Eurofondy môžu posunú lesníctvo dopredu

ROZHOVOR

s Ing. Julianom Tomaštíkom, riaditeľom spoločnosti Mestské lesy Košice, a.s.

* Čo podľa vášho názoru očakávajú lesníci od novelizácie lesného zákona, ktorá bude podľa slov ministra predložená na rokovanie parlamentu na jar tohto roka?

- Novelizácia by mala dorieši niekoľko otvorených otázok. Predovšetkým otázku, v akej pozícii ostal holorubný hospodársky spôsob. Neexistuje riešenie pre budúcnos v porastoch na energetické využitie dreva. Ďalej otázku liberalizácie lesného zákona, limitov a obmedzení, ktoré z neho vyplývajú, predovšetkým v súvislosti s uprednostnením podrastového a výberkového hospodárskeho spôsobu. Z môjho pohľadu je potrebné rieši aj otázku kompetencií štátnej správy lesného hospodárstva, ktorá je zatiaľ v lesnom zákone definovaná príliš reštrikčne, bez rešpektovania trendov, charakterizujúcich vyspelé lesnícke krajiny a zameraných na osvetu, poradenstvo a rozšírenie informatiky v lesníctve. Tieto aspekty mi v zákone chýbajú a bol by som veľmi rád, keby som ich v jeho novele našiel.

* Hovorili ste o liberalizácii lesného zákona, o súčasných limitoch a obmedzeniach. Ktoré vnímate ako najväčšie brzdy rozvoja hospodárenia v lesoch u nás?

- Mám na mysli v prvom rade problém nastavenia limitov pri obnove lesa, dokonca až na jednotky priestorového rozdelenia lesa (JPRL). Limitovanie by malo by stanovené na omnoho väčšie lesné celky. Stále u nás nie je vyvážená podľa môjho názoru tendencia tvorby LHP ako nástroja štátu a nástroja vlastníka, zastupovaného odborným lesným hospodárom. Odborný lesný hospodár má v LHP všetko doslova nalinajkované a priestor pre jeho kreativitu je na nízkej úrovni. V porovnaní s predchádzajúcim znením zákona vnímam v riešení tohto problému určitý posun v možnostiach, ktoré otvoril súčasný zákon odbornému lesnému hospodárovi hlavne vo výchove porastov, ale ďalšie limity, týkajúce sa predovšetkým obnovy porastov, sú naďalej veľmi reštriktívne. Tu je lesný hospodár často postavený do rozporu s predpisom LHP a skutočným vývojom v danom poraste. Myslím si teda, že pozícia LHP za predpokladu, že má osta, by mala by viac v podobe odporúčaní než striktných limitov a mal by by vytvorený priestor pre odbornú činnos lesného hospodára.

* Tím odborníkov v súčasnosti pracuje na tvorbe Národného lesníckeho programu, ktorý má zadefinova strategické ciele a priority ďalšieho rozvoja lesného hospodárstva na Slovensku. Aké by mali by podľa vášho názoru?

- Vo vrcholnej lesníckej politike by malo by zadefinované, nakoľko má by lesný fond chránený v pozícii vylučovania alebo obmedzovania iných aktivít. Pre štát a pre vlastníkov môže by strategicky veľmi dôležité vyjadrenie, že lesný pôdny fond sa bude využíva na hospodárenie v lese a iné aktivity na ňom budú limitované. Ďalšia vážna otázka, ktorú musí rieši takýto strategický materiál, je otázka využívania celospoločenských funkcií lesa obyvateľmi a ostatnými subjektami a otázka, do akej miery budú obmedzenia využívania produkčných funkcií lesa vlastníkom kompenzované. Musí by jednoducho jasne garantované, že tieto obmedzenia nie sú pre vlastníka zadarmo a musí by vyjadrené, kto obmedzenia uhradí. Prípadne vo vykonávacích predpisoch musí by stanovená aj ich výška.

Za ďalší dôležitý moment pokladám to, že tento strategický rámec by mal urči v akej podobe by mal by spravovaný v budúcnosti lesný štátny majetok. Nevylučujem pritom, že by štát mohol zvažova spravovanie majetku aj inou formou než štátnou organizáciou. V menej efektívnych oblastiach by zrejme z pohľadu ekonomiky bolo zaujímavejšie hospodárenie v ucelených lesných častiach. V súčasnosti je majetok štátu často rozdrobený a hospodárenie na ňom je v niektorých momentoch neefektívne. Preto považujem za nevyhnutné, aby štát určil spôsob hospodárenia v jadrových zónach a potom v okrajových zónach.

