Lesnícka typológia - 70 rokov v praxi lesného hospodárstva
Jedným zo základných predpokladov trvalo udržateľného lesného hospodárenia je diferencovaný, stanovišťu zodpovedajúci systém hospodárenia, pri ktorom sa zohľadňujú rozmanité prírodné podmienky a nároky jednotlivých drevín. V tejto koncepcii má významné postavenie lesnícka typológia, ktorá je nositeľkou týchto zásad opierajúcich sa o poznanie prírodných podmienok prirodzených ekosystémov lesa, ich klasifikáciu a využitie pri obhospodarovaní lesa.
Myšlienka, resp. potreba diferencovaného pestovania a starostlivosti o lesné porasty nie je na Slovensku nová. V 50. rokoch minulého storočia v snahe predísť hrubým chybám pri hospodárení v lesoch najmä v dôsledku pestovania drevín na nevhodných stanovištiach, vznikla potreba vykonať komplexný prieskum lesa a jeho prostredia. Túto potrebu podporila i legislatívna úprava v § 1 zákona č. 206/1948 Zb., kde sa uvádza, že vlastníci lesa sú povinní zakladať a obnovovať lesné porasty drevinami stanovištne vhodnými.
Na základe tejto legislatívnej úpravy Oblastné riaditeľstvo štátnych lesov a majetkov v r. 1950 zriadilo v rámci Taxácie štátnych lesov v B. Bystrici stanovištné oddelenie za účelom vykonávania stanovištného prieskumu v lesoch Slovenska. Touto úlohou poverili Dr. Ing. Dušana Randušku. Vedecký patronát nad novovznikajúcim oddelením prevzal prof. RNDr. Ing. Alois Zlatník, DrSc. Od tohto obdobia prešla typológia viacerými etapami a vývojom, ktoré na seba rôznou mierou nadväzovali a dopĺňali sa.
V rokoch 1951-1955 prebehol všeobecný stanovištný prieskum, vďaka ktorému sa získal v dejinách slovenského lesníctva prvý všeobecný obraz o ekologických podmienkach našich lesov. Výsledky prieskumu boli spracované formou krajských elaborátov a máp skupín lesných typov a pôdnych typov v M 1:50 000. Celoslovenské zhrnutie výsledkov bolo publikované v práci Prehľad stanovištných pomerov lesov Slovenska (Randuška a kol., 1959).
Bezprostredne na stanovištný prieskum nadväzoval podrobný typologický prieskum (1956-1977), ktorý bol vykonaný na celej výmere porastovej plochy lesov Slovenska, okrem lesov Ministerstva národnej obrany. Základnou mapovacou jednotkou boli lesné typy, ktoré spočiatku ešte neboli jasne vymedzené a často mali len charakter typu fytocenózy. Významným rokom pre lesnícku typológiu na Slovensku bol rok 1972, kedy vyšla súborná publikácia Lesné typy Slovenska (Hančinský, 1972). Pre praktickú aplikáciu bol lesný typ veľmi podrobnou jednotkou a preto Hančinský združil podobné lesné typy do Hospodárskych súborov lesných typov HSLT).
Výsledky prieskumu boli najprv súčasťou Typologických elaborátov pre jednotlivé lesné závody, od roku 1963 textových častí LHP. Prieskum bol v zmysle vyhlášky č. 17/1961 Zb. jedným z podkladových diel HÚL. V prácach HÚL sa výsledky použili pri stanovení prevádzkových cieľov vo všetkých stupňoch hospodársko-úpravníckeho plánovania a pri návrhoch smerníc hospodárenia.
Podobne aj pedologická časť prešla zmenami. Mapovacou jednotkou bol do roku 1970 pôdny typ v zmysle Pelíška (1964). Od roku 1970 sa začala používať pôdna systematika ÚHÚL, vypracovaná Tomlanom (1970) v úzkej spolupráci s prof. Šálym.
Od roku 1978 do roku 1991 prebiehala Revízia a aktualizácia typologického prieskumu. Táto etapa bezprostredne nadväzuje na predchádzajúci prieskum a jej cieľom bolo spresnenie výsledkov podrobného prieskumu na základe nových poznatkov a vypracovanie podkladov pre priestorové rozdelenie lesa, kategorizáciu lesa a pre rámcové plánovanie. V súvislosti s prepájaním lesníckej typológie s HÚL boli v dobe prípravy vyhlášky č.14/1978 Zb. vytvorené hospodárske súbory (HS), ktoré boli v podstate nadstavbovou jednotkou združujúcou podobné HSLT.
Po ukončení etáp prieskumov a revízií otvoril Lesoprojekt v roku 1992 etapu integrácie ekologicky zameraných špeciálnych prieskumov do Prieskumu ekológie lesa. Tento svoje zisťovania a výsledky založil na oblastných ekologických princípoch. Pre tento účel boli vytvorené lesné oblasti Slovenska - trvalé prírodné jednotky na základe biogeografickej rajonizácie s rámcovo príbuznou stanovištnou dispozíciou k ekologickej stabilite. Cieľom prieskumu ekológie lesa bolo zistiť stav lesných ekosystémov a prognózovať ich vývoj, vykonať rozbor podmienok hospodárenia z hľadiska posúdenia ekologickej stability lesných ekosystémov, stanoviť ciele a ekologické zásady hospodárenia a navrhnúť opatrenia pre dosiahnutie týchto cieľov. Ekologický prieskum už s celoplošným mapovaním nepočítal a sústredil sa len na vypuklé nezrovnalosti v kategorizácii lesov a domapovanie dosiaľ nezachytených plôch (územia v správe MO SR a delimitácie do LPF). K celoplošnému premapovaniu dochádzalo len výnimočne.
