Pestovanie lesa a trvalo udržateľné lesné hospodárstvo
Lesné hospodárstvo na Slovensku sa z viacerých vonkajších a vnútorných príčin dostáva do ažkej situácie. Pre zastavenie, respektíve spomalenie až zabrzdenie tejto tendencie existujú pestovné prostriedky a prírodné danosti lesov.
Rovnoveký, rovnorodý a v mnohých prípadoch alochtónny les sa veľmi ažko udržuje v odolnosti a rovnováhe, často sa dostáva do krízových situácií (Kysuce, Orava). Uvedené stavy sa v prírode blízkom hospodárskom lese vôbec alebo len v obmedzenej miere vyskytujú. Takýto typ rovnovekého lesa je na Slovensku výrazne zastúpený. Cesta ku jeho náprave je náročná, vyžaduje solídnu poznatkovú úroveň lesného hospodára, nakoľko spočíva v dôslednom a kontinuitnom uplatňovaní zásad vedúcich ku zachovaniu prirodzených lesov, k dosahovaniu prírode blízkej štruktúry lesa. V podstate spočíva v dlhodobom uplatňovaní diferencovaných pestovných koncepcií prírode blízkeho lesného hospodárstva.
Sofistikovaná lesná ekonomika
Základom je sofistikovaná biologická racionalizácia, ktorá sa dosahuje cez využívanie rastových väzieb medzi pôvodnými drevinami v lese a využívaním vývojových, rastových a regeneračných procesov týchto drevín. Trvalo udržateľné lesné hospodárstvo je založené na poznaní podstaty a vlastností lesného ekosystému ako stabilizovaného celku, nevynakladá živú prácu a finančné prostriedky na to, čo môže les vykona sám – sofistikovaná lesná ekonomika. Lesný hospodár musí v čo najväčšej miere necha pôsobi vnútorné sily a procesy lesa pri ich primeranom, minimálne nutnom usmerňovaní v smere jeho produkčného alebo mimoprodukčného funkčného zamerania. Trvalá vyváženos, dlhodobá vyrovnanos lesného ekosystému sa najlepšie dosahuje cez výraznú individuálnu rozmanitos pôvodných drevín – uplatňovaním prírode blízkych pestovných postupov.
Tento typ hospodárenia si bude vyžadova postupné upúšanie od holorubného hospodárskeho spôsobu, respektíve jeho minimalizovanie na tie prírodné podmienky, kde má zmysel (intenzívne porasty topoľov a vàb, borovicové porasty na viatych pieskoch Záhoria, energetické porasty). Holorubný spôsob hospodárenia by sa mal uplatňova na 4-6 % ploche lesov Slovenska a nemal by plošne významne ovplyvni narušenie ich ekologickej stability a tým permanentného plnenia ich funkcií. Treba poveda, že tento hospodársky spôsob s citeľným odoberaním drevnej hmoty na určitú dobu spôsobuje nerovnováhu v jej tvorbe a vytvára neprirodzené zmeny dynamiky vývojových procesov lesného ekosystému. ažbové zásahy sa odrážajú v zmenách drevinového zloženia, vekovej štruktúre a priestorovej výstavbe. To zapríčiňuje zmenu úrovne pôvodných, zákonite prebiehajúcich procesov, narušuje regulačné mechanizmy v lesnom ekosystéme, čím sa les dostáva do jemu cudziemu stavu.
Odchýlky v zložení drevín, porastovej výstavbe, vekovej a hrúbkovej štruktúre, drevnej zásobe konkrétneho lesa by sa mali pohybova v takom rozsahu, pri ktorom pomerne pružne v časovom rozpätí 10 až 15 rokov sa lesný ekosystém vracia na úroveň zákonite prebiehajúcich rastových a vývojových procesov, ktoré sú zárukou jeho ekologickej stability a rovnovážnosti. Takýto návrat lesného ekosystému do prírode primeraného stavu holorubný hospodársky spôsob nezaručuje. Ak chceme rešpektova tieto poznatky musíme uplatňova pri zameraní trvalo udržateľného lesného hospodárstva také hospodárske spôsoby, ktoré ich akceptujú. Ide o podrastový a výberkový hospodársky spôsob, respektíve ich prechodové formy.
