Dialóg: Rozvoj alebo útlm lesného hospodárstva?

Lesné hospodárstvo viacerých krajín Európy prechádza v súčasnosti relatívne hlbokou krízou. Príčin je viacej. Vyplývajú najmä z osobitostí tohto odvetvia. Tieto sažujú možnos pružne sa prispôsobova meniacej hospodárskej situácii, najmä procesu globalizácie. lesné hospodárstvo má Nezávideniahodnú pozíciu taktiež v rámci orgánov Európskej únie. Tu tvorí len akýsi prílepok poľnohospodárstva, resp. životného prostredia. Aj keď Európska komisia schválila Akčný plán EÚ pre lesníctvo na roky 2007 – 2013, nebude ma toto odvetvie ani v týchto rokoch samostatný podporný systém. Možnosti získania finančných prostriedkov sú len v rámci programu na rozvoj vidieka. V príspevku sa uvádzajú určité námety, ako prejs v lesnom hospodárstve z útlmu do rozvoja, pričom využi finančné prostriedky vlastné, štátneho rozpočtu a EÚ.

Globalizácia a jej vplyv na hospodársku situáciu Slovenska

Ak sa má v SR dobehnú životná úroveň vyspelých štátov, musí sa zvýši tvorba hrubého domáceho produktu (HDP). Pozrime sa na vyspelé štáty, ako ju ony zvyšujú. Vznikajú tu ekonomicky veľmi silné nadnárodné spoločnosti, ktoré neustále inovujú svoje výrobné programy. Množstvo nových informácií zo sveta spracúvajú vysokovýkonné a silné ústavy a inštitúcie, ktorých financovanie zabezpečujú nadnárodné zoskupenia. Využívanie týchto nových poznatkov umožňuje prudké znižovanie nákladov, ale aj zvyšovanie objemu výroby, či množstvo produkcie. Aby bol na produkciu odbyt, hľadajú sa nové trhy, resp. sa výroba (najmä kde sú výbehové programy) presúva do menej rozvinutých krajín. To je hlavný dôvod, prečo aj na Sovensko prichádzajú zahraniční investori. Zahraničné monopoly začínajú ovláda trh. Diktujú ceny, zároveň aj aký tovar sa bude v týchto krajinách vyrába a predáva. Vyspelé krajiny sa snažia doma rozvíja predovšetkým služby (terciárny sektor). Služby začínajú ma vo vyspelých krajinách najväčší podiel na tvorbe HDP. Výrobu v primárnom a sekundárnom sektore presúvajú do menej rozvinutých krajín.

Takýto vývoj vo svete neobišiel ani Slovensko. Zahraniční podnikatelia tu nachádzjú vhodné podmienky. Do značnej miery sme sa na tom podieľali aj sami. Po roku 1990 prešli domáce štátne podniky procesom privatizácie (prijala sa zásada, že štát je zlý vlastník a že len súkromný sektor môže vies k prosperite). Výsledkom bolo, že veľká čas bývalých podnikov zbankrotovala, alebo prešla do útlmu. Niektoré podniky ovládli zahraniční investori. Proces útlmu domácej výroby naďalej pokračuje. Nahrádzajú ju, aj keď len čiastočne, zahraničné firmy. V dôsledku kolapsu domácej výrobnej základne je tu veľká nezamestnanos. Príchod zahraničných firiem na Slovensko je na jednej strane prínosom pre rozvoj ekonomiky a riešenie sociálnych problémov, najmä zamestnanosti. Zároveň má však aj mnoho úskalí, o ktorých nám treba vedie, a podľa toho aj sa správa, či usmerňova štátnu hospodársku politiku.

