Ochrana a reprodukcia genetických zdrojov v rámci štátneho podniku LESY SR

Ochrana a reprodukcia genetických zdrojov lesných drevín je jedným zo základných pilierov trvale udržateľného obhospodarovania lesa a zabezpečenia druhovej a genetickej diverzity ako neoddeliteľnej zložky biodiverzity lesných ekosystémov. Genetická diverzita ako dedične podmienená vnútrodruhová pestrosť a bohatosť genofondu lesných drevín vytvára základný predpoklad pre adaptáciu lesných drevín k daným podmienkam prostredia. Jej význam sa dostáva do popredia práve v súčasnosti, kedy sa vplyvom postupujúceho globálneho otepľovania a zvýšeným pôsobením škodlivých činiteľov tieto podmienky pomerne rýchlo menia. Podcenenie, resp. nedocenenie tohto faktu zanedbaním prirodzenej obnovy a použitím nevhodného lesného reprodukčného materiálu v umelej obnove lesa sa môže prejaviť ochudobnením druhovej a genetickej diverzity a následne oslabením schopnosti lesa čeliť zmenám prostredia s výsledným skrátením jeho životnosti, oslabením stability a produkčnej schopnosti.

 

Východiskovým rámcom ochrany genetických zdrojov je zákon č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení neskorších predpisov. V jeho zmysle ochranu vykonáva správca zdroja a Národné lesnícke centrum. Skôr ako na povinnosti je tak ochrana genetických zdrojov založená na uvedomení si obhospodarovateľa lesa o potrebe tejto činnosti, čo v plnom rozsahu platí pre štátny podnik LESY SR. Ochranu genetických zdrojov má rozpracovanú na 3 úrovniach. Odporúčania a podnety do dlhodobej koncepcie ochrany genetických zdrojov dáva komisia pre ochranu genetických zdrojov, zriadená z vybraných zamestnancov podniku a externých odborníkov z oblasti vedy a výskumu.

 

Špecifické práce, spojené s vyhľadávaním genetických zdrojov v teréne, so zberom lesného reprodukčného materiálu (LRM) a so zakladaním výsadieb na ochranu genetických zdrojov zabezpečuje OZ Semenoles Liptovský Hrádok. K jeho ďalším úlohám patrí tiež

- obhospodarovanie vyčlenených semenných sadov,

- poradenstvo pre ostatné OZ v oblasti ochrany a obhospodarovania genetických zdrojov,

- vytváranie optimálnych zásob semena pre zabezpečenie plynulého pokrývania potreby ročných výsevov (pre drevinu smrek na obdobie 4 rokov, smrekovec a borovicu na obdobie 3 rokov, jedľu a buk na obdobie 1 roka) a 

- skladovanie celoslovenskej banky semien lesných drevín.

Samotnú ochranu, reprodukciu a obhospodarovanie genetických zdrojov zabezpečujú jednotlivé OZ v rámci svojej územnej pôsobnosti. K ich hlavným úlohám patrí

−     realizácia dlhodobých koncepčných zámerov prostredníctvom ročných vykonávacích projektov,

−     optimalizácia počtu a výmer genetických zdrojov, ich vyhľadávanie, zakladanie a navrhovanie na uznanie a na zriadenie,

−     obhospodarovanie genetických zdrojov v mieste ich výskytu spôsobmi a metódami, udržujúcimi ich genetickú variabilitu a umožňujúcimi ich reprodukciu predovšetkým prirodzenou obnovou.

Rámcový prehľad o výmere a počte jednotlivých genetických zdrojov uvádza nasledovná tabuľka. Z porovnania ich zastúpenia v LESOCH SR, š.p. oproti celoslovenskému sumáru vyplýva, že LESY SR, š. p. v každom jednom z nich vysoko prevyšujú podiel, ktorý majú na obhospodarovaných lesných pozemkoch. 

Porovnávací ukazovateľ	LESY SR, š.p.	Lesy v SR	Podiel LSR/SR
Výmera lesných pozemkov (ha)	886 316	2 014 731	44 %
Uznané porasty (ha)	41 453	75 599	55 %
Výberové stromy (ks)	2570	4412	58 %
Semenné sady (ha)	93,33	121,03	77 %
Génové základne (ha)	21 930	28 175	78 %
Semenné porasty (ha)	411	718	57 %
Génová banka semien lesných drevín (proveniencie)	43	47	91 %
Zdroj údajov: NLC - LVÚ Zvolen

 Čo je vlastne za uvedenými číselnými údajmi a aké sú zámery vo vytváraní a obhospodarovaní genetických zdrojov v LESOCH SR, š.p.?

