V mladinách sa darí tetrovom aj hlucháňom
Urbárnici z Vyšnej a Nižnej Boce úspešne obnovili kalamitné plochy
Je to taký „slovenskobežník.“ Začínal v roku 1988 na Lesnom závode Bratislava, Lesnej správe Rusovce, Lesnom obvode Čunovo ako ťažobný majster na Vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros. Rodák z bratislavského Starého mesta pôsobí od roku 1991 v lesníckej taxácii. V súčasnosti žije na Kysuciach, stará sa o malé hospodárstvo v Nižnej Boci a poskytuje svoje služby odborného lesného hospodára pre viaceré neštátne lesnícke subjekty po celom Slovensku. 50-ročný lesný inžinier Róbert Gombárik bol pri tom, keď bolo treba v roku 2010 spracovať vetrovú a podkôrnikovú kalamitu veľkého rozsahu nad Vyšnou a Nižnou Bocou. Vtedy odborný lesný hospodár urbáru vo Vyšnej Boci je v súčasnosti predsedom urbáru a odborným lesným hospodárom v Nižnej Boci.
„Pozemkové spoločenstvá tu boli vtedy bez právnej subjektivity. Lesné pozemky sú sčasti urbárske, sčasti spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou a sčasti ich obhospodarujú súkromníci. A tak je to v oboch obciach – Nižnej i Vyšnej Boci. Každý z urbárov hospodári na výmere približne 1 200 hektárov. Keď sme začali spracovávať kalamitu, zložité vlastnícke vzťahy nám robotu poriadne komplikovali. Pritom išlo o práce veľkého rozsahu, pretože v kalamitnej ťažbe tu bolo nasadených 150–200 ľudí, 19 lanoviek a 34 LKT-čiek. Pre každú dolinu bol zabezpečený jeden odberateľ, dvaja lesníci dozerali na preberanie hmoty. Nebolo doliny, v ktorej by sa nerobilo. Za tri roky sme dokázali kalamitu spracovať. Každý rok išlo o približne 33 000 kubíkov kalamitného dreva na každom urbári,“ spomína si Ing. Gombárik.
Hlboko zavetvené stromy sú odolnejšie
Pri obnovovaní kalamitných plôch tu lesníci brali do úvahy fakt, že Čertovica nepatrí do pásma výskytu smreka. V siedmom lesnom vegetačnom stupni majú svoje prirodzené zastúpenie buk, jedľa, javor a smrek. Lesníci na obnovované kalamitné plochy sadili 30 percent smreka, ďalej smrekovec, javor, jedľu, buk, jaseň, brest, do zamokrených častí jelšu a pomedzi sadenice vysievali brezu. Navyše sa prirodzene objavila na týchto plochách aj jarabina. Pôvodné bukové, jedľovo-bukové a javorové lokality lesníci nezrúbali, nechali ich stáť. Zasahovali len do kalamitami zničených alebo poškodených smrekových monokultúr, ktoré tu boli vysadené po tom, ako sa miestni obyvatelia rozhodli zalesniť bývalé pasienky a vyťažené smrečiny, drevo z nich bolo použité na banícke účely v 18. storočí.
„Názory na postupy pri vysádzaní zmiešaných lesov sa rôznia. Niektorí odborníci odporúčajú sadiť sadenice rovnakej dreviny v niekoľkých radoch vedľa seba, pričom prebierkami bude dosiahnuté požadované zmiešanie drevín v poraste a pásy po päťdesiatich rokoch už vidieť nebudú. My sme pásy využívali menej, väčšinou každý, kto sadil, dostal sadenice niekoľkých drevín a tie vysádzal. Tak boli vytvorené skupiny a kotlíky zo sadeníc rovnakého druhu. Dosiahli sme tým požadované zmiešanie, ktoré bude výchovou postupne redukované,“ vysvetľuje Ing. Gombárik.
Hovorí, že vo výchovnej a obnovnej ťažbe má podľa jeho názoru zmysel nechávať na plochách hlboko zavetvené smreky, ktoré sú stabilné a odolné, pretože majú dobre vyvinutý koreňový systém. Rôzne pahýle s malou korunou alebo so zlomeným vrcholcom treba vyrezať, pretože aj tak čoskoro vyschnú. Hnevá sa na pilčíkov, ktorí ponechávajú takéto stromy, pretože nepôsobia ani esteticky dobre na obnovovaných plochách. Výstavky s nízkym ťažiskom a dostatočnou hrúbkou určite majú svoje opodstatnenie. V tejto súvislosti ako vhodný krajinotvorný prvok uvádza môj sprievodca aleje, ktoré naši predkovia radi sadili popri lesných cestách.
Jemné a častejšie výchovné zásahy
Na rozsiahlych obnovených plochách vidieť, že úlohu prípravnej dreviny tu pre hlavné hospodárske dreviny plní jarabina a vŕba rakyta. Na severných svahoch sa vyskytuje jarabina vo väčšom množstve, na južných svahoch je väčší výskyt trávy, v ktorej je oveľa problematickejšie zabezpečiť mladý lesný porast. „Nie vždy sa všetko podarí na sto percent podľa našich predstáv, ale podmienky na to, aby sa v ďalšom decéniu prijali niektoré kotlíky ako plochy na zalesnenie, vytvorené sú. A bude tam dosiahnutá potrebná mikroklíma.