Výberkový hospodársky spôsob
Výberkový hospodársky spôsob ako produkčný a pestovný systém je založený na ažbe jednotlivých stromov. Jeho cieľom je dosahovanie produkčných alebo iných špecifických funkčných zámerov prostredníctvom sústavného udržovania, formovania rovnovážneho výberkového lesa.. Vylučuje nielen holorub, ale aj rúbaň ako plošný pojem. Zásoba je rozložená rovnomerne na celej ploche. Výhodou výberkového lesa - na rozdiel od ostatných hospodárskych typov lesa - je možnos trvalého, plynulého bezpečného a proporcionálne vyváženého dosahovania tak produkčných cieľov ako aj ostatných závažných verejnoprospešných funkčných účinkov. Doterajšie výskumy a skúsenosti potvrdili, že výberkový les svojou štruktúrou, vysokými autoregulačnými procesmi predstavuje vrchol ekologizácie lesného hospodárstva, je najlepším a najbezpečnejším porastovým typom pre ochranné lesy a pre funkčne integrované lesné hospodárstvo.
Pre svoj vysoký produkčný a ekologicko funkčný efekt si vyžaduje najmenšie ekonomické vklady, relatívne menšiu pracovnú zainteresovanos, ale na druhej strane podstatne viac teoretických poznatkov a praktických skúseností lesného hospodára. Výberkový les umožňuje bez väčších časových, pestovných, prevádzkovo-technických ažkostí produkova hrubé a vysoko hodnotné sortimenty. V rúbaňových lesoch by si to vyžadovalo nadmerne dlhé rubné doby, pestovné a úpravnícke komplikácie. V tomto prípade individuálny prístup dovoľuje aj značne rozdielnu časovú možnos na dosahovanie hrúbky. Z hľadiska nákladov a výnosov predstavuje výberkový spôsob hospodárenia 145 % ekonomickú efektivitu v porovnaní s holorubným hospodárskym spôsobom.
Efektívne, hospodársko-produkčné uplatňovanie výberkového hospodárstva je prevažne viazané na ihličnaté alebo listnato-ihličnaté lesy stredných až vysokohorských polôh Slovenska. Najširšie s najmenšími biotechnickými a prevádzkovo-technickými ažkosami je uplatňovaný v lesoch pôvodných tiennych a polotiennych drevín, predovšetkým v lesoch s vyšším zastúpením jedle, smreka s primiešaním buka.
Podrastový spôsob hospodárenia
Pre listnaté dreviny, ktoré v prírodných podmienkach lesov Slovenska tvoria pôvodné lesné ekosystémy je najvhodnejším hospodárskym spôsobom podrastový spôsob hospodárenia, hlavne jeho maloplošná forma. Podmienkou pre definovanie maloplošného podrastového hospodárstva je prirodzená obnova, to znamená, že vznik nového následného porastu je zabezpečený zo semena materského porastu cez fytotechniku obnovných rubov. Svojou koncepciou ako aj cieľmi napåňa - ako jeden z variantov - prírode blízke pestovanie lesa, ktoré vychádza z filozofie zachovania pôvodných (autochtónnych) lesných ekosystémov, pôvodných drevinových skladieb cez fytotechniku pestovania tak, aby uvedené pôvodné dreviny, respektíve ekotypy boli zachované v ďalších generáciách lesov.
Maloplošné podrastové hospodárstvo rešpektuje ekologické a ekonomické požiadavky obhospodarovania lesa. Vo väzbe na naplnenie spomínaných požiadaviek zdôrazňuje ekosystematický princíp, ktorý spočíva v rešpektovaní štruktúry pôvodného lesného ekosystému a jeho zákonitostí a princíp ekotechnologický spočívajúci v dlhodobom využívaní prírodných síl pri obhospodarovaní lesa.
Takéto chápanie lesa ako ekosystému je vo všeobecnej rovine založené na princípe poznania známych prírodných síl a zákonitostí, ktoré sa využívajú pri tvorbe organickej hmoty (dreva) v snahe minimalizácie finančných vstupov. Hlavný princíp, udržanie stálosti treba chápa ako stálos lesného ekosystému s permanentným plnením všetkých funkcií ekosystému na každej jednotke plochy. Ide teda o princíp permanentného odoberania a tvorby biomasy. V takejto koncepcii všetko funguje na princípe samoregulačných mechanizmov, využívaním ktorých lesný hospodár – pestovateľ vplýva aj na prírodné prostredie.
V maloplošnom podrastom hospodárstve sú stanovené ekologické požiadavky (úrodnos pôdy, klíma lesa, stabilita), ktoré je potrebné rešpektova a udrža pri realizácii ekonomických požiadaviek, akými sú hodnotová produkcia dreva, plnenie mimoprodukčných funkcií. Uvedená ekologicko-ekonomická väzba využíva všetky prírodné sily lesa, ktoré musí lesný hospodár akceptova. Pri usmerňovaní – fytotechnike maloplošného podrastového hospodárstva musí ma pestovateľ jasnú predstavu o porastovej štruktúre formovaného porastu, ktorá je determinovaná cez drevinovú skladbu, rastové väzby medzi drevinami, ich konkurenčnými vzahmi a ekologickými nárokmi, hlavne nárokmi na svetlo.