Pri uznaných porastoch pre zber semena LESY SR, š.p. rozšírili zaužívaný postup ich vytvárania pri obnovách PSL a v ostatných 2 rokoch sa zamerali aj na uznávanie lesných porastov počas obdobia platnosti PSL. Hoci sa databáza v súhrnných číslach zdala byť dostačujúca, pri určitých drevinách, v určitých semenárskych oblastiach a lesných vegetačných stupňoch neboli zdroje vytvorené, i keď fenotypovo vhodných porastov bol dostatok. Nad bežný rámec tak bolo uznaných 8 938 ha porastov, čím sa zoptimalizovali podmienky pre možnosť reagovať zberom na rôzne špecifické podmienky, ktorými môže byť napr. len lokálny výskyt semennej úrody u niektorej dreviny alebo špecifická požiadavka odberateľa LRM.

Výberové stromy sú zdrojom, v ktorom sa zber semena realizuje len sporadicky, ich využitie je predovšetkým v semenných sadoch. Tomu zodpovedá aj dynamika ich vyhľadávania a selekcie v teréne, vychádzajúca z potrieb zakladania nových alebo doplňovania existujúcich semenených sadov. Mať zastúpenie v semenných sadoch však nie je jediným významom výberových stromov, ich prostredníctvom sa síce v menšom rozsahu, ale s predpokladanou vysokou genetickou hodnotou, zachovávajú cenné zložky populácií lesných drevín, dostupné pre využitie i v budúcich obdobiach. V ostatných rokoch iniciovali LESY SR, š.p. uznávanie výberových stromov predovšetkým pre zakladanie semenných sadov pri drevinách brekyňa, oskoruša, smrek, smrekovec, robí sa predvýber pre selekciu výberových stromov javora horského, jaseňa štíhleho a lipy malolistej, spolu v počte cca 500 ks.

Začiatky zakladania semenných sadov v minulom storočí boli spojené predovšetkým s uľahčením zberu a zabezpečením jeho hodnovernosti pri smrekovci, borovici lesnej a čiernej, ktoré sa v tom čase výrazne podieľali na umelej obnove lesa. Zmenou vlastníckych vzťahov bola časť semenných sadov na odovzdanej neštátnej pôde zrušená, zrušené boli aj nepotrebné semenné sady v štátnom obhospodarovaní, spolu na výmere 75,51 ha. V LESOCH SR, š. p. je podiel smrekovca v semenných sadoch 59 %, borovíc 23 %, ostatných drevín spolu len 18 %. Pozornosť je preto v súčasnom období zameraná práve na iné dreviny, predovšetkým smrek a cenné listnáče. Založili, resp. sa zakladajú 4 semenné sady smreka (oblasť Kysúc, Oravy, Nízkych Tatier) z vyšších (5. a 6.) lvs jednak z dôvodu zachovania jeho genofondu v horských lesoch, kde dochádza k masívnemu ubúdaniu dôsledkom veterných a podkôrnikových kalamít a tiež ako potenciálny zdroj osiva, nakoľko v týchto polohách zostáva už len minimum uznaných porastov. Zámerom zakladania semenných sadov cenných listnáčov je skoncentrovať kvalitný genofond týchto drevín, ktoré sa prirodzene v lese vyskytujú len v malých populáciách alebo solitérne, umožniť vzájomné kríženie medzi vrúbľovancami, reprezentujúcimi výberové stromy a tým zabezpečiť pre ich potomstvá genetickú variabilitu, umožňujúcu ich prispôsobovanie sa podmienkam prostredia. Samozrejme, dôvodom je tiež rozšíriť zastúpenie týchto drevín v umelej obnove lesa, kde práve z nedostatku vhodného LRM dosť absentujú. Pred pár rokmi tak boli založené semenné sady čerešne vtáčej a bresta horského, začiatkom roka sa založil semenný sad jarabiny oskorušovej na OZ Trenčín, aktuálne sa zakladajú semenné sady jarabiny brekyne na území OZ Prešov a OZ Trenčín a bresta hrabolistého na OZ Semenoles, pripravuje sa založenie semenných sadov javora horského, jaseňa štíhleho a lipy malolistej.

Semenné porasty, predstavujúce potomstvá uznaných porastov fenotypovej kategórie A, boli ako uznaný genetický zdroj určitým špecifikom bývalého Československa. V súčasnej legislatíve už medzi uznané zdroje pre zber semena nepatria, môžu sa nimi stať až po dosiahnutí vekovej hranice pre uznávanie lesných porastov.

Zostali preto na okraji záujmu, nové pribúdajú len sporadicky. LESY SR, š.p. sa snažia dať kategórii semenných porastov doplňujúci význam, keď pre drevinu smrek začali so zakladaním porastov smreka obyčajného z osiva, skladovaného v génovej banke semien lesných drevín. Semenné porasty so zastúpením viacerých proveniencií v rámci semenárskej oblasti sa v zmysle platných zásad prenosu LRM zakladajú v prislúchajúcom ako aj vyššom lvs, aby sa mohol porovnať ich rast a prežívanie. Zakladajú sa osobitne z proveniencií oblasti Kysúc, Oravy, Slovenského Rudohoria, južnej a severnej strany Nízkych Tatier.

Ďalším genetickým zdrojom, ktorý už súčasná legislatíva neradí k uznaným zdrojom LRM, sú génové základne (zdrojom sa môžu stať len jednotlivé lesné porasty, ktoré ich tvoria). Pri nich sa však už nejedná o špecifikum našej krajiny, ale o jeden z najrozšírenejších a najvýznamnejších genetických zdrojov v celoeurópskom kontexte, reprezentujúci cenné lokálne populácie lesných drevín. Svedčí o tom aj databáza s údajmi o objektoch na ochranu genofondu lesov v Európe, ktorá pod názvom Európsky informačný systém o lesných genetických zdrojoch (EUFGIS) patrí k jednému z praktických výstupov Európskeho programu pre lesné genetické zdroje (EUFORGEN). Svojim počtom, výmerou ako aj pestrosťou drevinového zloženia tu Slovensko zaujíma jedno z popredných miest. Proces vytvárania génových základní prebehol ešte koncom minulého storočia, kedy sa vyformovala základná kostra pre hlavné dreviny smrek, jedľu, borovicu, smrekovec, buk a dub. Z nich sa veľká časť, ktorá pri zmene vlastníckych vzťahov prešla do neštátneho obhospodarovania, pri obnovách PSL už nezriadila. Jedným z dôvodov straty záujmu bolo aj legislatívne obmedzenie, keďže v génových základniach platí pre dreviny, pre ktoré boli zriadené, povinnosť použiť pri umelej obnove lesa len taký LRM, ktorý pochádza z uznaných lesných porastov tej istej génovej základne. V súčasnosti sa preto génové základne nachádzajú takmer výhradne v lesoch obhospodarovaných štátom (okrem LESOV SR, š.p. tiež Štátne lesy TANAPu a VLM SR, š.p.). V záujme zabezpečenia účelu zriaďovania génových základní, t.j. reprodukcie v nich obsiahnutej genetickej informácie prostredníctvom prirodzenej obnovy, zaradili ich LESY SR, š. p. do koncepcie praktickej aplikácie prírode blízkeho obhospodarovania lesa. Génové základne sú tak ako objekty Pro Silva obhospodarované jemnejšími spôsobmi porastového, ako aj účelového hospodárskeho spôsobu, nakoľko väčšina z nich je v zmysle legislatívnych možností zariadená ako lesy osobitného určenia. Vzhľadom na pomerne dobré zmapovanie kvalitných lokálnych populácií v minulosti pribúdajú nové génové základne teraz už len sporadicky. V ostatných rokoch LESY SR, š.p. zriadili 2 génové základne pre dub zimný na OZ Topoľčianky, 3 génové základne pre jedľu (OZ Čadca, Košice, Prešov), 1 génovú základňu pre duglasku (OZ Považská Bystrica).

I keď primárnym zámerom je ochrana genetických zdrojov priamo v teréne, v mieste ich výskytu, ako genetický zdroj slúži aj banka semien lesných drevín, vytvorená s cieľom dlhodobo skladovať osivo z najkvalitnejších uznaných zdrojov. Prevádzkovateľom banky sú LESY SR, š.p., skladuje sa na OZ Semenoles. 

Ing. Rudolf Bruchánik, PhD.