Vývoj v lesnom hospodarstve na Slovensku po roku 1990

Tu prebiehal proces reprivatizácie (lesy, ktoré obhospodarovali štátne organizácie, alebo boli vo vlastníctve neštáneho sektoru sa vracali pôvodným vlastníkom). Týmto sa výrobná základňa štátnych lesných organizácií znižovala. Súčasne vznikol v lesnom hospodárstve nový (staronový) neštátny sektor. V roku 1998 štátne organizácie mali v užívaní 1 203 232 ha porastovej pôdy (62,7 %) a neštátne subjekty 716 034 ha (37,3 %). Tento stav sa v ďalších rokoch podstatne nezmenil. V roku 2005 užívali štátne organizácie lesného hospodárstva 1 130 786 ha ( 58,5 %) a neštátne subjekty 800 859 ha (41,5 %). Podstatné zmeny nastali v zamestnanosti. Počet zamestnancov hospodárskej sféry bol v roku 1990 36 316 a 2005 to bolo už len 13 396 (pokles o 22 920, čiže o 63 %). Robotníkov pracovalo v roku 1990 25 536 a 2005 už len 8 246 (pokles o 17 290, čiže o 68 %). Technicko- hospodárskych zamestnancov bolo v roku 1990 10 780 a 2005 už len 5 150 (pokles o 5 630, čo je o 52 %). Aj keď tieto čísla nie celkom vystihujú situáciu v počte zamestnancov (v lesnom hospodárstve sa podstatná čas prác vykonáva dodavateľsky, čo sa nie vždy dobre premieta do štatistiky) možno poveda, že tu došlo k drastickému ich zníženiu. Znižovanie počtu zamestnancov v štátnych organizáciách v značnej miere súviselo s už uvádzaným procesom reprivatizácie. Ďalšie veľké znižovanie počtu zamestnancov v štátnych organizáciách lesného hospodárstva bolo v rokoch 2003 až 2005 (v porovnaní s rokom 2002 sa počet zamestnancov znížil o 7 033). Ich počet v roku 2005 bol 6 836, z toho robotníci 3 406 a technicko-hospodárski zamestnanci 3 430. Išlo najmä o znižovanie počtu zamestnancov v Lesoch SR, š.p. Banská Bystrica (transformácia - najmä zväčšovanie výmer lesných správ a znižovanie počtu zamestnancov v týchto organizačných jednotkách). Otázka je, čo spôsobuje toto silné znižovanie počtu zamestnancov, resp. aký to má vplyv na úroveň obhospodarovania lesov, ideme cestou rozvoja, alebo útlmu?