Medzi výchovnými, obnovnými a ažbovými opatreniami musí by úzka náväznos, ktorá korešponduje s rastovou dynamikou porastu, reakciou ostávajúcich stromov porastu na vytvorený rastový priestor. Medzi opatreniami sú výmenné vzahy, s ktorými musí pestovateľ v koncepcii ráta. Okrem uvedenej skutočnosti musí odborný lesný hospodár prihliada na ekonomickú stránku, ktorá úzko súvisí s pestovaním lesa. Platí zásada, že ak chceme z listnatých porastov získa najväčší ekonomický efekt, tak musíme tieto porasty nielen diferencovane sofistikovane pestova, ale aj predaj dreva musíme vies rôznymi kanálmi podľa kvalitovej štruktúry sortimentov tak , aby sme z nich získal maximálny finančný efekt / aukcie, predaj priemyselných výrezov, piliarskych sortimentov, palivového dreva/. Pochopiteľne, to si vyžiada zmenu filozofie predaja, ktorý bude musie ma vysoké prvky flexibility a obchodnej voľnosti.
Nákladové pestovanie lesa
Do popredia sa dostáva viac alebo menej nákladové pestovanie lesa. Tento pojem je úzko viazaný na takzvané slabé drevo, ktoré tvorí podstatnú súčas vedľajšieho porastu, je výsledkom nepravých výškových presunov, nemá možnos vytvori rubnú dimenziu a jeho vyberanie je z porastu nákladovo veľmi náročné /Nilssonov zákon nákladovej medze/. Druhou stránkou tohto pojmu je kvalitová štruktúra listnatých porastov v rastovej fáze mladiny až žrdkoviny. Ak budeme ku lesu pristupova sofistikovane, vo všeobecnosti by mal plati princíp, že nízka kvalita mladiny nebude vyžadova taký intenzívny pestovný program /rytmus výchovných zásahov/, nakoľko z nej nemôžeme pestovne vytvori rubný porast s vysokou kvalitovou štruktúrou a následne vysokou hodnotovou produkciou. Na strane druhej mladiny a žrďkoviny, ktoré sú vysokokvalitné by mali ma pestovný program nákladnejší z pohľadu rastových fáz, nakoľko pri komplexnej ekonomickej efektívnosti bude zhodnocovací efekt rubného porastu vysoko významne vyšší. Z ohľadom na uvedené skutočnosti by sa v lesníckej praxi mal čím skôr udomácni princíp ekonomickej efektívnosti jednotlivého porastu, čím by sa znížili a zefektívnili náklady na jeho pestovanie.
Prakticky už pri tvorbe LHP sa rozhoduje o nákladoch, respektíve ekonomickej efektívnosti každého porastu a tým lesnej správy. Nám nemôže by jedno, či v nekvalitnej listnatej mladine, ktorá má zlú prognózu kvalitového vývoja vykonáme dve čistky počas decénia, respektíve len jednu. Pritom táto rastová fáza trvá minimálne dvadsa rokov. Odborný lesný hospodár by mal pozna kvalitovú štruktúru porastov v rastovej fáze mladiny a žrdkoviny, pretože tieto sa významne podieľajú v procese výchovy na pestovných nákladoch. Toto je podstatný problém sofistikovanej ekonomiky výchovy porastov.
Pre obnovnú ažbu je určujúca cieľová hrúbka, tvar a kvalita kmeňa...
...a to v závislosti od kulminácie hodnotového prírastku každého stromu. Prednostne z porastu odstraňujeme poškodené, alebo inak zdravotne závadné stromy (zdravotný výber), stromy nekvalitné, respektíve jedince, ktoré negatívne ovplyvňujú koruny kvalitných stromov. Až nakoniec vykonávame ažbu kvalitných stromov po kulminácii svojho hodnotového prírastku, ktorý je určený cieľovou hrúbkou. ažba a obnova sa musia nachádza v rovnováhe, ak má by kontinuita lesného ekosystému zachovaná, čiže intenzívna a rýchla ažba si vyžaduje rýchlu a dynamickú obnovu a opačne. Ak neexistuje rovnováha medzi oboma procesmi, potom musí by rovnako korigovaná výška ažby v snahe synchronizova procesy prirodzenej obnovy. Táto zásada je v súčasnosti doplnená o vystupňovanie hodnotového prírastku na jednotlivých kvalitných kmeňoch. Pri systematickej výchove žrďovín a tenkých kmeňovín je možné v závere uvoľňovacích prebierok dosiahnu kvalitu a cieľovú hrúbku časti jedincov, ktoré už v tejto fáze bude možné zhodnoti prostredníctvom aukcií. Ich odoberanie vytvára podmienky na klíčenie, ujímanie a odrastanie semenčikov drevín. Do budúcnosti bude preto potrebné viac počíta s kategóriou predčasnej obnovy.
Druhou ekonomicky neefektívnou stránkou obnovného procesu je zjednodušené chápanie clonných rubov. Ich realizácia na dva krát významne znehodnocuje existujúcu kvalitovú produkciu, nakoľko sa z porastu ažia stromy, ktoré sú síce kvalitné, ale sú podstatne pred kulmináciou hodnotového prírastku, čím sa finančne znehodnocujú. Dôsledné uplatňovanie individuálneho výberu, predåženie obnovnej doby by významne zdvihlo ekonomiku obnovovaných porastov. Okrem tejto stránky je tu ďalší veľmi dôležitý ekonomický problém a tým je riziko nízkeho biologického zabezpečenia následného porastu. Náhle jednorázové odclonenie nízkeho slabo zakoreneného následného porastu pri súčasnom priebehu počasia , hlavne extrémneho sucha vedie ku jeho veľkej mortalite a tým k nízkemu finančnému efektu prirodzenej obnovy.
Tolerancia drevín na svetlo
Pre tieto podmienené väzby je veľmi dôležitá tolerancia drevín na svetlo. Z uvedenej svetelnej náročnosti vyplývajú aj diferencované obnovné postupy. Dreviny slnné, respektíve poloslnné (dub, jaseň) potrebujú ku svojej obnove väčšie málo clonené plochy, alebo plochy so silným osvetlením. To vedie ku mozaikovým rastovým plochám, ktoré sú v rastových fázach nárastov, mladín, žrdkovín, žrďovín a nastávajúcich kmeňovín (mozaikové porasty). Táto na Slovensku a v Európe nová pestovná koncepcia, doplnená o časovú a ažbovú úpravu eliminuje predchádzajúce riziká a vytvára predpoklady pre maximálne zhodnotenie týchto porastov.
Pri obnove zmiešaných porastov je potrebné vo veľkej miere prihliada na svetelné nároky jednotlivých drevín. Lesný hospodár musí celý pestovný program riadi s ohľadom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na zmenené ekologické podmienky, akými sú poruchy fruktifikácie vplyvom imisií, nedostatočné klíčenie semenáčikov vplyvom zakyslenia pôdy, extrémne dlhotrvajúce sucho, ale aj s prihliadnutím na vplyv biotických faktorov, predovšetkým na veľmi vysoké stavy jelenej zveri.
Lesy Slovenska, ktorá zaberajú plochu viac než 1 milión 900 tisíc hektárov sú v prevažnej väčšine (70-75 %) tvorené pôvodnými ekosystémami. Buk so svojim plošným podielom viac než 31 % vo forme prevažne rovnorodých bukových porastov, v skupinách lesných typov Fagetum typicum a Fagetum pauper vytvára reálne predpoklady pre uvedenú koncepciu hospodárenia. Podmienky pre prirodzenú obnovu v uvedených skupinách lesných typov sú dobré až výborné. Na druhej strane je to prakticky najtolerantnejšia drevina na svetlo, čo pri oboch vlastnostiach vyvára dobré predpoklady dosiahnutia požiadaviek kladených na prírode blízke pestovanie lesa. Podobne - hoci v inej štruktúre lesa - je možnos využívania spomínaných princípov a zásad v dubových, respektíve v zmiešaných porastoch buka a duba.
Použitie rôznych foriem maloplošného podrastového hospodárstva vytvára predpoklady pre trvalo udržateľný rozvoj lesov. Pri pestovnom usmerňovaní lesov bude potrebné od lesného hospodára očakáva jasnú a vykryštalizovanú predstavu o lese, poznanie celej popísanej škály pestovných systémov, aby sa čo najobjektívnejšie rozhodol pre takú pestovnú koncepciu, ktorá v príslušných lesných ekosystémoch maximálne využije prírodné zákonitosti a procesy a tým zminimalizuje finančné vstupy do ich štrukturalizácie. Len pri vyváženom skåbení uvedených atribútov v primeranom ekonomickom prostredí bude možné dosiahnu výraznejšie výsledky v rámci usmerňovania a následného ekonomického zhodnotenia našich lesov.
Prof. Ing. Milan Saniga, DrSc.,
Katedra pestovania lesa
Lesnícka fakulta TU Zvolen