Čo je tu veľmi dobré, tak podľa našich skúseností, keby sme aj teoreticky nezalesňovali, tak prirodzené zmladenie sa tu objavuje v siedmom až ôsmom roku. Neverili by ste, ale pomedzi zasadené stromy sa tu pomiestne vyskytujú doslova koberce hustého smrekového zmladenia. Ak by ste sem prišli v zime a bol by semenný rok, tak by ste videli nie biely, ale hnedý sneh, pokrytý smrekovým semenom.
Niekedy sme mali aj diskusie v urbári o tom, či je potrebné za takýchto podmienok umelo zalesňovať, keď v tráve vidieť zmladenie ako kefa. Ale ja si myslím, že aj tak sme urobili dobre, ak sme tieto plochy umelo zalesnili, pretože sme dostali na obnovné plochy dreviny, ktoré by sa tam prirodzenou cestou nedostali. Kalamity sú preto pre nás, lesníkov príležitosťou, aby sme vnášali na obnovované kalamitné plochy aj ďalšie dreviny.
Napríklad na Kysuciach sadíme len buk a napriek tomu je tam zastúpenie smreka na úrovni 30–40 percent. Kalamity sú pre nás, lesníkov príležitosťou meniť nielen drevinové zloženie porastov, ale aj ich priestorovú štruktúru a modifikovať ju prírode blízkym spôsobom hospodárenia. Takže generácie po nás tu nenájdu iba smrek, ale aj buk, jedľu, smrekovec a javor. Naši nasledovníci už budú mať rôzne možnosti výberu ako obnovovať porasty tak, aby boli odolnejšie.
Som presvedčený o tom, že ak budeme pestovať v takýchto horských oblastiach porasty tak, že jednotlivé stromy budú mať väčšie koruny, väčší koreňový systém a budú rásť vo väčších sponoch, ak dokážeme včas na obnovovaných plochách dopestovať silnú kostru budúceho porastu ako je to napríklad tu so smrekovcom, ktorý sa nachádza každých osem metrov, tak lesné porasty sa môžu stať odolnejšími proti vetru, suchu a ďalším škodlivým vplyvom,“ zamýšľa sa Ing. Gombárik.
Výstavky smrekovca, javora a buka ponechané tunajšími lesníkmi pri spracovaní kalamity, stoja na obnovených plochách doteraz. Mali podľa slov R. Gombárika dostatok životného priestoru, veľkú korunu a pevne ukotvený koreňový systém, takže hoci stáli na otvorených plochách samé, odolali neskorším nárazom silného vetra. Fruktifikujú, darí sa pod nimi prirodzenému zmladeniu. Hovoríme o prerezávkach, ktoré podľa slov môjho sprievodcu, treba robiť skôr ako keď má mladina výšku dva metre, odporúča pri výške 1,2 metra, kedy má lesník možnosť vytvárať vhodný spon a vyselektovať si kostru porastu. Je to podľa neho lacnejšie a zároveň po dorube materského porastu sa na ploche nenachádzajú tenké, oslabené mladé stromčeky s „kyckou“ hore, ale je to mladina, v ktorej ani nerozoznáte, ktoré stromky sú z prirodzeného zmladenia a ktoré z umelého zalesnenia. Preto odporúča jemné výchovné zásahy, robené častejšie - aj trikrát za decénium.
Platnosť predchádzajúceho programu starostlivosti o les tu skončila v roku 2013, desaťročný predpis bol 21 000 kubíkov, na rovnakej úrovni na Vyšnej Boci a Nižnej Boci. Ľudia kritizovali, koľko lesníci rúbu, ale keď bol tvorený aktuálny PSoL, vypočítaný bol rovnako vysoký etát, pretože zásoba na úrovni 300–350 kubíkov na hektár sa napriek vyrúbanej kalamite nezmenila. Pritom na plochách ostalo na zemi toľko dreva, že podľa R. Gombárika môžu byť všetci spokojní, najmä ochranári s ich biodiverzitou.
A nielen to. V mladinách sa darí hlucháňom a tetrovom, ktoré sa sem stiahli z hrebeňových partií, v ktorých v bezzásahu usychajú podkôrnikom napadnuté smrečiny. Počas pochôdzky som svedkom toho, ako český fúzač R. Gombárika, ktorý nás sprevádza, zastavil a vystavuje niečo v hustej mladine. Od svojho pána vzápätí dostáva pokyn a vydurí tetrova hoľniaka, ktorý vyletí z húštia a po pár sekundách mizne v mladine pod nami. Takže sa potvrdzuje, o čom stále lesníci a poľovníci hovoria a čo pár ekoaktivistov nechce rešpektovať. Lesníci dokážu aktívnym manažmentom nielen obnoviť kalamitné plochy, ale obnoviť aj biotop prirodzeného výskytu vzácnych vtákov, vrátane hlucháňa hôrneho. Azda to verejnosť raz pochopí.
Jozef Marko
