lesov) pochádza z hradu Vršatec (rok 1479).
V súčasnej spisovnej podobe sa slovo les po prvý raz objavilo v písomnosti zo Zvolena v roku 1567.
Čo sa týka odvodenín od slova les, výraz lesník (na Východnom Slovensku známy aj v tvare lesar) sa po prvý raz objavil v rukopise básnickej zbierky P. Benického Wersse slovenské (Verše slovenské) z roku 1652, v rámci spojenia: „lesník mnoho schodí“.
Zaujímavá je iná, v rámci súčasného spisovného slovenského jazyka už neexistujúca odvodenina lesniť sa (t. j.: žiť v lesnej húštine), ktorá sa v tvare lesnjm se (lesním sa) objavila v latinsko-slovenskom Kamaldulskom slovníku z roku 1763.
Prídavné meno lesný sa po prvý raz objavilo v rukopisnom Herbári liptovskom zo 17. storočia v tvare „lesnych“ a vo význame divý, nezdomácnený (v podobe: „lesny“) bolo zaznamenané v spise Vitae patrum aneb Žiwoti otců (r. 1764).
Zdrobnenina lesíček sa po prvý raz objavila v diele L. Blosyussa Ray wernég dussi (Raj vernej duše) z 18. storočia v rámci vety: „w tebe premilé zahradki a lesyčki se zeleňagú“ (t. j.: v tebe premilé záhradky a lesíčky sa zeleňajú), pričom v spomenutom texte použil autor slovo lesíček aj vo význame množstva niečoho v slovnom spojení: „lesyček prosbjček; lesyček modliteb“ (lesíček prosbičiek; lesíček modlitieb).
Príslovia a porekadlá s lesnou tematikou
Archívne spisy taktiež dokumentujú použitie slova les v rôznych porekadlách a prísloviach.
Tak napríklad spisovateľ D. Sinapius-Horčička zaznamenal v knihe Neoforum Latino-Slavonicum (Nový trh latinsko-slovenský, r. 1678) porekadlo: „Nekdy y w malem lese zagac trčy“, čiže v prenesenom zmysle: aj maličkosti sú užitočné.
Porekadlo „do lesa drjwj wozyti“ (t. j.: nosiť drevo do lesa – robiť niečo zbytočné) zapísal F. P. Wagner v diele Universae phraseologiae latinae corpus (Korpus všetkej latinskej frazeológie) z roku 1750. Lekcionár z roku 1730 zasa obsahuje ľudovú múdrosť „ay maličky ohen weliky les zapaly“ (aj maličký oheň veľký les zapáli – t. j.: z malého zla býva veľké), prirovnanie gako drewo w lesy daremné (čiže: zbytočné ako drevo v lese) sa zachovalo v písomnosti z roku 1768 a porekadlo taky jak z lesa (t. j.: nekultúrny, divoký) sa používa na Východnom Slovensku dodnes.
Heslo les v starých slovenských slovníkoch
Slovo les zaznamenal A. Bernolák vo svojom Slowári Slowenskom Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskom,vydanom v roku 1825 a poznal ho tiež Ľ. Štúr v rovnakom význame, v akom ho vnímame dnes.
Avšak výslovnosť tohto slova bola u Bernoláka aj u Štúra tvrdá.
Až Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma z 50. rokov devätnásteho storočia zaviedla mäkkú výslovnosť tohto slova [ľes], odporúčanú i v rámci súčasných kodifikovaných pravidiel slovenskej výslovnosti, pričom tento mäkký spôsob vyslovovania slova les je bližší pôvodnej výslovnosti staroslovienskeho slova lěsъ.
Mgr. Pavol Ičo
publicista v slobodnom povolaní