Nazdávame sa, že takéto zníženie počtu zamestnancov nebol dôsledok len racionalizačných opatrení, zavádzania nových vysokovýkonných strojov a zariadení, či použitia nových technológií, alebo vedomostnej (znalostnej) ekonomiky, resp. logistiky. Aj keď tieto tu zohrali určitú úlohu. Nemali by sme krivdi mnohým zamestnancom, ktorí sa o pokrok v lesnom hospodárstve zaslúžili (máme na mysli najmä znižovanie nákladov a zvyšovanie výnosov skutočne racionalizačnými opatreniami). Podľa nášho názoru však najväčší podiel na znižovaní počtu zamestnancov mal nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečovanie úloh lesného hospodárstva. Išlo tu najmä o znižovanie podpory (dotácií) zo štátneho rozpočtu na práce vo verejnom záujme. Veď ako je známe, objem tejto podpory v roku 1990 bol 1,115 miliardy Sk. Tento sa postupne znižoval až tak ďaleko, že v roku 2005 predstavuje v stálych cenách (po zohľadnení inflácie) len 37 mil. Sk, čo je 3 % toho, ako tomu bolo v roku 1990. Negatívny vplyv na finančnú situáciu v lesnom hospodárstve mal aj kolaps drevospracujúceho priemyslu, v dôsledku čoho tu boli vysoké pohľadávky za dodané drevo. Aby aj za tejto situácie subjekty lesného hospodárstva zabezpečili kladný hospodársky výsledok – zisk, obmedzovali náklady na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov, najmä na pestovnú činnos. Prakticky sa zastavilo sprístupňovanie lesov, opravy a údržby lesných ciest a iných zariadení. Nezabezpečovala sa inovácia strojov a zariadení. Čiže sa sporilo na výkonoch, ktoré neprinášajú v krátkej dobe ekonomické efekty, aj keď z hľadiska dlhodobého rozvoja lesov sú kľúčové. Na druhej strane sa podporovali aktivity, ktoré prinášajú krátkodobé ekonomické (finančné) prínosy. Ide najmä o zvyšovanie ažby dreva, resp. prekračovanie ažbových etátov a v nadväznosti na to predaj väčšieho objemu dreva. Možno poveda, že sa začal presadzova extenzívny, či exploatačný prístup v obhospodarovaní lesov. Uvedené konštatovanie možno vyargumentova konkrétnymi číslami, čo sme už uviedli v iných prácach. Ako závažné považujeme skutočnos, že znižovaním počtu zamestnancov sa rozšírili rady nezamestnaných, čo je v súčasnosti jeden z vážnych problémov na Slovensku. Podľa informácií MH SR zahraničné firmy, ktoré podnikajú na Slovensku dostali zo štátneho rozpočtu za vytvorenie jedného pracovného miesta príspevok 1,5 mil. Sk (posledne uvádzal bývalý minister hospodárstva počet takto vytvorených miest 9 000, čo by znamenalo, že zo štátneho rozpočtu sem išlo 135 milárd Sk). O vytváraní nových pracovných miest, či zvyšovaní zamestnanosti je aj nová poľnohospodárska politika Európskej únie, konkrétne program Rozvoj vidieka. Túto skutočnos by sme mali aj v lesnom hospodárstve bra do úvahy.

Pôjdeme cestou znižovania počtu zamestnancov, teda ďalšieho útlmu, alebo zmeníme kurz a nastúpime cestu rozvoja?

Zrejme bude málo lesníkov, čo budú chcie ďalší útlm. Čiže mali by sme ís cestou rozvoja, či zabezpečovania prosperity lesného hospodárstva. Malo by to prinies vyššiu zamestnanos. Je to v záujme celého spoločenstva (Európskej únie), ako aj štátnej politiky Slovenskej republiky. Otázkou je, ako to urobi, resp. kde zobra peniaze na rozvoj? Peniaze na inováciu strojov a zariadení získava naďalej najmä z úspor, ktoré vznikajú zo znižovania počtu zamestnancov (ide najmä o štátne organizácie lesného hospodárstva, ktoré nedostávajú podporu finančných prostriedkov z verejných zdrojov)?

Nazdávame sa, že východisko pre riešenie tejto nepriaznivej situácie treba hľada v novej štátnej lesníckej politike, ktorú by mala prija vláda SR, resp. NR SR. Jej súčasou by mali by aj nové rozvojové programy, ktorých vypracovanie treba čím skôr zabezpeči. Riadne ich zdôvodni, resp. presvedči zodpovedné orgány štátu, že investície tu vynaložené budú prínosom pre celú spoločnos a kvalitu života obyvateľstva. Máme s nimi určité skúsenosti z minulého obdobia, aj keď ich realizácia nebola v takom rozsahu, aké boli zámery. Aj touto cestou sa napríklad dosiahlo to, že podpora (dotácie) z verejných zdrojov sa v rokoch 1993 až 1998 v podstate stabilizovali (priemerne ročne v stálych cenách boli 222 mil. Sk). V ďalších rokoch 1999 až 2005, žiaľ, klesali (v stálych cenách boli priemerne ročne 98 mil. Sk, v roku 2005 len 37 mil. Sk). Preto uvedieme predbežný návrh rozvojových programov, resp. námety na ich vypracovanie.

Rozvojové programy v lesnom hospodárstve na Slovensku

Rozčleníme ich v nadväznosti na základné funkcie lesov: produkčné a verejnoprospešné (ekologické a environmentálne), resp. ich kombinácie.

