Lesnícka dynastia rodiny Spitzkopf
Domáci tatranci, či znalci miestnych lesníckych pomerov si pod menom Spitzkopf jednoznačne predstavia niektorého z tunajšieho známeho lesníckeho rodu. Rod sa v Tatrách objavil v súvislosti s príchodom princa Hohenlohe – Oehringen a kúpou pozemkov vo Vyšných Hágoch a v Javorine. Postupne si dedili lesnícke remeslo z otca na syna až vznikla dnešná tatranská lesnícka dynastia rodu Spitzkopf.
Thomas Brunnsteiner (1865)
Môžeme ho považovať za zakladateľa dnešnej dynastie Spitzkopf. Narodil sa 20.1.1865 v rakúskom Seisenbah-Wildalpen. Do Tatier prišiel ako zverodozorca na Vyšné Hágy niekedy medzi rokmi 1890 až 1900 keď majetok Vyšných Hágov kúpil knieža - v tom čase dedičný princ Kristián Kraft zu Hohenlohe - Oehringen. Tento si doviezol aj svoj personál. Čsl. štát kúpil tento majetok v roku 1928. Thomasovi Brunnsteinerovi zomrela manželka veľmi mladá, zostal s tromi dcérami a jedným synom sám. Tak sa dohodol na spolužití so Zuzanou Spitzkopfovou, ktorá za kniežaťa slúžila v loveckom zámočku a za čsl. štátu v tom istom objekte slúžiacom ako hotel. Zuzana Spitzkopfová, ktorá pochádzala z Novej Lesnej, so synom Viliamom sa starala o Brunnsteinerove 4 deti. Otčim Thomas vychovával mladého Viliama k láske k lesu i lesníctvu tak, že bez jeho vplyvu by sa nestal lesníkom z povolania. Thomas Brunnsteiner tu zostal pracovať ako horár až do odchodu do dôchodku, kedy sa presťahoval do Starej Lesnej kde zomrel v roku 1941.
Viliam Spitzkopf (1917)
Narodil sa 7.10.1917 v Novej Lesnej. Základnú školu absolvoval v jazyku nemeckom v Novej Lesnej a vo Výbornej. V rokoch 1929 až 1932 pokračoval v Kežmarku na Meštianskej škole. Po absolvovaní meštianky v rokoch 1932 – 1934 vykonával brigádnicky nosiča batožiny v hoteli na Vyšných Hágoch, kde pracovala jeho mama. Vyrastal u otčima Brunnsteinera, lesníka Správy štátnych lesov Vysoké Tatry, na Vyšných Hágoch. U neho dostal základy lesníctva, poľovníctva a preto mohol v roku 1934 požiadať o možnosť absolvovania praxe u štátnych lesov, aby sa mohol uchádzať o štúdium na Štátnej hájnickej škole v Liptovskom Hrádku. Túto absolvoval s vyznamenaním v školskom roku 1936 – 1937. Po ukončení Štátnej hájnickej školy v Liptovskom Hrádku ho prijali r. 1937 ako pomocného zriadenca na Správu ŠL Vysoké Tatry, polesie Vyšné Hágy, lesnícky ochranný úsek Končistá, kde pôsobil do roku 1939. Vzhľadom na znalosť nemeckého jazyka, skúsenosti v poľovníctve, získané od otčima často sprevádzal zahraničných poľovníckych hostí. Krátko pôsobil ako lesný hájnik Štátnych lesov a majetkov Liptovský Hrádok, na polesí Podbanské na ochrannom úseku Tichá.
V 2. svetovej vojne bojoval ako slovenský vojak na Východnom fronte, dostal sa až po Kaukaz, odkiaľ bol prevezený s maláriou domov. Po vyliečení nastúpil ako hájnik na Správu ŠL Javorina, na ochrannom obvode Javorina, ochranný úsek Skorušniak, kde pôsobil do roku 1952. Od roku 1955 bol vedúcim ochranného obvodu Podspády, kde pôsobil až do roku 1985, kedy odišiel na starobný dôchodok.
Za dosiahnuté výsledky bol viackrát ocenený. V roku 1963 ako „Vynikajúci pracovník lesného hospodárstva“, v roku 1969 mu minister udelil vyznamenanie „Budovateľ socialistického lesníctva“ a v roku 1970 dostal od prezidenta republiky štátne vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu“. Zomrel 29.12.2005 vo veku 88 rokov.
Peter Spitzkopf st. (1945)
Najznámejší člen z lesníckeho rodu sa narodil 4.3.1945 v Tatranskej Javorine. Po základnom vzdelaní sa rozhodol pre štúdium lesníctva v Liptovskom Hrádku, kde absolvoval Strednú Lesnícku školu Jozefa Dekreta Matejovie (1959 – 1963). Pokračoval na Vysokej škole lesníckej a drevárskej, Lesníckej fakulte vo Zvolene (1963 –1968).
Po vysokoškolskom štúdiu nastúpil k bývalej Správe TANAP v Tatranskej Lomnici ako brigádnik na Výskumnej stanici do absolvovania vojenskej prezenčnej služby v Olomouci a Prostějove. Od r.1970 sa stal samostatným odborným referentom na oddelení ochrany prírody Správy TANAP v Tatranskej Lomnici. Vzápätí si v roku 1971 vykonal skúšku samostatného lesného hospodára v Košiciach. Od r.1975 sa stáva vedúcim prevádzkovým inšpektorom Správy TANAP na oddelení ochrany prírody. Následne od r.1977 pôsobí ako vedúci odboru ochrany prírody Správe TANAP.
V období 1987-1988 si zvyšuje kvalifikáciu na postgraduálnom štúdiu Ochrana a tvorba krajiny na Lesníckej fakulte VŠLD Zvolen. V roku 1996 absolvoval odbornú prípravu pre znaleckú činnosť oceňovania lesov na Ústave pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov LH Zvolen. Od r.1990 sa stáva vedúcim odboru starostlivosti o prírodu v rámci úseku ochrany prírody bývalej Správy TANAP. V roku 1995 nastáva prechod k novo vytvoreným Štátnym lesom TANAP v Tatranskej Lomnici a súčasne sa stáva námestníkom riaditeľa pre ochranu prírody, neskôr pre úsek verejno-prospešných činností.
Z výsledkov jeho práce treba spomenúť napr. organizovanie odchytu kamzíkov a ich prevoz do Nízkych Tatier, ako riešenie náhradnej populácie pre prípad katastrofy v Tatrách, výstavba náučných tras na turisticky značených chodníkoch a ich dláždenie kamennou dlažbou, riešenie komplexu otázok ochrany lesa, sem patrila celá problematika riešenia dopadov najmä vetrových a následných podkôrnikových kalamít, spolupráca pri záchrane Symbolického cintorína na Popradskom plese pod Ostrvou, spracovanie vetrovej kalamity v r.1981 a ďalšie.
Popri tom vykonával funkciu tajomníka poľovníckej komisie OV SPZ v Poprade, predsedu ZO Slovenského poľovníckeho zväzu bez revíru pri Správe TANAP. Od roku 1976 vykonával funkciu predsedu OV Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Poprade.
Za svoju prácu dostal Bronzovú medailu Ústredného výboru SZOPK, Čestný bronzový odznak za prácu v oblasti ochrany a bezpečnosti práce od Ústrednej rady odborov v Prahe, Za dlhodobé zásluhy o rozvoj poľovníctva bronzové medaily od Slovenského poľovného zväzu v rokoch 1988 a 2011. Za dlhodobú aktívnu činnosť starostlivosti o národný park dostal od ministrov pôdohospodárstva v r.1999 bronzovú medailu, v r. 2008 striebornú medailu a v r. 2019 zlatú medailu.
Peter Spitzkopf ml. (1974)
Predstaviteľ 4. generácie rodu Peter, sa narodil 28.09.1974 v Kežmarku. Vyrastal v Tatranskej Lomnici, kde absolvoval základnú školu. Strednú lesnícku školu v Liptovskom Hrádku úspešne ukončil v roku 1993. V štúdiu lesníctva pokračoval na Technickej univerzite vo Zvolene na Lesníckej fakulte, ktorú úspešne ukončil v roku 1998. Hneď po skončení vysokej školy nastúpil k Štátnym lesom Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. Jeho prvým pracoviskom v rámci ŠL TANAPu sa stal Ochranný obvod Vyšné Hágy. Nastúpil do funkcie asistenta a krátko na to nastúpil na ročnú vojenskú službu, po ktorej sa opäť vrátil na pôvodné miesto a onedlho bol zaradený do funkcie ekológa a zástupcu ochranného obvodu Vyšné Hágy. Od r. 2001 bol preradený na Ochranný obvod Kežmarské Žľaby do funkcie ekológa a zástupcu vedúceho ochranného obvodu a zotrval tam až do r.2004, kedy bol preradený na Riaditeľstvo ŠL TANAPu, na Odbor starostlivosti o lesy na funkciu vedúci odborný referent - pestovateľ a zástupca vedúceho odboru. V tejto funkcii ho zastihla známa veterná smršť z 19.11.2004 - Alžbeta, ktorá navždy zmenila mnoho vecí na území TANAPu, lesníctva a ochrany prírody, ale zároveň mu dala aj veľa možností získať nové poznatky, skúsenosti a zručnosti v rámci svojej profesie. Od r. 2007 využil ponuku a prijal miesto vedúceho odboru prác celospoločenského významu. Odboru, ktorý kedysi viedol aj jeho otec a ktorý ho lákal, pretože problematikou, ktorú tento odbor riešil, žil od detstva. Tento odbor rieši starostlivosť o turistické chodníky, turistické zariadenia a celú turistickú informačnú infraštruktúru, zabezpečuje starostlivosť o vodné toky, vysokohorské prostredie, živočíšstvo a poľovníctvo, zabezpečuje prácu s verejnosťou a ekologickú výchovu, vydávanie informačných a propagačných materiálov, časopisu TATRY a ďalšie zaujímavé činnosti. Na tomto odbore pôsobí aj v súčasnosti ako vedúci.
Pavol Spitzkopf (1977)
Najmladší člen lesníckej dynastie sa narodil 29.01.1977 v Kežmarku. Po ukončení základnej školy v Tatranskej Lomnici nastúpil na Strednú lesnícku školu v Liptovskom Hrádku (1991 – 1995) a následne na Technickú univerzitu vo Zvolene – odbor lesníctvo. Počas štúdia obidvoch škôl trávil svoje prázdniny odbornou praxou na ochrannom obvode Javorina. Tu mal možnosť sa zoznámiť s reálnymi problémami a nabrať základné poznatky o činnosti organizácie spravujúcej náš najstarší národný park a snažiť sa zosúladiť teoretické poznatky so skúsenosťami z reálneho života.
Po ukončení TU Zvolen (1995 – 2000) a absolvovaní náhradnej vojenskej služby nastúpil v roku 2002 na ústredie Štátnych lesov v Tatranskej Lomnici na Odbor starostlivosti o les, kde ako asistent a neskôr odborný referent v pestovnej činnosti pôsobil do roku 2004. V roku 2004, pár mesiacov pred príchodom tatranskej bóry Alžbeta z novembra 2004, ktorá spôsobila doteraz najväčšiu známu kalamitu na území Tatranského národného parku, bol preložený na ochranný obvod Kežmarské Žľaby, ako zástupca vedúceho ochranného obvodu, pestovateľ. Tu mal možnosť sa okrem iného oboznámiť aj so správou iného než štátneho majetku, pretože väčšia časť územia ochranného obvodu vlastnícky patrila mestu Kežmarok a Štátne lesy Tatranského národného parku tento majetok spravovali na základe nájomnej zmluvy až do marca 2011.
Po odovzdaní majetku bol preložený na ochranný obvod Tatranské Matliare, kde naďalej pracoval na pozícii zástupcu vedúceho až do konca roku 2014. Od januára 2015 sa stal vedúcim ochranného obvodu Tatranské Matliare a tu pôsobí do súčasnosti.
Ing. Viliam Stockmann, CSc.
