Nám všetkým sa treba cez edukáciu učiť tolerancii
Rozhovor s predsedom Slovenskej lesníckej komory Ing. Milanom Dolňanom
Predseda Slovenskej lesníckej komory (SLsK) Ing. Milan DOLŇAN v úvode nášho rozhovoru sumarizuje najdôležitejšie udalosti uplynulého roka. Hovorí, že novela zákona o ochrane prírody a krajiny pútala v roku 2021 veľa pozornosti aj úsilia SLsK. Okrem bežnej práce, ktorá bola narušená obmedzeniami a zákazmi, minulý rok priniesol podľa jeho slov finalizáciu mimoriadne dôležitého dokumentu z pohľadu lesov a lesníctva - Národného lesníckeho programu. Jeho schválenie vládou vzhľadom na EÚ legislatívu je odsunuté na záver tohto roka. M. Dolňan chce veriť tomu, že ešte bude možné v tomto procese nejaké úpravy vykonať. Veľmi dobre by podľa jeho názoru bolo, ak by dokument schvaľovala nielen vláda, ale aj parlament a aby bol akceptovaný aj ďalšími vládami.
Podieľala sa Slovenská lesnícka komora aj na príprave ďalších strategických dokumentov?
Áno, v širokom zastúpení sme sa v pracovných skupinách podieľali na tvorbe Strategického plánu Spoločnej pôdohospodárskej politiky. Pozitívne hodnotím našu aktívnu účasť, no menej pozitívne výsledok nášho úsilia. V rámci pôdohospodárstva sme pre lesy presadili málo zdrojov. Okrem klasického prerozdeľovania v rezorte (pripomínajúcom nás ako piate koleso na voze) a zásady – peniaze k sebe, nedozrel v našej krajine čas na uvedomenie si potreby a financovania lesov. V rámci celej EÚ a sveta sa veľa hovorí, no u nás sa nič nerobí s podfinancovaním lesov. Starší si pamätajú z minulosti staršej ako 30 rokov oveľa ústretovejší postoj k financovaniu lesného hospodárstva. Aj vtedy museli naši predchodcovia argumentovať, lobovať, ale potom to už šlo.
Prečo to v súčasnosti nejde? Kde sa stala chyba?
Podľa mojich skúseností je tých chýb viac. Po prvé: Zmenou režimu na trhové hospodárstvo došlo k podceneniu plánovania a lesy boli ponechané na samovývoj, t. j. sú financované z predaja dreva. Po druhé: Na začiatku tohto obdobia sa lesy rozdelili podľa vlastníctva a samotné ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa viac alebo menej stará - možno zo zotrvačnosti - o lesy, ktoré má v zriaďovateľskej právomoci. Teda o polovicu výmery lesov na Slovensku. Lesníctvo teda nie je jeden pevný celok. No a po tretie: Nástup aktivizmu namiesto odbornosti a vznik rezortu životného prostredia, ktorý potreboval získať kompetencie. Dokázal si presadiť zákony, ktoré vážne zasahujú do obhospodarovania lesov. V neposlednom rade ide aj o riziko privatizácie rozdrobeného a podfinancovaného lesného majetku.
Ako v tejto nepriaznivej situácii pre lesy a lesníctvo ďalej? Čo treba podľa vás urobiť?
Z tohto všetkého sa nám treba poučiť a nájsť správnu cestu. Je veľa toho, čo je potrebné naprávať. Pritom východiskový stav bol na Slovensku ukážkový. Bude vôľa pre vznik staronového rezortu lesov a vody? Presvedčíme spoločnosť, že len jednotná správa lesov je najlepší spôsob ich udržania a obhospodarovania pre zdravý ekosystém a vykonávanie všetkých služieb lesa, pre ostávajúcu poľnohospodársku a urbanizovanú krajinu? Vysvedčenie našej práce sme dostali v závere roka 14. decembra v parlamente. Berme ho však ako polročné, nie koncoročné alebo maturitné. Poslaneckou novelou zákona sme sa zaoberali od prvých dní po jej predložení v júni. Od začiatku do konca sme vytýkali náznak podvodnosti celého procesu.
V čom podľa vás mohol byť tento proces podvodný?
Tak veľký zásah do krajiny nemožno chcieť vyriešiť rýchlo a to poslaneckým návrhom bez absolvovania celého legislatívneho procesu, bez spracovania a vyhodnotenia dopadových štúdií a ekonomického zhodnotenia, nielen pod vplyvom vidiny financovania procesu počas niekoľkých rokov z pôžičky z plánu obnovy. Zúčastnili sme sa pripomienkového konania k plánu obnovy, kde všetky naše argumenty zamietli. No, nie je sa čo čudovať - 1,3 miliardy eur pre ochranu prírody je dostatočný stimul.
O takzvanej reforme národných parkov rozhodli politické strany a ich poslanci v parlamente. Trvalo im to však dlhšie, ako predpokladali. Prečo?
Keďže sme počúvali, že ide o politické rozhodnutie, oslovili sme opakovane politikov, poslancov, ministrov, predsedu vlády, predsedu parlamentu a prezidentku. Podarilo sa nám to, že novela nešla do parlamentu v lete, i keď proces chceli predkladatelia návrhu urýchliť a v tichosti novelu schváliť. Začala veľká rozprava v spoločnosti, v médiách aj v poslaneckých laviciach. Uvedomili sme si pri rozhovoroch s politikmi, že najväčšia obava je z ulice. Preto sme zorganizovali sériu zhromaždení v regiónoch národných parkov, pred Úradom vlády, v Banskej Bystrici a pri avizovanom hlasovaní trikrát pred Národnou radou SR. Získali sme spojencov: ZMOS, poľnohospodárov, poľovníkov, včelárov a drevárov. Ukázali sme, že sa vieme zorganizovať a kultivovane bez politikov vyjadriť naše postoje. Pripravovali sme pripomienky a argumenty pre politikov a inštitúcie, vydávali tlačové správy a poskytovali rozhovory pre médiá. Politici sa zlepšili v aritmetike, neustále počítali počty poslancov, a to najmä po stiahnutí podpisu predsedu Národnej rady SR spod poslaneckej novely zákona a pri sľube nehlasovať za predložený materiál so všetkými poslancami Sme rodina. Takže v tichosti a rýchlo to nebolo.
Vráťme sa teda k otázke, čo ďalej? Aké je riešenie, o ktoré by sa mali vlastníci a obhospodarovatelia lesov pokúšať?
Riešením je prienik využitia všetkých možností, ktoré sú v ponuke. Prevziať iniciatívu v riešení stavu, obnoviť a naďalej živiť myšlienku spoločnej odbornej platformy Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska. Spoločnosť musí pochopiť, že lesník je dostatočný a najlepší ochranca prírody. Výsledkom jeho práce je zdravý les, drevo je vedľajší produkt ako mnohé ďalšie, no zatiaľ jediné spoločnosťou ohodnotené.
A zlyhanie, ktoré sa zdá byť zlyhaním lesníckeho stavu, je spôsobené vždy tlakom spoločnosti, cez predstaviteľov, ktorí nehľadajú zdroje v tých neocenených službách lesa, ale prioritne v tlaku na obchod s drevom. Dostali sme sa pomyselne na križovatku a dlho sa už rozhodujeme, kadiaľ ísť. Žiadna cesta nie je z hľadiska perfektného spravovania lesnej krajiny ani jediná správna ani ľahká. Chceme zdravé lesy, chceme, aby vyvážene plnili všetky služby pre všetky nárokové skupiny spoločnosti. Je to však také jednoduché a možné? Napadá mi v tomto kontexte výstižné: Nemci vyhnali partizánov z lesa, potom partizáni vyhnali Nemcov z lesa, a napokon sa horár nahneval a vyhnal ich všetkých z lesa.
Aj motorkári sú nároková skupina a radi by zažívali adrenalín svojej záľuby v peknom prostredí lesa. No hubár a poľovník sa s tým ťažko zmieri. Oni chcú na svoj relax ticho a pokoj. Taktiež turisti, cyklisti, rodiny s deťmi, vedeckí pracovníci, zaľúbenci, ale aj drevári či ekológovia, vodári a lyžiari majú rôzne nároky na les. My vieme, ktorý les spĺňa požadované kritériá, je to možné nastaviť a prerozdeliť. No sú na to potrebné zdroje nielen z dreva.
A vzniká druhá úloha – osveta, edukácia. Nárokovým skupinám podať informácie v zrozumiteľnej forme, aby akceptovali, že nemôžu chcieť mať pokoj, relax v tej časti lesa, kde je umožnené trénovať horským cyklistom. Výkony v spravovaní lesa nie sú výrazným obmedzením pre ostatné nárokové skupiny. Veď výchovná ťažba sa na danom mieste vykonáva raz alebo dvakrát za desať rokov. A obnovná dva – trikrát za sto rokov. Práce v pestovnej činnosti nijako rušivo nepôsobia na okoloidúcich, ba ani na vtáctvo. Takže treba sa nám všetkým cez edukáciu učiť tolerancii.
Aká má byť podľa vášho názoru úloha Slovenskej lesníckej komory v tomto úsilí?
Slovenská lesnícka komora ako stavovská, nepolitická organizácia starajúca sa o odbornosť chce tomuto procesu nastavenia pomôcť. Berme si príklad z našich rôznorodých a pestrých lesov, ktoré navzájom v harmónii spolu existujú. V uplynulom roku sme investovali do profesionálneho natočenia stoviek hodín edukačného materiálu, ktorý uzrie svetlo sveta v týchto dňoch. Ako lesy, aj spoločnosť treba vychovávať, aby celkom nezdivela.
Naším dlhodobým zámerom je združovať čo najviac, najlepšie všetkých lesníkov, odborných lesných hospodárov, ale tiež subjekty v lesníctve a zároveň im poskytovať odbornosť, no pokiaľ budú prostriedky aj právne služby a poradenstvo. Zamyslite sa prosím, keď čítate tieto riadky, prečo ešte nie ste členmi komory. Sme tu pre vás a pre naše lesníctvo a dokážeme toľko, akú početnosť a silu dokážeme v našom úsilí postaviť. V tomto roku máme okrem iných činností ambíciu podľa vzoru väčších komôr aj našu profesionalizovať, keďže aktivít a činností máme nad možnosti dobrovoľníckej práce. Odbornosť, edukatívna činnosť, poradenstvo, legislatíva budú naďalej našou úlohou v lesníctve. Dôležitá úloha je aj vzájomná informovanosť. Preto od 1.1.2022 profesionalizujeme komunikáciu v osobe redaktora časopisu LES & Letokruhy, lesníka a profesionálneho hovorcu Jozefa Marka. Záverom ďakujem za vytvorenie priestoru v časopise LES & Letokruhy, ktorému prajem veľa čitateľov a vám všetkým pevné zdravie v roku 2022. Zostávam s pozdravom Lesu zdar!
Ďakujem za rozhovor.
Jozef Marko
