Prihlásiť

Za kvalitu treba platiť

Rozhovor s Ing. Jozefom Zrakom, PhD., podnikateľom v lesnom hospodárstve

Povedzte pár viet o sebe a svojom podnikaní.

Študoval som na strednej odbornej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku, potom na Lesníckej fakulte vo Zvolene. Po skončení inžinierskeho štúdia v roku 2009 som pokračoval v doktorandskom štúdiu u profesora Sanigu. Po škole som chvíľku robil v istej súkromnej spoločnosti ako mechanizátor. V roku 2013 som začal podnikať, spočiatku som sa venoval výrobe a predaju palivového dreva. V roku 2014 padla kalamita a ja som sa rozhodol kúpiť prvú LKT 80 a začal som pracovať ako dodávateľ lesníckych činností. Mal som prvú ťažbársku partiu. Nebolo to ľahké. Jeden deň v lese, dva dni v dielni. Postupne sa to nabaľovalo, prijímal som ďalších šoférov, prikúpil som ešte jeden traktor, potom ešte jeden... Aktuálne mám desať svojich partií, celoročne spolupracujem asi tak s dvadsiatimi partiami a s niekoľkými sezónne. Súbežne som okrem ťažby robil aj pestovné práce, kompletne, od zalesňovania, vyžínania, uhadzovania haluziny až po prerezávky. Ale s tým som skončil v 2017, teraz mám už len jednu partiu v prerezávkach.

Aké sú Vaše skúsenosti s odbornou spôsobilosťou personálu?

Ja pôsobím v regióne Gemer, neviem to posúdiť všeobecne, len na základe svojich skúseností. A skúsenosť je taká, že je to rôzne. V ťažbe máme ľudí, ktorí sa na dali na ťažbu dreva v čase keď sa tieto práce presúvali do externého prostredia. Títo ľudia zanechali svoje pôvodné,nevýnosné povolania a dali sa na prácu v lese, lebo ich zlákal zárobok. Ale v porovnaní s bývalými zamestnancami štátnych lesov, čo boli väčšinou odchovanci lesníckych učňoviek, spočiatku mnohí nespĺňali kritériá odbornosti. Nechcem to však zovšeobecňovať, mnohí sa to v praxi naučili. To je individuálne, od prípadu k prípadu. Je jasné, že vzdelanie z lesníckej učňovky alebo strednej školy dáva solídne teoretické vedomosti, a potom aj tá práca ľudí s odbornou prípravou inak vyzerá. A čo je zaujímavé, dnes prichádzajú mladí ľudia – nadšenci, ktorí sa rozhodli pre túto prácu ani nie tak kvôli zárobku, ale kvôli tomu že chcú robiť ozajstnú chlapskú robotu. Mám napríklad pilčíkov, čo skončili iné ako lesnícke školy a sú veľmi šikovní, rýchlo sa učia a snažia sa. Dokonca medzi sebou súťažia, že kto urobí krajšiu robotu. Vždy im vravím, že ich vizitka je to aký nechajú peň a nie koľko odrúbali kubíkov.

Vo všeobecnosti, ak to mám zhrnúť, určite je tu veľký priestor pre zlepšovanie. Podľa môjho odhadu asi tridsať percent sú ozajstní profesionáli, ktorí robia na Slovensku. Určite ich je viac, ale mnohí sú v zahraničí. Horší je stav v pestovnej činnosti.

Ako hodnotíte fakt, že „Poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve“ je podľa kategorizácie Ministerstva vnútra SR voľnou živnosťou?

To treba vnímať tak, že je tam veľký rozptyl. Lebo napríklad medzi služby v lesníctve a poľovníctve patrí stavanie oplôtkov, zalesňovanie, vyžínanie a uhadzovanie haluziny, a to sú práce, ktoré po krátkom zaškolení dokáže robiť každý, robia to študenti aj dôchodcovia. Na druhej strane aj operátor harvestora je služba v poľovníctve a lesníctve. A tam už potrebujem mať istotu, čo ten chlap dokáže, kým ho posadím do stroja, nech by mi ukázal akýkoľvek papier.

Ale nemyslím, si, že by to mala byť viazaná živnosť. Skôr sa obávam toho, že keby sa tak stalo, tak by zase nejaké firmy „predávali pečiatky“ a žili z mozoľov iných.

Ovplyvnila pandemická situácia stav v lesnom hospodárstve? Ak áno, ako?

Určite, ako všetko. Minulý rok, keď to vypuklo a bol vyhlásený lockdown, mnohí spracovatelia dreva obmedzili prevádzku, poklesol dopyt a to spôsobilo nepriamo útlm lesníckych činností.

Na druhej strane časť ľudí, ktorí pracovali v lese v zahraničí ostalo doma, takže na trhu bolo zrazu viac ľudí. Takže na jednej strane menej práce, menej zákaziek, na druhej strane viac ľudí.

Kde vidíte východisko zo súčasného stavu, keď sme svedkami toho, že verejné obstarávanie vyhrávajú firmy, v ktorých je len jedna osoba - konateľ a prácu následne vykonávajú subdodávateľské firmy?

Toto je tiež zložitý problém. V prvom rade je tu legislatíva, teda zákon o verejnom obstarávaní, a ten sa obísť nedá. Môj názor je taký, že keby sa to decentralizovalo, teda keby sa výber dodávateľa riešil na úrovni lesných správ, bolo by to asi lepšie. Na lesnej správe vedia koho chcú, kto má akú kvalitu práce. Ďalší problém je, že sa zohľadňuje len cena. Možno keby bol zavedený nejaký bodovací systém kvality... Ale toto sú len moje názory, nemyslím si, že je vôľa to takto riešiť.

Nastavenie systému v predchádzajúcom období bolo také, že záujmom objednávateľa lesníckych činností bolo vysúťažiť veľkého partnera. Ale na trhu pôsobia väčšinou malé firmy, niektorí pracujú individuálne. A nie každý pilčík sa vie prihlásiť do súťaže.

No samozrejme. Sú ľudia, ktorí povedia: ja nechcem robiť cez nikoho, ja chcem robiť sám na seba, a majú na to kapacity nielen manuálne, ale aj intelektuálne. Potom je tu kopa ľudí, ktorí nevedia zvládnuť ani základnú účtovnú agendu, nieto ešte pripraviť podklady pre verejné obstarávanie. A potom vidím problém v nastavení veľkosti výrobného celku. Niekde je treba urobiť veľa práce za obmedzený čas a to jeden malý dodávateľ nedokáže. Inde sa zase nedá robiť po celý rok.

Spomínali ste, že treba rozlišovať problémy v ťažbovej a pestovnej činnosti. Aká je teda kvalita prác v pestovnej činnosti?

Tam je to úplne najhoršie. Čo sa týka kvality, odbornej pripravenosti ľudí a motivácie. Súvisí to s veľmi nízkou cenou za výkon. Ťažko nájsť odborne spôsobilého človeka ochotného venovať sa pestovnej činnosti. Situáciu sťažuje aj fakt, že je to do veľkej miery sezónna práca.

Dobré prerezávkárske partie sa rozpadli, dnes túto prácu robí kde-kto a s biednou kvalitou. Keď sa prvé výchovné zásahy urobia zle, má to veľký dopad na kvalitu porastu. V súčasnosti sa veľa rozpráva o PBHL a to si vyžaduje kvalitne odvedenú prácu ako v pestovnej, tak aj v ťažbe.

Viete, jeden môj kamarát vravieva: „Keď sa niečo pobabre v hore, tak sa hodí plecom, keď niečo pobabre doktor, tak sa hodí hlinou.“ Tento prístup ma hnevá, lebo ak sa v lese hospodári nekvalitne, naši potomkovia sa nám nepoďakujú. Našim cieľom by mala byť čo najvyššia kvalita. A za tú treba platiť.

Ďakujem za rozhovor.

Peter Gogola

Hlavné správy

TÝŽDŇOVKA: V prírode stačí chodiť s otvorenými očami, a nie zaslepený ideológiou bezzásahu

TÝŽDŇOVKA: V prírode stačí chodiť s otvorenými očami, a nie zaslepený ideológiou…

Aktuálne

Tragická udalosť v Monkovej doline neďaleko Ždiaru v Belianskych Tatrách si vo štvrtok 11. júla vyžiadala dva ľudské životy a štyroch...

Prečítajte si viac
Ekoaktivisti organizujú v národných parkoch náučné exkurzie: Spoplatnené zážitky v miestnej divočine

Ekoaktivisti organizujú v národných parkoch náučné exkurzie: Spoplatnené zážitky v miestnej divočine

O čom sa píše

Ľudia, ktorí zaplatia účastnícky poplatok, sa môžu do konca letných prázdnin zúčastniť náučných exkurzií, organizovaných v Česku už po dvadsiaty piaty...

Prečítajte si viac
Bratislavskí mestskí lesníci modernizujú areál Horárne Krasňany: Druhý najnavštevovanejší vstupný bod do mestských lesov

Bratislavskí mestskí lesníci modernizujú areál Horárne Krasňany: Druhý najnavštevovanejší vstupný bod do…

O čom sa píše

V areáli pri Horárni Krasňany, ktorý je druhým najnavštevovanejším vstupným bodom do mestských lesov v Bratislave, pribudli chýbajúce toalety, na...

Prečítajte si viac
Populácia hlucháňa hôrneho sa na území národných parkov Šumava a Bavorský les významne zväčšila: Za šesť rokov o 250 jedincov na súčasných takmer 900

Populácia hlucháňa hôrneho sa na území národných parkov Šumava a Bavorský les…

O čom sa píše

Populácia hlucháňa hôrneho sa na území národných parkov Šumava a Bavorský les významne zväčšila. Podľa výsledkov monitoringu, ktorý na svojich...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora