Aká je hodnota vybraných ekosystémových služieb lesa?

V júni 2010 prijali najvyšší predstavitelia všetkých členských štátov EÚ Spoločnú stratégiu EURÓPA 2020. Jej hlavným cieľom je vyviesť európsku ekonomiku zo súčasnej krízy a obnoviť jej ekonomický rast v súlade s cieľmi zelenej ekonomiky (Green Economy).

    Cieľom je taká Európa, ktorá umožní našej aj budúcim generáciám dosahovať vysoký životný štandard a sociálne istoty a ktorá zostane silným a konkurencieschopným globálnym hráčom. Pre jej naplnenie sa prijalo viacero politických dokumentov a procesov, z ktorých najvýznamnejšie pre lesnícko-drevársky sektor sú: politický proces Európske lesy 2020 a Akčný plán pre lesnícko-drevársky sektor v rámci Zelenej ekonomiky. Zelená ekonomika predstavuje „nízkouhlíkové“ hospodárstvo v záujme zníženia čerpania fosílnych palív a efektívneho využívania obnoviteľných zdrojov ako je drevo. Jednou z najdôležitejších úloh lesníckeho sektora v rámci zelenej ekonomiky je maximalizovať príspevok lesov k zmierňovaniu klimatickej zmeny a zvyšovať kvalitu života prostredníctvom poskytovania ekosystémových služieb za ich primeranú náhradu. Hlavné priority iniciatívy Green Economy sú: rozvíjať modely a evidenciu podpory platieb za ekosystémové služby vrátane ich obmedzení, ako aj ich dopadov na trhy a obyvateľstvo, jasne identifikovať poskytovateľov a užívateľov jednotlivých produktov a služieb, podporovať politikov a vlády pri podpore platieb za ekosystémové služby, grantov a iných iniciatív zelenej ekonomiky súvisiacich s lesmi.

    Les slúži obyvateľstvu na rôzne účely, od produkcie drevnej hmoty, cez ochranu životného prostredia až po rekreačné využitie na oddych, šport, liečenie a rôzne kultúrne vyžitie. Bezplatné využívanie úžitkov lesa bolo v minulom režime samozrejmé. Bolo spojené so socialistickým spoločenským vlastníctvom lesného pôdneho fondu (Ústava ČSSR, Ústavný zákon č. 100/1960 Sb.) patriaceho bezplatne všetkým občanom štátu. 

 

Tento princíp sa do istej miery zachoval dodnes v ustanoveniach niektorých zákonov. Spoločnosť naďalej v zákonoch nezrušila právo na bezplatné užívanie úžitkov z lesa pre všetkých.  Príkladom toho sú aj ustanovenia o „využívaní lesov verejnosťou“ a „zákaze niektorých činnosti“ v súčasnom zákone o lesoch č.326/2005 Z.z., ktoré sa nezmenili ani v jeho novele. Určitým obmedzením v bezplatnom konzumovaní úžitkov funkcií lesa verejnosťou sú priestory vojenských lesov a časti lesov vyňaté z verejného užívania rozhodnutiami orgánov štátnej správy LH a ochrany prírody a krajiny, ako aj niektorými ustanoveniami zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, v znení neskorších predpisov.

 

Polyfunkčný charakter a význam lesov spoločnosť sa na jednej strane využíva a uznáva, ale na druhej strane sa to zatiaľ neprejavuje v objeme podpory, resp. náhrady za poskytovanie ekosystémových služieb. Nezohľadňovanie špecifického charakteru lesného hospodárstva na Slovensku v zmenených spoločensko-ekonomických pomeroch spôsobuje, že jeho rozvoj v ostatnom období zaostáva. Aj z týchto dôvodov sa realizujú rôzne prieskumy o využívaní lesov obyvateľstvom a stanovuje sa hodnota rekreačného, prípadne iného využívania lesov, ktorá poukazuje na význam ekosystémových služieb lesa.

 

NLC-LVÚ Zvolen riešil v poslednom období niekoľko výskumných projektov napr. "Výskum, klasifikácia a uplatňovanie funkcií lesa v krajine" a "Hodnotenie verejnoprospešných funkcií lesných a poľnohospodárskych ekosystémov a služieb odvetví". Ich cieľom bolo navrhnúť systém ohodnotenia a následného systému platenia za verejnoprospešné služby lesa.

Metódy oceňovania

Na hodnotenie a ocenenie ekosystémových služieb existuje viacero metód, ktoré možno rozdeliť do rôznych skupín. Najzákladnejšie delenie je na priame a nepriame metódy. Ďalšie členenie je podľa toho, či sa zameriavajú na ocenenie nákladov na ich poskytovanie alebo ohodnotenie úžitkov, ktoré plynú z ich využívania - nákladovo orientované prístupy, resp. výnosovo orientované prístupy. Autori pomerne často delia metódy oceňovania ekosystémových služieb na preferenčné a nepreferenčné. Prvá skupina metód vychádza zo zisťovania ochoty ľudí platiť za určitý prírodný statok a službu, alebo za zlepšenie kvality prostredia – skupina preferenčných metód. Druhá skupina metód je založená na nepreferenčných prístupoch, sú to metódy založené na zisťovaní nákladov a rizík. Aby sa docielil relevantný výsledok oceňovania, odporúča sa vo všeobecnosti použiť najmenej dve rozličné metódy oceňovania alebo v rámci jedného prístupu viaceré varianty. V rámci výskumných projektov na Národnom lesníckom centre – Lesníckom výskumnom ústave sa v rámci oceňovania funkcií lesa využili viaceré metódy.

 

Pri oceňovaní rekreačnej a krajinotvornej funkcie lesa sa využili najmä preferenčné metódy (metóda podmieneného oceňovania a metóda cestovných nákladov). Hodnota zberu lesných plodov a húb sa stanovila prostredníctvom výnosovo orientovaných metód na základe údajov z dotazníkového prieskumu. Výnosovo orientované prístupy sa využili aj pri ocenení hodnoty viazania uhlíka v lesných ekosystémoch a hodnoty agroprodukčnej funkcie lesa. Nákladovo orientované prístupy sa využili pri oceňovaní hydrickej funkcie lesa. Lesné ekosystémy poskytujú samozrejme aj celý rad ďalších ekosystémových služieb, ktoré je často pomerne ťažko exaktne oceniť a náklady na ich ocenenie sú príliš vysoké. V takýchto prípadoch sa odporúča použiť metódu Benefit transfér.

 

Metóda prenosu hodnotenia úžitkov sa používa na oceňovanie ekonomických hodnôt ekosystémových služieb pomocou transferu dostupných informácií z iných vypracovaných štúdií z iných území. Aplikácia metódy prenosu hodnotenia úžitkov zahŕňa niekoľko krokov. V prvom kroku je potrebné identifikovať už existujúce štúdie alebo hodnoty, ktoré môžu byť predmetom prenosu. Preto tieto účely existuje množstvo hodnotiacich databáz. V druhom kroku sa zhodnotia už existujúce údaje na určenie toho, či sú vhodné na prenos a musí sa zvážiť, či sú porovnateľné. V treťom kroku sa hodnotí kvalita štúdií, ktoré sú predmetom prenosu. Čím je vyššia kvalita pôvodnej štúdie, tým bude presnejší a užitočnejší prenos hodnôt. V štvrtom kroku je potrebné prispôsobiť a prepočítať existujúce hodnoty, aby lepšie odrážali vlastnosti oceňovanej ekosystémovej služby na novej lokalite. V tomto kroku je potrebné zozbierať aj doplnkové údaje.

 

 

Hodnota vybraných ekosystémových služieb

 

Rekreačná funkcia

Na stanovenie hodnoty rekreačnej funkcie lesov sa použili dve preferenčné metódy: Contingent Valuation Method (metóda podmieneného oceňovania) a Travel Cost Method (metóda cestovných nákladov). Ich silnou stránkou je to, že zohľadňujú spoločenskú požiadavku na jednotlivé funkcie lesa a keďže pre ne neexistuje relevantný trh, môžu podať obraz o nárokoch a preferenciách spoločností na úžitky lesa. Ako zdroj údajov slúžil anketový prieskum. Cieľová skupina bola výberová vzorka obyvateľstva Slovenska. Dotazníkový prieskum sa realizoval v mesiacoch november a december v rokoch 2006, 2007 a 2008 osobného interview (face-to-face) na reprezentatívnej vzorke obyvateľstva Slovenska nad 14 rokov. Na základe získaných údajov a počtu obyvateľstva SR nad 14 rokov sa stanovila celková hodnota rekreačnej funkcie lesov podľa metódy podmieneného oceňovania na zhruba 80 až 100 mil. €. Podľa metódy cestovných nákladov môžeme odvodiť celkovú hodnotu rekreačnej funkcie lesov SR vo výške 160 mil. € (so započítaním hodnoty času stráveného v lese by bola táto hodnota ešte vyššia).

 

Hodnota zberu lesných plodov a húb

V rámci dotazníkových prieskumov pre preferenčné metódy sa zisťovali aj údaje o zbere lesných plodov a húb. Ich hodnota sa stanovila na základe priemernej ceny a množstva, ktoré uviedli respondenti ako zber pre vlastnú spotrebu a na predaj. Údaj o priemernej hodnote na respondenta bol na základe počtu obyvateľov Slovenska nad 14 rokov v roku 2006, resp. 2007, prepočítaný za celé Slovensko. Ak sa zoberie do úvahy, že dotazníkového prieskumu sa zúčastnili osoby od veku 14 rokov, čo predstavovalo podľa údajov Štatistického úradu SR 4,550 mil. v roku 2007, potom celková hodnota zberu lesných plodov a húb je okolo 139 až 147 mil. €.

 

Hydrická funkcia lesa

Veľkosť povodňových prietokov veľkých vôd v malom povodí sa vyjadrila pomocou hydrologických modelov. Zistilo sa, že povodie s lesnatosťou 100 % znižuje kulminačný prietok veľkých vôd v priemere okolo 40 %. Na základe ekonomických prepočtov sa zistili priemerné jednotkové náklady (kompenzačná nákladová cena) 10,22 €.m-3 na výstavbu sa zabezpečenie zodpovedajúceho retenčného priestoru. Ekonomická hodnota čiastkovej hydrickej funkcie lesa - zníženia maximálnych prietokov je v priemere 26,6 €.ha-1, ktorá sa upraví koeficientmi vzťahu veku a zakmenenia, dôležitosti lesa v povodí a kvality lesa.

 

Hodnota krajinotvornej funkcie ekosystémov

Pri výpočte ekonomickej hodnoty krajiny Slovenska bola zohľadnená preferencia ochoty platiť za údržbu poľnohospodárskej (lesnej) krajiny podľa CVM prieskumov. V závislosti od diverzity krajiny vyjadrenej Shannonovým indexom sa hypotetická hodnota krajinotvornej funkcie ekosystémov pohybovala od 2,4 €.ha-1 po 3,3 €.ha-1.

Hodnota viazania uhlíka v lesných ekosystémoch

Základom bolo stanovenie viazanosti uhlíka v efektívnej zásobe živej a odumretej biomasy a v pôde lesných ekosystémov SR na základe rozdielu celkového bežného prírastku nadzemnej a podzemnej stromovej hmoty a ťažby dreva. Ročná ekonomická hodnota viazania uhlíka v lesoch na základe tohto spôsobu stanovenia hodnoty je zhruba 80 mil. €.

 

Hodnota agroprodukčnej funkcie lesa

Pri stanovení hodnoty agroprodukčnej funkcie lesa sa vychádzalo zo zisťovania vplyvu lesa a účelových výsadieb lesných drevín (vetrolamov, ochranných lesných pásov) na produkciu vybratých poľnohospodárskych plodín na jednorazových pokusných plôškach, umiestnených v pevne stanovených vzdialenostiach na tranzektoch kolmých na okraj lesa v rokoch. Všeobecne sa hodnota agroprodukčnej funkcie lesa pohybuje v rámci regiónov Slovenska od 0,7 po 2,3 €.ha-1.rok-1, v závislosti od lesnatosti, nadmorskej výšky, hodnoty hrubého ročného rentového efektu potenciálnej produkcie, veľkosti koeficienta KUL a priemernej efektívnej dĺžky okraja lesa.

 

Záver

Lesnícky sektor v zelenej ekonomike prispieva k zvyšovaniu kvality života prostredníctvom poskytovania trhových a netrhových lesných produktov a ekosystémových služieb. Lesy disponujú veľkým potenciálom pre ďalší rozvoj produkcie vysoko kvalitných výrobkov a služieb s pridanou hodnotou pre stále sa zvyšujúci dopyt spoločnosti, založený na obnoviteľných zdrojoch surovín, čím sa stáva jedným z hlavných faktorov rozvoja vidieka. Hoci lesné hospodárstvo poskytuje spoločnosti široký rozsah rozmanitých nedrevných produktov a služieb a ich význam spoločnosť uznáva, ich obhospodarovateľom sa za ne neposkytuje finančná náhrada. Na zabezpečenie spoločenskej objednávky na funkcie netrhového charakteru slúži v súčasnosti na Slovensku systém dotácií, náhrad ujmy, oslobodenie od dane. Zatiaľ však tento systém nemožno považovať za plne funkčný. Problém takisto súvisí s nedostatočne rozvinutými a spoločnosťou neakceptovanými nástrojmi a mechanizmami na oceňovanie, kompenzáciu a obchodovanie s využívaním verejnoprospešných funkcií. Pretože nároky na poskytovanie a využívanie nedrevných produktov a verejnoprospešných služieb lesným hospodárstvom sa bude neustále zvyšovať, treba hľadať ďalšie možnosti lepšieho zhodnocovania jeho potenciálu a ich poskytovania za finančnú náhradu.

MIROSLAV KOVALČÍK, Národné lesnícke centrum
ZUZANA SARVAŠOVÁ, JOZEF TUTKA, Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Odbor lesníckej politiky a ekonomiky

Poďakovanie
Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt: Dobudovanie centra excelentnosti: Adaptívne lesné ekosystémy, ITMS: 26220120049, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Adresa korešpondúceho autora: Ing. Miroslav Kovalčík, PhD., kovalcik@nlcsk.org