Pôvodné drevinové zloženie našich lesov
O tom, čo je mýtus a kde je pravda, uvažujeme spoločne s Ing. Vladimírom Šebeňom, PhD. z Národného lesníckeho centra Zvolen
Zákon o ochrane prírody a krajiny v paragrafe 7 Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov osobitne rozoberá reguláciu rozširovania nepôvodných druhov. Významne sa to dotýka obhospodarovateľov lesa, pretože súhlas orgánu ochrany prírody sa vyžaduje nielen na nové výsadby, ale všeobecne aj na pestovanie nepôvodných druhov. Pritom od tretieho stupňa ochrany prírody je vysádzanie a pestovanie nepôvodných druhov zakázané. Ktoré dreviny sú u nás pôvodné a ktoré nepôvodné ?
Posúdenie pôvodnosti má svoje špecifiká. Nie je to niekedy jednoznačná záležitosť. Rozhodne tam vieme zaradiť druhy, ktoré sa k nám v minulosti doviezli z iných končín sveta. Napríklad americký orech čierny, dub červený, duglaska či vejmutovka. Patria sem aj európske druhy, ako borovica čierna, hoci v susednom Rakúsku rastie aj prirodzene. Niektoré dreviny časom „zdomácneli“, ako napríklad agát, ale vnímajú sa stále ako nepôvodné.
Problémy so zaradením môžu spôsobovať aj dreviny, ktoré sú u nás tesne za hranicou areálu rozšírenia, ako orech kráľovský. Určite najkomplikovanejšie je jednoznačne zaradiť medzi nepôvodné dreviny tie, ktoré v našich lesoch rastú prirodzene, ale len na určitých stanovištiach. Na ďalšie sa v minulosti rozširoval výhradne ľudskou činnosťou. Typickým zástupcom je smrek, menej i borovica.
Ako teda definuje nepôvodný druh zákon o ochrane prírody a krajiny?
Mohol by som začať bombasticky, že nijako, čo by aj bola čiastočne pravda. Zákon o ochrane prírody totiž ešte nedávno definoval v základných pojmoch v paragrafe 2 nepôvodný druh ako druh, ktorý sa vyskytuje mimo svojho prirodzeného areálu, ako aj mimo areálu v rámci svojho prirodzeného rozptylového potenciálu. Paradoxom však je, že novelizovaný zákon od 1. januára 2020 už v paragrafe 2 neuvádza ani nepôvodný druh, ani invázny druh. Z nejakého zvláštneho dôvodu tieto dva pojmy vypadli. Mimochodom, v zákone sa ale ďalej stále veľmi často spomínajú. Len v paragrafe 7 som napočítal termín nepôvodný až 21-krát. Pritom bez vysvetlenia, čo to vlastne je.
Čím si to vysvetľujete?
Neviem si to logicky vysvetliť. Namiesto vyjasnenia mi to zase pripadá ako určité zahmlievanie a zneprehľadňovanie zo strany ochrany prírody, ktoré sme kritizovali napríklad pri polemickom tvrdení o III. stupni ochrany prírody v národných parkoch s preferovaním bezzásahu v tomto istom zákone. Môže to však súvisieť aj so spomínaným problémom zatrieďovania tých druhov, ktoré sa na Slovensku síce vyskytujú prirodzene, ale na určitých stanovištiach nie sú pôvodné.
Ale s týmto by lesníctvo nemalo mať problém. Veď predsa vieme jednoznačne rozlíšiť stanovištne pôvodné a nepôvodné druhy. Alebo nie?
O tom, čo je pôvodné, rozhoduje príroda. Všeobecne nepôvodné vždy zapríčinil človek. Nie všetko sa však dá vzhľadom na široké historické ovplyvnenie našich lesov jednoznačne posúdiť. Lesy rastú dlhodobo, a hoci súčasný stav odráža vplyv človeka v minulosti, práve pre jeho veľký rozsah sa často už nedá posúdiť, čo je pôvodné a čo nie. Zdôraznil by som, že existuje viacero zdrojov informácií o pôvodnosti našich drevín. Každý má svoje výhody a nevýhody.
Áno? Ktoré zdroje máte na mysli?
Sú to predovšetkým historické záznamy o lesoch a drevinách v nich rastúcich, peľové analýzy a aktuálne najviac uplatňované rekonštruované modely prirodzeného drevinového zastúpenia. Kým prvé dve skupiny sú pre celé Slovensko pomerne zriedkavé, tretia sa aktívne uplatňuje v lesníckej praxi.
Viete poukázať na výhody prvých dvoch metód? Prečo sa nedajú využiť širšie?
Každý historický záznam je síce dobrý a cenný doklad z minulosti, z doby neovplyvnenej lesným hospodárstvom, ale zároveň majú nevýhodu v tom, že závisia na vzdelanosti pisateľa. Navyše sú relatívne zriedkavé. Skutočne existujú mnohé miestne názvy, existujú archívne záznamy v listinách, kronikách, pozemkových knihách, prezentujúce konkrétne sa vyskytujúcu drevinu. Táto skupina dôkazov sa dá použiť naozaj len veľmi orientačne. Potvrdzuje výskyt ale nešpecifikuje zastúpenie drevín.
Problémom je však nielen vzdelanie archívnych pisárov, ktorí vôbec nemuseli byť experti na les, ale aj viacjazyčnosť – latinčina, nemčina, maďarčina, menej aj slovenčina, pričom sú evidentné prípady zámeny jednotlivých drevín. Napríklad maďarský pojem Fenyő, čiže borovica sa prekladal aj ako ihličnaté, aj latinsky ako abies, aj slovensky ako smrekovec. Zámeny sa vyskytovali aj pri buku a dube, smreku a jedli. Zjavne zlý preklad objavili dokonca v Tereziánskom lesnom zákone z roku 1770, keď sa v bode 54 borovica v origináli zamenila v slovenskom preklade nesprávne na brezu, čiže úplne inú drevinu
To je zaujímavé. Nemáme však aj podrobnejšie a presnejšie opisy lesov, aspoň z časti územia?
Ale áno, máme aj lesnícke údaje z hospodárskych plánov s vyššou presnosťou, hoci len na lokálnej úrovni. Prvý záznam opisujúci stav lesov vrátane hrubého drevinového zastúpenia a odhadu zásob dreva pochádza z okolia Banskej Bystrice už z roku 1563. Prvé hospodárske plány sa objavujú koncom 18. storočia. Z nich miestami vieme vyčítať výrazný vplyv človeka na zmenu drevinového zloženia, dokonca v relatívne krátkom čase jednej generácie lesa. V publikácii Stanovištný prieskum v lesníckej praxi z roku 1955 prezentuje Randuška údaje z Horehronia, kde v roku 1830 mala jedľa podané zastúpenie 60 až 90 percent, buk 1 až 30 percent, smrek 9 až 30 percent. O sto rokov neskôr, v roku 1938, tu už bolo zastúpenie zmenené - jedľa 4 až 9 percent, buk 1 až 11 percent, smrek 80 až 90 percent. Podobné zmeny v prospech smreka zaznamenali aj na Orave. Ide však len o časť našich lesov a z lokalít, kde sa smrek vyskytoval prirodzene. Takže hoci potvrdzujú vplyv človeka na zmenu drevinového zloženia, nevyvracajú pôvodnosť smreka. A stále ide len o menej presné údaje.
A čo peľové analýzy? Tie využívajú presné vedecké metódy. Alebo nie?
Áno, peľové analýzy sú presnou metódou na zistenie zastúpenia drevín v dávnejšej minulosti. Dokážu dobre identifikovať konkrétne dreviny, ale už nie celkom dobre zrekonštruujú zastúpenie drevín v lesoch. Teda z výskytu peľových zŕn síce vieme rekonštruovať, aké druhy sa v ktorom období v okolí rašeliniska vyskytovali, ale ťažko môžeme len na základe toho posudzovať drevinovú štruktúru vtedajších lesov. Je to otázka reprezentatívnosti.
Teda že sa zachovali len na málo lokalitách, ktoré reprezentujú veľmi malý podiel z našich lesov. Potom je otázne, či zachované peľové zrná v rašeliniskách reprezentujú bezprostredné okolie osobitého biotopu, alebo širšiu oblasť s lesmi na štandardných stanovištiach. Potom sú to vlastnosti peľových zŕn, produkcie, schopnosť doletu. Peľové analýzy podobne ako historické záznamy, hoci sú v porovnaní s nimi oveľa presnejšie, poskytujú len rámcové údaje o výskyte drevín. Nie ich zastúpenia. Ak sa nejaká drevina podľa peľových analýz neidentifikovala, je otázne, či sa v našich lesoch s istotou nemohla vyskytovať.
No máme tu aj lesnícku typológiu a rekonštruované modely pôvodného drevinového zloženia lesov.
Hoci ide o významnú metódu, široko uplatňovanú vo všetkých našich obhospodarovaných lesoch, tiež musím poukázať na jej určité nevýhody. V prvom rade ide o to, že modely pôvodného drevinového zloženia, hoci boli navrhované viacerými viac či menej vedeckými metódami, predstavujú len určité názory, hypotézy, domnienky či predpoklady. Dynamika lesných spoločenstiev je skutočne veľká a naše poznatky sa nezískavali stáročia, skôr desaťročia. Modely sú všeobecne založené na stanovištných a ekologických vlastnostiach prostredia a drevín. Ale v niektorých prípadoch sa museli použiť aj subjektívne odhady.
Musím poukázať na to, že les je ekosystém, ktorý sa prirodzene neustále vyvíja, rastie, odumiera. Dynamika a zmeny drevinového zloženia v priebehu života môžu byť naozaj veľké, ak si predstavíme veľký vývojový cyklus lesa od prípravných drevín až po klimax. Samotné modely sa tiež menia aj v relatívne krátkom čase niekoľkých desaťročí podľa najnovších poznatkov ich tvorcov. Rekonštruované modely a ich presnosť netreba preceňovať.
Celé znenie rozhovoru si môžete prečítať v aktuálnom čísle časopisu LES & Letokruhy.
