Prihlásiť

Chvála kokošovskému dubu a lesníkom, ktorí ho pestujú

Kokošovské dubiny v Slanských vrchoch a Národná prírodná rezervácia Kokošovská dubina

Priaznivý pomer jadra a beli. Pomerne husté, ale dostatočne mäkké a relatívne ľahko spracovateľné drevo s krásnym sfarbením, rovnomerným rastom a úzkymi letokruhmi. Kmene sú tvárne a preto poskytuje cenné a vyhľadávané drevo najmä na dýhy. Charakterizuje ho aj mimoriadne jemná štruktúra ročných kruhov, čo je predpoklad veľmi dobrého mechanického zužitkovania. Reč je o ekotype duba zimného (Quercus petrea), teda o tzv. kokošovskom dube, pomenovanom podľa obce Kokošovce pri Prešove. 

V záreze potoka Delňa nad touto obcou sa nachádza známa Národná prírodná rezervácia Kokošovská dubina. Lokalita bola vyhlásená v roku 1965 na výmere 20 hektárov so stometrovým ochranným pásmom ako chránená študijná plocha. Okolitá oblasť Kokošovských dubín sa nachádza v severnej časti vnútorného oblúka Slanských vrchov, na južných a juhozápadných andezitových svahoch v nadmorskej výške 350 až 700 m n. m od kóty Stavenec po Dubník, na výmere presahujúcej 300 hektárov. 

V závere minulého roka sme sa v týchto miestach stretli s Ing. Pavlom Miklušom, v tom čase povereného vedením výrobno-technického úseku na Odštepnom závode Prešov, štátny podnik LESY SR a Ing. Štefanom Feckom, odborným lesným hospodárom a súdnym znalcom, ktorý má skúsenosti aj zo štátnej správy lesného hospodárstva. 

Lesníci prešli v dubinách na jemnejšie spôsoby hospodárenia 

Národná prírodná rezervácia Kokošovská dubina sa nachádza blízko štátnej cesty. Jednoduchý prístup bol pravdepodobne rozhodujúcim motívom pre vyhlásenie práve tejto časti Kokošovských dubín za chránenú študijnú plochu s trvalými výskumnými plochami. V jej okolí sa nachádzajú hospodárske lesy. „Postupom času sme v nich prešli na jemnejšie formy hospodárenia. Začíname jednotlivým výberom a následne realizujeme výber v hlúčikoch a v skupinách, pretože dub potrebuje dostatok svetla, ktoré vytiahne na uvoľnených miestach v porastoch mladiny hore. Veľmi dôležité ale je pustiť do porastu primerané množstvo svetla, pretože ak je ho priveľa, môže sa stať, že hrab prerastie dub a začne dominovať. 

Pred 30 rokmi boli východiskami obnovy pásy a v dôsledku toho stúpla spodná voda, pôda sa stala podmáčanou, takže sa začalo na obnovných plochách dariť sitine a černičiu, ktoré bránili prirodzenému zmladeniu duba. V minulosti ho výrazne limitovali aj stavy diviačej zveri. V súčasnosti kvôli africkému moru ošípaných je v Slanských vrchoch problém vidieť nejakého diviaka. 

V roku 2020 bola mimoriadne dobrá úroda žaluďa, takže bude zaujímavé v nasledujúcich rokoch sledovať, aká bude v tejto situácii početnosť prirodzeného zmladenia duba. Skúsenosti s pestovaním duba a buka, ktoré máme aj na iných lesných obvodoch nás ale presviedčajú o tom, že treba upustiť od obnovovania porastov v pásoch a hrať sa so svetlom pri využívaní jednotlivého výberu, alebo výberu v hlúčikoch a skupinách,“ zamýšľa sa Ing. Mikluš. 

Posledné dva – tri roky pozorujú lesníci rapídny nárast výskytu imelovca na dube, ktorý môže čoskoro predstavovať pre túto drevinu vážny zdravotný problém. Rozširuje ho najmä drozd čvíkotavý a v minulosti ľudia tohto vtáka dokonca lovili, aby eliminovali rozširovanie imelovca. Vo vrcholcoch materského porastu v Národnej prírodnej rezervácii Kokošovská dubina spoločne s Ing. Miklušom a Ing. Feckom máme možnosť vidieť, že imelovec je v nej naozaj mohutne rozšírený. 

Pod materským porastom sa prirodzene v jednotlivých skupinách kde – tu presadzuje dub, inde dominuje hrab. Ide o dvadsať hektárov lesa, na ktorých je ponechané na prírodu, ako si poradí a človek by mal pozorne vnímať procesy, ktoré v tejto neporušenej časti prebiehajú. V Slanských vrchoch je ešte Prírodná rezervácia Dubová hora v Podhradíku, kde rastú duby na strmom skalnatom podloží a v bezzásahovom režime sú ponechané aj lesy v okolí vrcholu Šimonky - najvyššieho vrchu tohto pohoria. Na území Lesnej správy Kokošovce bola do novej Prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska zaradená lokalita Kujavy s ochrannými lesmi v neprístupných terénoch s mimoriadne chladnou mikroklímou. 

Realizáciou výchovných zásahov sa sústreďujú na podporu kvalitných dubov 

Na zvyšku výmery Kokošovského duba hospodária lesníci aktívne a cieľavedome tak, aby maximálne zhodnotili potenciál tohto výnimočného ekotypu. „V 80. a 90. rokoch sa postupovalo tak, že na dve výšky porastu bola vyznačená šírka holorubu a pásy dosahovali v týchto dubinách dĺžku aj niekoľko sto metrov. Na obnovných plochách sa ale darilo burine a bolo treba vynaložiť nemalé finančné prostriedky na ich vyžínanie a doplňovanie sadenicami, niektoré porasty bolo treba dokonca opakovane zalesňovať aj trikrát, kým sa v nich podarilo dopestovať mladinu. 

V súčasnosti nás síce jemnejšie zásahy jednotlivo, v hlúčikoch a skupinách stoja vyššie náklady na ťažbu, ale v podstate nám úplne ubúdajú náklady na zakladanie a ochranu mladých lesných porastov. Potom sa už len sústreďujeme vo výchovných zásahoch na podporu kvalitných dubov. 

A ešte jedno porovnanie je dôležité. Keď sa rúbali východiská obnovy v pásoch, na vyťaženom prvku sa nachádzali aj duby s priemerom 20 – 30 centimetrov. Tým pádom sme porast nedokázali dostatočne ekonomicky zhodnotiť, pretože ak by sme ponechali takéto jedince na ploche ešte 40 rokov, tak dorastú do parametrov aukciového dreva. Čiže oplatí sa počkať a rúbať dub vo veku, kedy je z hľadiska produkcie a kvality dreva v optime. 

Ukazuje sa, že dub niekedy treba ponechať v poraste aj cez generáciu iných drevín. To znamená, že môžeme v nich obmeňovať krátkovekejšie dreviny, 80 – 100 ročné. Dub môže pokojne dosiahnuť 150 – 160 rokov a dá človeku z takéhoto lesa najvyššiu hodnotu. Pritom les je obnovovaný priebežne a dokáže v takomto stave v čase klimatickej zmeny viazať viac uhlíka a plniť lepšie aj ďalšie mimoprodukčné funkcie,“ vysvetľuje Ing. Mikluš. 

Máme vzápätí možnosť pozrieť si génovú základňu nazvanú Raslav kameň s genofondom Kokošovského duba na výmere 138 hektárov, ktorá sa nachádza pri Abranovciach neďaleko Kokošoviec. Tvoria ju zväčša  prebierkové porasty, v ktorých rastú vďaka cieľavedomej a svedomitej lesníckej výchove skutočne kvalitné jedince tohto výnimočného ekotypu duba zimného. 

Poslednou našou zastávkou je vzorne obhospodarovaný semenný sad Kokošovského duba, ktorý slúži na zber semennej suroviny. V semennom roku v ňom nazbierali 700 kilogramov žaluďov, pričom v bežnom roku nazbierajú približne 70 kilogramov, teda iba desatinu. 

Na záver už len pre zaujímavosť niekoľko informácií o tom, ako je drevo z neho na trhu v súčasnosti cenené. Stačí uviesť, že na novembrovej aukcii mali prešovskí štátni lesníci v ponuke 70 kubíkov Kokošovského duba za 17 000 eur. Predali všetko za 33 000 eur, takže kúpnu cenu sa im podarilo navýšiť na 182 percent. Priemerné speňaženie predstavovalo až 486 eur za kubík! Najvyššiu cenu utŕžili za desaťmetrový dubový výrez s priemerom 62 centimetrov - 1 746 eur. 

Text a foto Jozef Marko

Hlavné správy

Dodržiavanie PEFC štandardu - záruka drevnej hmoty zo zodpovedne obhospodarovaných lesov: IRON ART a.s. robí dobrú reklamu našim lesom v 24 krajinách sveta

Dodržiavanie PEFC štandardu - záruka drevnej hmoty zo zodpovedne obhospodarovaných lesov: IRON…

O čom sa píše

Predstavujeme držiteľa PEFC certifikátu spotrebiteľského reťazca (C-o-C, Chain of Custody), zapojeného do mechanizmu na sledovanie certifikovanej drevnej suroviny z lesa po...

Prečítajte si viac
Glosa: Dojmy a pojmy, minister a realita

Glosa: Dojmy a pojmy, minister a realita

Aktuálne

Na portáli Teraz.sk sa môžeme dočítať, že Európsky plán pre zelenú transformáciu, konkrétne boj proti odlesňovaniu, ochrana pred pesticídmi a...

Prečítajte si viac
Komentár: Podľa zistení Národného lesníckeho centra Slovensko ako jediná krajina na svete publikuje on-line informácie o všetkých lesoch

Komentár: Podľa zistení Národného lesníckeho centra Slovensko ako jediná krajina na svete…

Aktuálne

Včera bola predstavená nová aplikácia OTVORENÉ DREVO, ktorú vyvinuli v štátnom podniku LESY SR a ktorá je dostupná na stránke: https://otvorene.lesy.sk/drevo. Verejne prístupné...

Prečítajte si viac
Múzeum TANAP-u ešte stále v rekonštrukcii: Otvoria budúcu stredu

Múzeum TANAP-u ešte stále v rekonštrukcii: Otvoria budúcu stredu

Aktuálne

Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici ostáva zatvorené až do utorka. Návštevníci si tak jeho expozície budú môcť opäť pozrieť v...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora