Ako ďalej s vážnym problémom statiky smrečín?

Intenzita poškodenia lesov na Slovensku za ostatné približne dve desaročia sa výrazne líši od stavu pred tým. Hlavnou črtou tohto obdobia je vysoký rozsah vetrových polomov a neskôr už aj podkôrnikových kalamít.

„Predzvesou“ zhoršujúcej sa situácie bola vetrová kalamita na Horehroní z júla 1996. Nasledovali ďalšie veľké vetrové polomy v rokoch 1999, 2002 a hlavne 2004 (pričom menšie sa opakovali takmer každoročne). Výsledkom bolo, že priemerná ročná náhodná ažba v dôsledku vetrových polomov od roku 1996 do roku 2010 bola približne 2-krát väčšia než v predošlých dvoch desaročiach. Okrem iných negatívnych javov ostatné vetrové polomy (najmä z novembra 2004) priniesli so sebou dramatický nárast podkôrnikových kalamít. Pritom, ako vetrové tak aj  podkôrnikové kalamity sú doménou smreka obyčajného. Situácia pri smreku je o to alarmujúcejšia, že mnohé sprievodné javy prebiehajúcej klimatickej zmeny (najmä teplotné extrémy a narušená distribúcia zrážok v rámci roka) najviac oslabujú práve túto drevinu.

 

V krátkosti najprv ozrejmíme pojmy ekologickej a statickej stability lesných porastov. Ekologickú stabilitu treba chápa v kontexte hynutia stromov a ich porastov, spravidla v dôsledku komplexu príčin, či synergického pôsobenia škodlivých činiteľov. V prípade statickej stability ide o  odolnos stromov, respektíve ich porastov proti mechanickému pôsobeniu škodlivých činiteľov vetra, snehu a námrazy. Napríklad GREGUŠ (2004) vidí nevyhnutnos oddeli tieto dva druhy stability v niekoľkých skutočnostiach. Ekologická a statická stabilita sa vzahujú k rôznym skupinám škodlivých činiteľov. Kým statická stabilita odoláva mechanickým tlakom (spravidla krátkodobo, respektíve nárazovo), ekologická stabilita je dlhodobejšie tlmenie pôsobenia rušivých tlakov. Pre lesného hospodára je treba pochopi aj ďalší rozdiel medzi týmito stabilitami, to znamená, že statická stabilita vyžaduje v mnohých prípadoch špecifické hospodárske opatrenia, ktoré nemusia by zároveň vhodné pre ekologickú stabilitu (a naopak). 
Cieľom príspevku je analyzova stav smrečín na Slovensku a jeho vývoj. Ďalej zhodnoti vývoj poškodenia týchto porastov mechanicky pôsobiacimi abiotickými škodlivými činiteľmi. Následne sa rozoberajú faktory ovplyvňujúce statickú stabilitu smrečín.

 

Smrečiny a ich  poškodzovanie najmä mechanický pôsobiacimi činiteľmi
Smrek je najvýznamnejšou hospodárskou drevinou, a to nielen na Slovensku, ale vo väčšine krajín Európy. Preto sa počas niekoľkých storočí vysádzal aj v oblastiach, kde nebol pôvodný. Na území Slovenska sa tieto tendencie prejavili v menšom rozsahu ako napríklad v Nemecku a Česku (tu napríklad podiel zastúpenia smreka v roku 1971 bol 56 %). Výhodou smreka je pomerne rýchly rast, jednoduché pestovanie a ažba, ako aj široké uplatnenie dreva pre drevospracujúci priemysel. Na druhej strane ide o drevinu, ktorá je oproti väčšine iných druhov lesných drevín citlivejšia na pôsobenie širokej palety škodlivých činiteľov (vietor, sneh, sucho, podkôrny hmyz, hubové ochorenia). Takéto problémy (najmä sucho, podkôrny hmyz, hubové ochorenia) sú typické pre smrečiny vysadené mimo prirodzeného areálu a v súčasnosti  ich ešte akcelerujú sprievodné javy klimatickej zmeny.

 

V novodobej histórii slovenského lesníctva sa okrem biologických hľadísk (ekologické a ochranárske aspekty) bralo do úvahy aj ekonomické hľadisko (hospodársky význam smreka oproti iným drevinám). V dôsledku toho sa ako cieľový podiel zastúpenia smreka na Slovensku v roku 1971 stanovil na 27 %.  Prejavilo sa to napríklad  pri zalesňovaní. Priemerný podiel smreka tu v rokoch 1971-1980 bol 31,5 %. V rokoch 1981-1990 to bolo 36,8 %. Potom sa znižoval. Najnižší bol v rokoch 1951-1960 (17,8 %). Treba pripomenú, že sa v danej dobe ešte neprejavovali následky klimatickej zmeny. Preto problémy s poškodením a hynutím smrečín až do roku 1980 neboli také rozsiahle, ako sú v súčasnosti. Určitú výnimku predstavovalo lokálne poškodzovanie, neskoršie i rozsiahle hynutie smrečín v dôsledku imisného pôsobenia. Prekvapuje zistenie, že  smrekom sa najviac zalesňovalo v období, keď kulminovalo toto imisné zaaženie (1981-1990).

 

Podiel smreka na lesnej ploche podľa NIML SR je 21,6 %. Najnižší sa zistil v prvej vekovej triede, čiže 0-20 rokov (14,4 %). To znamená, že ak takáto situácia pretrvá, v dlhodobom výhľade by mohlo dôjs k poklesu podielu smreka v lesných porastoch. Na tomto jave sa pravdepodobne odzrkadľuje situácia v ostatných dvoch desaročiach, kedy sa výrazne zvýšil podiel prirodzenej obnovy. Negatívom tohto stavu môže by, že došlo k výraznému nárastu podielu ostatných drevín. Čas z nich je z ekonomického hľadiska nevhodných a v dlhodobom výhľade sa môžu zhorši výnosy v lesnom hospodárstve. Na druhej strane by tento vývoj mal by v prospech ekologickej a statickej stability lesných porastov.

(Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní časopisu LES a LETOKRUHY)

Bohdan Konôpka, Jozef Konôpka, Michal Bošeľa