Pokiaľ ide o produkčné, možno ich rozdeli na drevoprodukčnú a inú nedrevnú produkciu.

Produkcia dreva, resp. kombinácie s verejnoprospešnými službami

Tu prichádzajú do úvahy tieto základné (pilotné) programy:

• Zalesňovanie neproduktívnych, resp. málo produktívnych pozemkov.

Podľa poľnohospodárskej klasifikácie produkčných možností pôd, ktoré nie sú vhodné na poľnohospodársku výrobu tvoria pozemky výmery 45 tis. ha. Dlhodobo sa na túto výrobu nevyužívajú pozemky (biele plochy) rozlohy 25 tis. ha. Rekonštrukcia hornej hranice lesov je potrebná na pozemkoch výmery 10 tis. ha. Spolu je to 80 tis. ha. V ďalekej budúcnosti by sa mohla plocha lesov zvýši o 330 tis. ha (GREGUŠ, KELLEROVÁ 2002).

• Rekonštrukcia lesov poškodených škodlivými činiteľmi v dôsledku antropogénnej činnosti, najmä v minulosti (imisie) a prebiehajúcej klimatickej zmeny.

Podľa aktualizovaného „Realizačného programu na odstraňovanie škôd spôsobených antropogénnou činnosou, najmä imisiami na lesných ekosystémoch“ z roku 1996 bola výmera lesov, kde by sa mali realizova ozdravné opatrenia zaokrúhlene 490 tis. ha. V dôsledku klimatickej zmeny sa ako akútne ohrozené lesné porasty v súčasnosti uvádzajú v rozlohe 29 tis. ha, do roku 2030 by to malo by 260 tis. ha a do roku 2050 až 2075 964 tis. ha (Druhá národná správa o zmene klímy, Bratislava, SHMÚ 1997, 74 s.).

• Ekologizácia lesného hospodárstva, inovácia strojov a zariadení, sprístupňovanie lesov,opravy a údržby lesných ciest. Stroje a zariadenia v lesnom hospodárstve sú zastaralé, nezodpovedajú ekologickým kritériám. Treba zabezpeči ich inováciu tak, aby zodpovedali európskej úrovni. Lesy na Slovensku nie sú dostatočne sprístupnené. Existujúce lesné cesty sú v dezolátnom stave, pretože za uplynulých 15 rokov sa takmer žiadne opravy a údržby nerobili. Čas zemných ciest (triedy 3L a zvážnic) treba prebudova na odvozné.

• Realizácia jemnejších hospodárskych spôsobov, posilňovanie verejnoprospešných funkcií lesov.

Posilňovanie verejnoprospešných funkcií (ekologické a environmentálne) lesov, resp. zabezpečovanie funkčne integrovaného lesného hospodárstva si vyžaduje uplatňovanie jemnejších hospodárskych spôsobov. Tieto treba realizova diferencovane podľa konkrétnych verejnoprospešných funkcií lesov. Neide len o lesy ochranné a osobitného určenia, ktoré tvoria 33 %, ale aj hospodárske. Tu sa bežné obhospodarovanie lesov modifikuje v prospech zabezpečovania verejnoprospešných funkcií na takmer 90 % ich výmery (Správa o lesnom hospodárstve v SR 2005, Zelená správa. Bratislava, MP SR 2005, 201 s.).

• Tvorba stromovej biomasy a jej využitie (drevo – surovina 21. storočia).

Tvorbu stromovej biomasy možno zvýši zakladaním plantáží rýchlorastúcich drevín. Ďalšie možnosti sú v spracovaní doposiaľ nevyužívaných častí stromov, najmä na živiny bohatých stanovištiach, kde nehrozí zníženie ich úrodnosti, ktoré zostávajú v lesných porastoch. Túto stromovú biomasu možno využi na energiu, ako aj iné účely, najmä v priemysle. Cieľom Európskej únie je zdvojnásobi podiel z obnoviteľných zdrojov energie do roku 2010 (zo 6 % na 12 %) a do roku 2020 zvýši na 20 %. Slovensko v tomto smere značne zaostáva.