Nemenej dôležitá je oblas podpory lesného hospodárstva. Myslím na takú podporu, aby sa lesné hospodárstvo dostalo do podoby konkurencieschopnosti v rámci krajín EÚ. Za nevyhnutné podľa terajšej podoby zákona o lesoch a princípov platných pre systém povinného LHP pokladám garanciu štátneho príspevku pre jeho vyhotovenie. Zásadné problémy ďalej vidím v technickom vybavení, vo využití progresívnych technológií, informatiky, elektronizácie v sledovaní stavu lesa s najmodernejšími technickými prostriedkami. Ďalej v ekologizácii lesného hospodárstva, teda vo využívaní moderných technológií, šetrnejších k prírode a kvalitné protierózne opatrenia, napríklad zlepšením technického stavu lesnej približovacej siete. V tejto oblasti máme v porovnaní s vyspelými lesníckym krajinami obrovský hendikep a ten neodstránime bez účinnej podpory štátu a EÚ.

* Práve k využívaniu finančných prostriedkov z fondov EÚ smeruje naša ďalšia otázka, pretože v období rokov 2007 až 2013 sa otvárajú nielen pre neštátne, ale aj pre štátne lesnícke subjekty nové možnosti ich čerpania na konkrétne projekty. Sú slovenskí lesníci pripravení túto príležitos využi?

- V tejto problematike je zaujímavá predovšetkým výška návrhov finančnej podpory pre lesné hospodárstvo. Žiaľ, musím konštatova, že zatiaľ tu nebola proporcionalita v postavení lesníctva a ostatných sekcií rezortu pôdohospodárstva vo vzahu k možnostiam čerpania finančných prostriedkov. Ak vezmeme do úvahy, aké percento smerovalo do lesného hospodárstva v uplynulom plánovacom období (niečo vyše troch percent – pozn. redakcie) a aký je pripravený návrh na roky 2007 až 2013 (sedem percent), je podľa môjho názoru neadekvátny významu lesného hospodárstva.. Keď hovoríme o štyridsiatich percentách územia Slovenska, o jeho obrovskom vplyve na stav životného prostredia, je to obrovský nepomer k celkovej výške zdrojov, ktoré sú k dispozícii na čerpanie z fondov EÚ.

Otázka, či sme pripravení, je skutočne opodstatnená, lebo v predchádzajúcom plánovacom období lesnícky sektor na Slovensku mal problémy s tvorbou projektov, s uchádzaním sa o projekty, respektíve s naplnením stanovených podmienok. Tie totiž boli a stále sú veľmi komplikované, v otázke spolufinancovania a preukazovania solventnosti. Nie je vôbec jednoduché pre bežný lesnícky subjekt zabezpeči finančné zdroje v polovičnej výške spolufinancovania návratných projektov. Ďalší vážny administratívny problém lesníckych subjektov spočíval v preukazovaní splnenia záväzkov v každom kroku posudzovania a financovania projektu voči inštitúciám – sociálneho zabezpečenia, daňovej správy, obciam, atď. Je to veľmi náročné ak si uvedomíme, že lesnícky sektor je vo všeobecnosti značne podfinancovaný.

Výhodou je, že v predchádzajúcom období sme si podmienky čerpania financií odskúšali, že existujú praktické skúsenosti, a že na Slovensku aj v lesníckom sektore existujú zdatné firmy na zvládnutie ďalšieho plánovacieho obdobia.

Za dôležité v tejto chvíli však považujem to, do akej podoby sa podpora v novom plánovacom období dostane. Priority vidím v zabezpečení konkurencieschopnosti, možnosti obstarania moderných, výkonných a ekologických technológií, možnosti výstavby, rekonštrukcií a opráv lesnej cestnej siete, lesoenviromentálne platby a platby za obmedzenia hospodárenia v dôsledku programu NATURA 2000.

Domnievam sa, že by mali by zvýhodnené procesy, smerujúce k prírode blízkemu obhospodarovaniu lesa, k prirodzenej obnove lesa a k jeho výchove a k používaniu princípov certifikácie. V každom prípade si myslím, že pôjde o veľmi dôležitý moment, ktorý môže slovenské lesníctvo výrazne posunú dopredu. Hlavne, ak by sa aspoň čiastočne prekryl deficit financií, ktoré v uplynulých rokoch v lesníckom sektore chýbali.

* Vo svojej odpovedi ste spomenuli NATURU 2000, ktorá sa aktuálne stáva v dôsledku vyhlasovania chránených vtáčích území (CHVÚ) a území európskeho významu (ÚEV), ich prekryvu s existujúcou národnou sieou chránených území a v dôsledku prístupu vyhlasovateľov týchto území, doslova strašiakom slovenských lesníkov, pretože ohrozuje existenciu lesníckeho a drevárskeho sektora na Slovensku. Ako vy vnímate tento problém?

- Ide o veľmi zložitú otázku, ktorá sa v poslednom období zauzlila do takej miery, že aj samotný štát má s jej riešením veľký problém. Hlavným dôvodom tohto stavu je fakt, že sa v celom tomto procese zabudlo na definovanie jeho ekonomických dopadov na vlastníkov a vidiecke regióny. Celé to začalo asi tým, že sme si v systéme ochrany prírody neurobili poriadok, ale naopak sme si na existujúcu sie chránených území začali nabaľova záväzky v ochrane prírody voči EÚ. Tým, že tieto dopady neboli spočítané a tým, že sa s nimi reálne nepočítalo v rozpočte v rámci podpory z fondov EÚ je to doteraz nevyriešená záležitos. Navyše pri prerokovaní podmienok vyhlasovania území NATURA 2000 sa nepostupovalo celkom korektne a v súlade so smernicami EÚ. V dôsledku toho sme dnes svedkami podaní na Ústavný súd SR, respektíve sažností na Európsku komisiu.

Treba poveda, že dopad vyhlasovania území v rámci programu NATURA 2000 nebol zohľadnený predovšetkým do lesníckeho sektora, pričom väčšina území je na lesnom pôdnom fonde. Napriek tomu, že sa pôvodne tvrdilo, že dopady obmedzení budú minimálne, začali sme v procese vyhlasovania uvedených území aplikova obmedzenia, a to bez toho, aby boli garantované ujmy. Zatiaľ navyše nemáme tieto dopady ani kvantifikované. Pritom nejde iba o dopady ekonomické, ale často aj sociálne, pretože sa týkajú dopadov na sociálne slabšie obyvateľstvo vidieka.

Zaujímavým momentom v celej problematike je, že sa zabudlo na východisko, z ktorého sa proces vyhlasovania území NATURA 2000 odštartoval. Východisko hovorí o tom, že na Slovensku je práve preto možný taký veľký rozsah budovania chránených území NATURA 2000, lebo doterajší systém lesného hospodárenia zachoval pôvodné biotopy, dodnes osídlené chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Z toho vyplýva, že systém obmedzení, definovaný už v zákone o lesoch je dostačujúci, aby tieto chránené územia ďalej fungovali bez nejakých ďalších nárokov na financie a peniaze daňových poplatníkov. Napriek tomu sme vymysleli ďalšie obmedzenia, ktoré však nemáme pokryté finančne. Dosta sa z tohto bludného kruhu bude skutočne veľký problém.

A ešte niečo. Už od začiatku celého procesu sa zabudlo na vlastníkov, ktorí by sa hneď na začiatku opýtali, aké budú finančné kompenzácie za obmedzenia. Naopak, veľký priestor dostali v tomto procese zástupcovia mimovládnych organizácií, ktorí nenesú zodpovednos za výdavky, ktoré bude treba v dôsledku týchto návrhov uhradi. Očakávam, že sa bude musie udia revízia zákona o ochrane prírody, respektíve, že bude musie dôjs aj k dohode o finančných kompenzáciách. Inak tento proces nemôže ďalej pokračova.

* Ďalšia otázka smeruje k trvalo udržateľnému obhospodarovaniu lesov, jemnejším spôsobom hospodárenia v lesoch, ktoré už nie sú iba v polohe deklarácií, ale reálnych postupov v lesníckej praxi. Objavujú sa však medzi lesníkmi názory, že z pohľadu spracovateľov dreva nie je žiaduce produkovanie cenných sortimentov vo výberkovom lese, o ktoré nemá drevospracujúci priemysel vlastne záujem. Otázka teda znie, či sa majú lesníci prispôsobova dopytu na trhu s drevom, alebo cielene dopyt po dreve ovplyvňova?

