Hlas z parlamentu: Chceme spolupracova a nie proti sebe bojova

ROZHOVOR

s Ing. Tiborom LEBOCKÝM, poslancom NR SR a podpredsedom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody

* Do nášho najvyššieho zákonodarného zboru ste vstúpili v pozícii nominanta za stranu Smer - Sociálna demokracia. To znamená, že reprezentujete jej volebný program, ktorého súčasou je i ďalšie smerovanie lesného hospodárstva. Môžete nám v stručnosti pomenova hlavné ciele z hľadiska programového vyhlásenia vlády? Zmenil sa výraznejšie obsah tohto programu v porovnaní s obdobím pred voľbami?

- Tézy volebného programu strany SMER – SD za odvetvie lesného hospodárstva pripravil profesijný klub lesníkov tejto strany v súlade s programovými cieľmi strany ako súčas volebného programu pôdohospodárskeho rezortu. Jednou z priorít, podľa ktorej sa kreovali konkrétne ciele odvetví v rámci rezortu, bola pragmatická revitalizácia rozvoja poľnohospodárstva, lesného, vodného hospodárstva vo väzbe na racionálnu tvorbu a ochranu prírody a krajiny prostredníctvom komplexnej podpory rozvoja vidieka.

Odborný potenciál nášho profesijného klubu, aktívna spolupráca s mienkotvornými lesníckymi inštitúciami, slovenskou lesníckou komorou, ale v neposlednom rade aj so zástupcami vlastníkov neštátnych lesov bol zárukou, že programové ciele budú odrazom skutočných potrieb lesného hospodárstva na Slovensku, postavených na princípoch rovnoprávneho postavenia vlastníkov v harmonizovanom legislatívnom prostredí.

Dosiahnutím volebného výsledku v predčasných parlamentných voľbách a nástupom novej koalície boli vytvorené podmienky na schválenie téz volebného programu do programového vyhlásenia vlády v rozsahu, ktorý považuje prevažná čas odbornej lesníckej komunity za uspokojivý, a to nielen vzhľadom na pravicovo deformovaný a extrémne stručný obsah programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády, ale aj pre dôraznú prezentáciu ambícií normalizácie stavu legislatívy a realizácie zmien v prioritách, vrátane návratu k dôstojnému postaveniu odvetvia v spoločnosti.

Považujem za úspech, keď sa môžeme pochváli tým, že zo šiestich ažiskových úloh formulovaných v poslednej verzii volebného programu sa do programového vyhlásenia vlády podarilo presadi takmer všetky – v kapitole pôdohospodárstva, ako strategický cieľ lesného hospodárstva, uplatňovanie a podporu trvalo udržateľného hospodárenia pri racionálnom využívaní produkčných a mimoprodukčných funkcií lesov tak, aby bola zabezpečená ekologická rovnováha a stabilitu krajiny, neprivatizovateľnos lesného majetku vo vlastníctve štátu, prijatie Národného lesníckeho programu ako strategického zámeru ale zároveň prostriedku na zosúladenie všeobecne záväzných právnych predpisov lesného hospodárstva, poľovníctva a ochrany prírody, aktívnu účas štátu na riešení predpokladov pre uplatňovanie fungujúceho systému náhrad za ujmy vznikajúce vlastníkom v dôsledku obmedzenia ich vlastníckych práv.

V kapitole starostlivosti o životné prostredie sa z viacerých aspektov zdôrazňuje zvyšovanie úrovne územného systému ekologickej stability krajiny, vrátane podpory vhodného využívania obnoviteľných zdrojov energie, čo je významným prienikom časti strategických cieľov rezortov pôdohospodárstva a životného prostredia a vytvára podmienky na realizáciu Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja vidieka. Sprehľadnenie hraníc chránených území, vrátane európskej siete Natura 2000 a uplatnenie racionalizácie v systéme manažmentu chránených území signalizuje nielen poznanie najdôležitejších protirečení medzi ochranou prírody a rozvojom spoločenských a hospodárskych aktivít, ale predurčuje aj záväzok tieto protirečenia rieši a vyrieši. Preto som presvedčený, že plnenie programového vyhlásenia súčasnej vlády bude so záujmom sledova veľká čas spoločnosti, ktorej osud hospodárenia v lesoch nie je z akýchkoľvek dôvodov ľahostajný a ktorá zároveň chápe, že v lesoch a na horskom vidieku Slovenska je priestor na experimentálny návrat k nečinnému sledovaniu sukcesie pod hlavičkou ochrany prírody obmedzený.

* Na rozdiel od predchádzajúceho fungovania parlamentu, keď rokovali zvl᚝ výbor pre pôdohospodárstvo a zvl᚝ výbor pre životné prostredie začal v rámci Národnej rady SR pôsobi spoločný výbor pre obe odvetvia. Zo strany orgánov životného prostredia sa vraj ozvali niektoré nesúhlasné názory na funkčnos výboru. Nie je to skôr naopak, že sa v takejto konštelácii dajú lepšie obrusova hrany, konkrétne pri zosúlaďovaní novelizácií zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody a krajiny? Ako vnímate tento model "pod jednou strechou"?

- Nevylučujem, že zo strany niektorých vedúcich pracovníkov alebo zamestnancov orgánov štátnej správy životného prostredia sa mohli objavi interpretácie spochybňujúce funkčnos integrovaného Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Je pravdepodobné, že to budú práve tí, ktorí boli aj doteraz nositeľmi konfrontačnej línie medzi rezortmi pôdohospodárstva a životného hospodárstva a ktorí ešte stále nepochopili, že spoločensky žiadúce je spolupracova a nie proti sebe bojova. Je potrebné pragmaticky posúdi naše možnosti, racionálne formulova naše potreby, logicky zhodnoti naše očakávania v národnom a európskom priestore. Nie je jednoducho šastným riešením, ak sa napriek nedostatočným dopadovým analýzam a s prehnanou politickou lojalitou pristupuje k podpisu medzinárodných dokumentov, ktorých dôsledkom sú obmedzenia činností a hospodárenia na viac než 30 percentách nášho územia z dôvodu európskej siete chránených území. Je to nadštandardné aj v krajinách EÚ, ktoré budujú tento systém už niekoľko desiatok rokov.

Nepovažujem za správne využíva takto formulované záujmy ochrany prírody na eskaláciu napätia v spoločnosti. Tu niekde by som hľadal základný princíp fungovania nášho parlamentného výboru v budúcnosti. V súčasnosti sa kreujú poradné orgány tohto výboru, parlamentné pracovné komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, potravinárstvo, lesné hospodárstvo, vodné hospodárstvo, ochranu prírody a životné prostredie. Som presvedčený, že odborníci, ktorí budú menovaní z jednotlivých odvetví do týchto poradných komisií sú dostatočnou zárukou toho, že tento parlamentný výbor nebude prijíma závery bez komplexného, odborne erudovaného posúdenia alternatív a objektívnych súvislostí.

* A úprimne, ako to vyzerá v skutočnosti „pod jednou strechou“?

- Je nesmierne zaujímavé sledova reakcie bývalých ministrov, v súčasnosti poslancov NR SR a členov Výboru pánov Lászlóa Miklósa a Zsolta Simona. Títo, dnes už opoziční poslanci, obaja členovia klubu SMK-MKP, by mohli napriek svojmu presvedčeniu v dojemnej zhode bi do súčasnej koalície a získava politické body na požadovaní toho, čo dôverne poznajú a čo napriek tomu sami nedokázali. Prezentácia ich vyhranených názorov však pretrváva a tým pomáhajú práve tým, ktorí sa snažia hľada východisko z patovej situácie antagonistických názorov na riešenie problémov lesného hospodárstva, životného prostredia a ochrany prírody. A kto iní než poslanci NR SR so svojou zákonodarnou a kontrolnou pôsobnosou by mali hľada východiská? Aj z tohto pohľadu považujem náš parlamentný výbor v súčasnom zložení za jednu zo základných podmienok , tak ako to uvádzate vo Vašej otázke - „obrusovania hrán“.

* Spomenuli sme aktuálny problém zákona o lesoch, ktorý stihla schváli predchádzajúca vláda, no prax si vyžaduje už jeho novelizáciu. Môžete sa bližšie vyjadri k tejto horúcej téme?

- Zákon o lesoch sa rodil veľmi, veľmi dlho a ažko. Nakoniec sa narodil cisárskym rezom, keď o nevyhnutnosti narodi sa rozhodlo politické konzílium požadujúce vzhľadom na postupujúci čas vládnutia bývalej vládnej koalície prezentáciu legislatívnych aktivít rezortu pôdohospodárstva aj v odvetví lesného hospodárstva. Výsledkom je zákon č.326/2005, ktorý je rozporuplným kompilátom výsledkov niekoľkoročnej výmeny názorov rôznych expertných skupín, produkujúcich verziu za verziou bez schopnosti nájs konsenzuálne riešenie. Rovnako je to výsledkom politickej objednávky, vyplývajúcej zo snahy plni aktuálny vládny program.

Na príklade tvorby zákona o lesoch je možné poukáza na priepastný rozdiel v prístupe rezortov pôdohospodárstva a životného prostredia k tvorbe a aproximácii legislatívnych rámcov príslušných odvetví v nedávnej minulosti. Kým v odvetví lesného hospodárstva a poľovníctva, možno aj v dôsledku hierarchie odvetví v rezorte, chýbala dlhodobá, politicky podporovaná rozvojová stratégia a samotný rezort bol po voľbách v roku 2002 podrobený zásadným zmenám, rezort životného prostredia kontinuálne viedol druhé volebné obdobia vysokoškolský profesor, ktorý dokázal včas vystihnú európske trendy a prostredníctvom premysleného a precízneho prístupu k aproximácii právnych predpisov životného prostredia dostal rezort pôdohospodárstva, vrátane odvetvia lesného hospodárstva do pozície legislatívneho oneskorenca, núteného prispôsobova sa, alternova a hľada náhradné riešenia.

Normalizácia tohto stavu v zmysle vzájomného zosúladenia právnych noriem sa s odstupom času javí ako neskromná, ale dosiahnuteľná ambícia.

* Ak bude niečo v parlamente ažko priechodné, tak to bude určite návrh zákona o poľovníctve...

- Problematika schvaľovacieho procesu nového zákona o poľovníctve sa glorifikovala už aj v predchádzajúcich volebných obdobiach. Vzhľadom na súčasný stav slovenského poľovníctva si myslím, že je najvyšší čas na ukončenie riadenia obhospodarovania poľovných revírov metódou pokusov a omylov a že v súčasnosti platný „bradatý“ zákon o poľovníctve je potrebné nahradi modernou právnou normou v čo najkratšom čase. Akosi však v tejto oblasti, na rozdiel od mnohých ostatných, nechceme pripusti, že jediným trvalým východiskom z prostredia pseudopolitického marazmu v podobe cyklicky sa opakujúcich bojov o poľovné revíry je prijatie transparentných podmienok, ktoré budú v súlade s ústavou a modernými právnymi predpismi. Riešenie nie je nemožné, nie je ani ažké, podlieha však schopnosti raz a navždy sa vzda chápania poľovných revírov ako nástroja na dosahovanie iných ako spoločensky akceptovateľných cieľov optimálneho obhospodarovania zveri v jej prirodzenom životnom prostredí. Cieľom procesu tvorby zákona o poľovníctve by malo by dosiahnutie stavu súaže medzi užívateľmi revírov v prezentácii aktivít v starostlivosti o zver a nie v počte, druhovom a vekovom zastúpení úlovkov, a už vôbec nie za čo najnižšiu cenu na úkor štátu alebo vlastníkov.

* Zdá sa, že všetky predchádzajúce vlády neuspokojili v drvivej väčšine požiadavky vlastníkov lesov. Či už ide o kompenzáciu nákladov vznikajúcich vlastníkom v súvislosti so zabezpečovaním verejných funkcií lesov, o legislatívne riešenie náhrad za majetkovú ujmu spôsobenú líniovými stavbami, alebo o zrušenie daní z nehnuteľností. Prevažnú čas našich čitateľov tvorí práve neštátny sektor lesného hospodárstva. Čo im touto cestou chcete odkáza?

- Úplne prvé oficiálne stretnutie s predstaviteľmi lesníckeho stavu po zložení sľubu poslanca NR SR a po zvolení do funkcie podpredsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody som absolvoval s predstaviteľmi Rady združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska vo Zvolene. Vďaka osobným kontaktom s reprezentantmi samotnej Rady, ale aj niektorých regionálnych združení som poznal ich Programové ciele lesníctva pre obdobie rokov 2006 až 2010 už v predvolebnom období. S mnohými som sa stotožnil, podporil ich aj v profesijnom klube lesníkov strany SMER – SD a nakoniec sa dostali aj do programového vyhlásenia vlády. Naše prvé oficiálne stretnutie po voľbách znamenalo teda tak trochu aj zhodnotenie spoločne dosiahnutých východiskových pozícií. Už pred voľbami som veľmi pozitívne vnímal aktivity Rady napríklad aj pre oficiálnu formuláciu základných požiadaviek vlastníkov lesa na Slovensku vo veľmi komprimovanej a pritom zrozumiteľnej forme pre všetky politické strany. Následné nezávislé vyhodnotenie volebných programov politických strán a ich prezentácia s komentárom podporujúcim nezávislé rozhodovanie vlastníkov lesa vo voľbách ma presvedčilo, že ide o apolitickú organizáciu moderného typu, ktorú je potrebné považova za perspektívneho partnera.

Vláda sa vo svojom volebnom programe zaviazala vytvori legislatívne, technické a finančné predpoklady na úhradu ujmy, ktorá vzniká vlastníkom v dôsledku obmedzenia ich vlastníckych práv. Zároveň sa zaviazala podpori usporiadanie pozemkového vlastníctva. Prostredníctvom kompatibility štátnej lesníckej politiky s Akčným plánom EÚ pre lesníctvo sa hlási k podpore uznania práv vlastníkov lesov v rozsahu európskeho práva a zvyklostí.

Môj odkaz pre neštátny sektor je teda jednoznačný, - svoje poslanie v parlamente považujem za misiu, ktorej cieľom je s využitím svojich zákonodarných právomocí prispie k zrovnoprávneniu prístupu k štátnemu i neštátnemu lesnému majetku a k rešpektovaniu ústavných práv vlastníkov lesov.

* Ste podpredsedom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Aké úlohy v oblasti lesného hospodárstva si výbor predsavzal rieši do konca tohto roku?

- Na septembrovom zasadnutí sme hodnotili informáciu o stave spracovania následkov živelnej pohromy z 19.novembra 2004, zúčastnili sme sa na stretnutí s vedúcimi pracovníkmi ministerstva pôdohospodárstva, kde sme sa okrem iného informovali aj o stave prípravy plánu legislatívnych úloh na rok 2007. Na októbrovom zasadnutí sme preberali Správu o stave lesného hospodárstva za rok 2005. Na poslaneckom prieskume v Tichej a Kôprovej doline sme sa za účasti riaditeľov Správy TANAP-u a Štátnych lesov TANAP-u pokúsili nájs racionálne riešenie vo forme podpory medzirezortnej dohody o postupe pri dopracovaní kalamity a postupe pri likvidácii sekundárnej kalamity spôsobenej hmyzími škodcami v 4. a 5.stupni ochrany. Zelenú správu 2006, ktorá hodnotila stav lesného hospodárstva za rok 2005 sme prijali po rozsiahlej diskusii s pripomienkami, Výbor uložil ministerstvu pôdohospodárstva tri uznesenia. Ich znenie, ako aj iné podrobné informácie o činnosti výboru je prístupné na stránke www.nrsr.sk.

Na novembrovom zasadnutí bolo na programe schvaľovanie personálneho obsadenia parlamentných pracovných komisií, vrátane komisie lesníckej. V týchto dňoch sme dostali do rúk návrh štátneho rozpočtu. Pre kapitolu Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva pôdohospodárstva SR som bol zároveň určený za spravodajcu. V etape prípravy Národného lesníckeho programu chceme po dohode s Národným lesníckym centrom a Slovenskou lesníckou komorou zabezpeči v rámci zvyšovania environmentálneho a ekologického vedomia poslancov distribúciu bulletinu o Slovenskej lesníckej doktríne, prípadne pripravi posterovú prezentáciu v priestoroch nášho parlamentného výboru priamo v budove parlamentu.

Za rozhovor ďakuje Ján Fillo