• Informačné a komunikačné technológie v lesnom hospodárstve.

Lesníctvo ako celok veľmi mešká v zavádzaní informačných a komunikačných technológií v porovnaní s vyspelými štátmi. Platí to predovšetkým v neštátnom sektore, ktorý tvorí významnú súčas vidieka. Prostredníctvom iniciatív v informačných a komunikačných technológiách s počítačovým vybavením, sieami a školeniami, počítačovej zručnosti možno dosiahnu veľké úspory.

Uvedené návrhy majú z hľadiska rozvoja lesného hospodárstva, ale aj celej republiky kľúčový význam. Taktiež by boli veľkým prínosom z hľadiska sociálneho, priniesli by podstatné zvýšenie zamestnanosti. Ich ekonomická efektívnos je preukázateľná, ale spravidla iba v dlhších, resp. dlhých časových horizontoch, čo je ich nevýhoda. Ďalším nedostatkom je, že chýba ich bližšie prepojenie na rozvoj vidieka, čo má v súčasnosti prioritu v Európskej únii, ako aj na Slovensku.

Pokúsme sa preto aj o návrhy, ktoré bezprostredne (ešte užšie) súvisia s rozvojom vidieka, resp. ich realizácia, ako aj návratnos investícií v krátkom čase. Ide tu v prvom rade o rozvoj prevádzok, kde základnou surovinou je drevo, resp. stromová biomasa. Takéto prevádzky v minulosti na vidieku existovali. Boli buď vo vlastníctve súkromnom, alebo obecnom, neskoršie družstevnom. Aj štátne organizácie lesného hospodárstva mali takéto prevádzky, pretože drevospracujúci priemysel, najmä mechanické spracovanie dreva spravidla tvorilo súčas tohto odvetvia. Zamestnanie tu malo pomerne veľa obyvateľov vidieka. Budovaním veľkých drevospracujúcich fabrík, či kombinátov na komplexné spracovanie dreva po 2. svetovej vojne začali tieto pomerne malé prevádzky zanika. Drevospracujúci priemysel sa aj formálne od odvetvia lesného hospodárstva odčlenil. Týmto aj malé prevádzky na spracovanie dreva, ktoré mali štátne organizácie lesného hospodárstva postupne zanikali, pretože neboli rentabilné. V roku 2005 subjekty v lesnom hospodárstve na Slovensku realizovali dodávky ihličnatého reziva v objeme 66 896 m3 a listnatého a 3 026 m3. Ekonomická efektívnos týchto prevádzok je však aj v súčasnosti problematická. Okrem toho podnikatelia po roku 1990 zriadili približne 700 malých píl na porez najmä ihličnatej guľatiny, čo vyvolalo jej nedostatok. Treba uvies, že tu nejde o finálne výrobky z dreva, ale len polovýrobky, preto je tu pomerne malá tvorba pridanej hodnoty. Čiže doposiaľ sa nedostatočne rozvinula výroba finálnych výrobkov z dreva, čo možno považova za najväčší nedostatok. V nadväznosti na uvedené možno uvies niektoré námety na produkciu takýchto výrobkov z dreva, pričom by sa využili miestne zdroje drevnej suroviny, resp. aj také o ktoré nie je záujem vo veľkovýrobe. Tieto aktivity majú charakter doplnkových programov v lesnom hospodárstve.