So zavedením výpočtovej techniky do praxe prieskumu a taxačnej činnosti vznikla nová požiadavka na previazanosť modelov hospodárenia s JPRL. Postupne sa zaviedol súbor identifikátorov pre vypracovanie jednotlivých modelov hospodárenia, pevne prepojených s každou JPRL. Z dôvodu použiteľnosti pre počítačové spracovanie bol upravený systém (číselník) HSLT a ZHSLT (Prehľad typologických jednotiek za lesy Slovenska, Lesoprojekt Zvolen, 2000). Zavedením GIS technológií sa začali digitalizovať aj mapy lesných a pôdnych typov.
Etapa prieskumu ekológie lesa, ktorá skončila v roku 2005, podstatne zmenila prístup hodnotenia lesných spoločenstiev na komplexný ekosystémový prístup. Počas tejto etapy boli vypracované Oblastné elaboráty prieskumu ekológie lesa a zavedený oblastný systém tvorby rámcového plánovania (modelov hospodárenia). Je to významný kvalitatívny posun zjednocujúci rámcové plánovanie bez ohľadu na vlastnícke a organizačné vzťahy.
Od roku 2006 pokračuje lesnícka typológia vo svojej nateraz ostatnej etape ako súčasť Komplexného zisťovania stavu lesa (KZSL), ktorý zabezpečujú pracovníci odboru KZSL na NLC ÚHÚL Zvolen. ÚHÚL plní podľa § 38 zákona o lesoch úlohy poverenej organizácie v oblasti HÚL súvisiace s cieľmi trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.
Pracovníci odboru KZSL rok pred obnovou PSL na 1/10 výmery lesov Slovenska v teréne preverujú a aktualizujú údaje hospodársko-úpravníckej typizácie (HÚT), požiadavky obhospodarovateľov lesa a OLH na zmenu kategorizácie lesov, preverujú nezrovnalosti mapových vrstiev lesníckej typológie a pedológie. Vypracované výstupy vrátane modelov hospodárenia, zásad hospodárenia, návrhu na vyhlásenie ochranných lesov a zaradenia častí lesov do pásiem ohrozenia imisiami, sú ďalej podkladom pre vypracovanie správ o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie PSL v lesných celkoch. Slúžia pre konania o vyhotovení PSL a samotné vyhotovenie PSL.
Aktualizované databázy a celoslovenské vrstvy lesníckej typológie a pedológie slúžia aj pre plnenie ďalších úloh NLC a povinné zverejňovanie datasetov. Odberateľmi týchto údajov sú OŠS LH, ŽP, vyhotovovatelia PSL, odborné organizácie, vlastníci a obhospodarovatelia pozemkov a pod. V súvislosti s klimatickou zmenou a novými požiadavkami na obhospodarovanie lesov sa pracuje na úprave systému rámcového plánovania a využití GIS a DPZ technológií pri rámcovom zisťovaní a plánovaní a prepojení na vyhotovovanie PSL.
Dôležitá je aj podpora overovania a zavádzania výsledkov výskumu a vývoja do praxe (adaptácia na klimatickú zmenu, veľkoplošný rozpad smrečín,...) a účasť na domácich i medzinárodných projektoch (2011-2014 BIOREGIO Carpathians, 2019-2022 BEECH POWER).
Zhruba od roku 2000 využívajú typológovia svoje vedomosti v spolupráci so ŠOP SR pri implementácii Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Na začiatku to bola tvorba “prevodového kľúča” jednotiek lesníckej typológie na jednotky systému NATURA 2000 a slovenských biotopov, a charakteristika priaznivého stavu lesných biotopov. Následne sa podieľali na tvorbe metodík mapovania lesných biotopov, manuálu pre identifikáciu lesných biotopov, samotnom mapovaní a monitoringu lesných biotopov.
Po posledných zmenách v lesníckej a ochranárskej legislatíve je hlavnou výzvou pre lesnícku typológiu vytvorenie resp. aktualizovanie rámcov a zásad hospodárenia pre zavedenie postupov prírode blízkeho hospodárenia v lesoch, ako jedného z hlavných princípov diferencovaného a trvalo udržateľného obhospodarovania lesov na Slovensku. Problémom je však nedostatok kvalifikovaných a skúsených typológov, ktorí by tieto činnosti vykonávali (12 pracovníkov na celé Slovensko).
Pri príležitosti 70. výročia zavedenia praktického výkonu lesníckej typológie v lesnom hospodárstve na Slovensku usporiadajú pracovníci odboru KZSL spolu s kolegami z TU Zvolen v dňoch 24.-25.11.2020 v priestoroch NLC odbornú konferenciu venovanú minulosti i súčasnosti lesníckej typológie.
Ing. Marek Garčár
NLC Ústav hospodárskej úpravy lesov Zvolen
vedúci odboru Komplexného zisťovania stavu lesa
Ing. Ľudovít Vaško, PhD.
NLC ÚHÚL Zvolen,
zástupca vedúceho odboru Komplexného zisťovania stavu lesa