- Myslím si, že v najbližších desaročiach sa nám nepodarí prebudova systém hospodárenia v lesoch tak, aby sme dospeli do situácie, o ktorej hovoríte. Samozrejme, že vlastníci lesov a lesníci budú ma tendenciu využíva prírodný potenciál lesa a prírode blízke spôsoby hospodárenia, ale súčasný systém hospodárenia je nastavený tak, že jeho prebudovanie bude skutočne dlhodobou záležitosou. V tomto procese sa v súčasnosti môže skôr uja model mozaikového lesa a až postupne v dlhodobom výhľade prejs na pestovanie výberkového lesa. Dôležité je, aby tu bola snaha využitia fragmentov lesa, v ktorých je možnos tento dlhodobý proces odštartova.

Za podstatný moment smerovania k prírode blízkym spôsobom hospodárenia v lesoch považujem otvorenie priestoru pre podrastový hospodársky spôsob, ktorý je dominantný. Ním už dokážeme zabezpečova obnovu lesných porastov z pôvodných drevín, zachova biodiverzitu a zároveň je tento hospodársky spôsob citlivejší k prírodným procesom. Využíva v maximálnej miere prírodný potenciál lesného porastu a je aj ekonomicky výhodnejší než doteraz používané hospodárske spôsoby.

* V termíne od 22. apríla do 1. mája tohto roka sa uskutoční nultý ročník celoslovenských Lesníckych dní. Ich organizáciu koordinuje Národné lesnícke centrum vo Zvolene. Jeho ambíciou je založi tradíciu, ktorá bude súčasou systematicky napåňanej stratégie komunikácie lesníkov s verejnosou. Prispejú Mestské lesy Košice svojím dielom k úspechu akcie? A vôbec, čo si myslíte o úrovni komunikácie lesníkov s verejnosou a ako by podľa vášho názoru mali komunikova lesníci so svojim okolím?

- Ide skutočne o kľúčovú otázku, doteraz zanedbanú, ktorá bola iba okrajovo súčasou štátnej lesníckej politiky. Pokusy štátnych či neštátnych lesníckych subjektov venova jej pozornos, boli limitované ich finančnými možnosami. V každom prípade si však myslím, že v širokej verejnosti sa zabúdalo a zabúda na mimoriadne dôležitý vplyv lesa na životné prostredie, na to, že zdroje lesa sú obnoviteľné, s obrovským dopadom na život spoločnosti. Boli sme naopak svedkami toho, že význam lesa a práca lesníkov boli zámerne skresľované vypichovaním chýb a nedostatkov, ktoré sa vyskytli vo vlastníctve lesov a v hospodárení v lesoch. Pritom je opomínaná dlhodobá poctivá práca lesníkov, ktorej efekty majú veľký význam pre každého člena spoločnosti. Je naozaj nevyhnutné hľada a nachádza priestor na informovanie o tejto činnosti, čo samozrejme predpokladá takisto uvoľnenie balíka financií na tento účel. Preto som presvedčený a už som o tom aj hovoril, že aj štátna správa musí nies zodpovednos za to, ako sa lesníctvo na verejnosti prezentuje. Štát musí ma premyslené, ako bude lesnícky sektor zviditeľňova.

Predovšetkým si myslím, že je potrebné vytvori priestor pre výchovu detí a mladých ľudí, pre budovanie ich vzahu k lesu a ich zoznamovanie sa s princípmi fungovania lesa a činnosami lesníkov. V Mestských lesoch Košice sme na tomto poli urobili, čo sme mohli. Založili sme tradíciu Lesníckych dní, ktoré sa uskutočňujú od začiatku existencie firmy v septembrovom termíne. V tomto roku to teda bude už 14. ročník, kde opä budeme prezentova firmu, postupy, novinky, vo vzahu k verejnosti i vo vzahu k vlastným zamestnancom. Ale určite sa zapojíme aj do celoslovenských Lesníckych dní.

Zhováral sa Jozef Marko

Ing. Julian Tomaštík má 53 rokov a skúseností na rozdávanie. Je dlhoročným pracovníkom v lesnom hospodárstve. Začínal v roku 1977 ako absolvent Lesníckej fakulty vo Zvolene na ústredí Východoslovenských štátnych lesov v Košiciach na pozícii projektanta. Postupne pracoval ako samostatný projektant, vedúci projektant a vedúci Odboru projekcie tohto podniku. V roku 1992 bol riaditeľom Východoslovenských štátnych lesov. Od roku 1993 pôsobil na pozícii riaditeľa a konateľa spoločnosti Mestské lesy Košice s.r.o., ktorá bola v roku 2005 pretransformovaná na akciovú spoločnos. Ing. Tomaštík sa stal predsedom jej predstavenstva a riaditeľom a.s. Mestské lesy Košice. Rok bol aj členom Dozornej rady š.p. Lesy SR.