Využívanie dreva na výrobky (polovýrobky)

• Výrobky z dreva podľa platných Slovenských technických noriem (STN) : ihličnaté rezivo, listnaté rezivo, neopracované prírezy reziva, drevo na stavebné konštrukcie, bukové prírezy na ohýbaný nábytok, drevené podlahy, drevené doštenie, drevené obaly, debnové súbory hrubé a hobľované, prírezy debnové z jemnorezu, opracované ihličnaté prírezy pre dopravné prostriedky, impregnované banské drevo, impregnované drevené ståpy, impregnované drevené podvaly, priečne a výhybkové drevené podvaly impregnované, netradičné drevené podvaly, palety na manipuláciu s materiálom, európska drevená štvorcestná paleta, drevené bubny pre káble, vodiče, drôtené laná a trolejový drôt, rebríky, dvojité rebríky, kremačné rakvy (truhly). Vo väčšine prípadov ide o typické „hromadné“ drevárske výrobky, výrobu ktorých zabezpečujú drevospracujúce firmy. Čas z nich (ako sú napr. palety, bubny na káble, kremačné rakvy) by sa mohla vyrába aj v menších prevádzkach na vidieku.

• Výrobky z menej hodnotného (neguľatinového) a tenkého dreva s priamym predajom obyvateľstvu: palivové drevo pre kozuby, tvarovateľné oplotenie záhonov, nízke palisády nezatåkané, ploty, kvetinové steny, kompostéry a pieskoviská, drevená dlažba, podlahové doštičky, veľkorozmerné kvetináče z hranolov, zásteny kombinované s aranžovacou mriežkou, zásteny z látkového roštu v kombinácii s veľkorozmernými kvetináčmi z dreva.

• Potreby do domácnosti: kuchynské podložky, korýtka na miesenie cesta. Úžitkové predmety menších rozmerov: stojany na časopisy, na ceruzky, na kvety, sústružené vázy, svietniky, misy a misky, ďalej korytá, sochy a reliéfy, lyžice, lyžičky, vidlice, bačovský riad, lieskové palice na násady do ručného náradia.

• Drevené hračky: hračky pre najmenšie deti (kačica, pes, mačka ap.), nosorožec, koza, prasa, pes, koník ap., vyrezávané (lupienkovou pílou) rozmanité figúrky, hračky veľkých rozmerov.

• Záhradné a parkové lavice a stoly z frézovaných polguliačov, protihlukové a separačné steny pozdåž dialníc a ciest, drevené proti hlukové panely.

• Drevné uhlie.

• Osobitnú skupinu tvorí využívanie drevnej biomasy stromov, ako zdroja energie pre obce, resp. ich zariadenia. Túto problematiku sme zahrnuli do základných (pilotných programov).

Nedrevné produkty lesa

Majú charakter doplnkových programov v lesnom hospodárstve. Sem možno zaradi napríklad:

• Pestovanie vianočných stromčekov , výrobu čečiny, vence, kytice, brezové prútie, šišky na náhrobné vence, samorasty.

• Pestovanie plodonosných stromov a krov a výrobu produktov z lesného ovocia (čučoriedky, brusnice, maliny, hríby, baza, jarabina, lipový kvet).

• Pestovanie drevín (najmä okrasných) na komerčné účely, resp. ozeleňovanie verejných priestorov.

• Pestovanie liečivých rastlín.

• Výrobu tovarov z diviny, spracovanie koží zo zveri, preparovanie zveri, resp. živočíchov.

• Plničky čistej pitnej vody.

• Malé vodné elektrárne.

Pochopiteľne, že doplnkové programy lesného hospodárstva nemôžu zásadným spôsobom zmeni vývoj v lesnom hospodárstve. Môžu však prispie k rozvoju vidieka, resp. k etablovaniu lesného hospodárstva do aktivít jeho rozvoja. čo je za súčasnej situácie veľmi významné.

Verejnoprospešné (mimoprodukčné) služby

Ide o mimoriadne dôležitú oblas, ktorej implementácia do trhového mechanizmu a rozvoja vidieka môže podstatne zmeni pozíciu lesného hospodárstva na Slovensku. Vyplýva zo skutočnosti, že verejnoprospešné funkcie lesov (ekologické a environmentálne) lesné hospodárstvo zabezpečuje na základe legislatívy, bez toho, aby tieto služby niekto hradil. Je to do určitej miery rezídium predchádzajúceho režimu, keď lesné hospodárstvo bolo napojené na štátny rozpočet. Čiže financovanie verejnoprospešných funkcií lesa sa zabezpečovalo pri zostavovaní plánu úloh, resp. pri jeho schvaľovaní (riešilo sa to podporou, resp. dotáciou, čo sme už uviedli v predchádzajúcom texte). Podpora lesnému hospodárstvu sa v roku 2005 znížila na 3 % roku 1990, ale rozsah verejnoprospešných úloh narástol (stúpla výmera ochranných lesov a lesov osobitného určenia, v hospodárskych lesoch sa upravilo ich obhospodarovanie tak, aby sa bral zreteľ na plnenie verejnoprospešných funkcií, do vyšších stupňov ochrany prírody sa zaradilo 43 % výmery lesov, atď.). Takéto obmedzenia bežného obhospodarovania lesov sú súčasou legislatívnych predpisov, ktoré musí lesné hospodárstvo rešpektova. Chýba však legislatíva o úhrade ujmy, ktorá takto lesnému hospodárstvu vzniká, resp aj ak takýto inštitút v legislatíve je, ten čo má plati to nerešpektuje (pozri zákon o ochrane prírody a krajiny). Takýto stav je v rozpore s Ústavou SR, kde sa garantuje náhrada ujmy, ktorá vzniká v dôsledku obmedzenia vlastníckych práv vo verejnom záujme. Je tu neprávny stav. Pritom sa vo všetkých dokumentoch deklaruje polyfunkčnos lesného hospodárstva aj keď nie sú na to vytvorené podmienky.

Riešenie je v spoplatnení verejnoprospešných služieb, čiže v prijatí zásady, že ich bude lesné hospodárstvo zabezpečova, ak sa ujma bude hradi. Ak sa tieto verejnoprospešné služby robia v prospech konkrétneho subjektu platí ich on. Ak ho nemožno identifikova, ale je to v záujme spoločnosti, platí ich štát, resp. platenie zabezpečuje ten orgán štátnej správy, ktorý tieto služby požaduje. Ide o zabezpečovanie týchto verejnoprospešných (ekologických a environmentálnych) služieb, resp funkcií lesa, ktoré tvoria základné (pilotné) programy:

• Ekologické služby: zabezpečovanie protieróznej, vodohospodárskej, protilavínovej, brehoochrannej, protideflačnej funkcie lesa.

• Environmentálne služby: zabezpečovanie vodoochrannej, rekreačnej, kúpeľnoliečebnej, prírodoochrannej, protiimisnej, výchovno-výskumnej a poľovníckej funkcie lesa.

Tam, kde lesy plnia uvedené funkcie ako prvoradé, tvoria samostatné kategórie (ochranné a osobitného určenia). Celý systém obhospodarovania sa modifikuje podľa konkrétnej funkcie lesa, čiže uplatňujú sa tu osobitné sústavy, ktoré v porovnaní s bežným hospodárením spôsobujú ujmu jeho vlastníkovi, resp. užívateľovi lesa. Lesov ochranných máme na Slovensku 328 tis. ha (17 %) a a lesov osobitného určenia 296 tis. ha (15,3 %). Ale aj v lesoch hospodárskych, ktorých je na Slovensku 1 308 tis. ha (67,7 %) sa zohľadňujú pri ich obhospodarovaní verejnoprospešné funkcie, čo taktiež spôsobuje ujmu. Čiže verejnoprospešné služby sa zabezpečujú aj v lesoch hospodárskych. Osobitnú pozornos treba venova obmedzeniam vyplývajúcich zo zákona o ochrane prírody a krajiny a vyhlasovaniu osobitne chránených území Natura 2000.

Treba si uvedomi, že budúcnos lesného hospodárstva nie je už len v zabezpečovaní výroby drevných a nedrevných produktov. Na význame stále viac nadobúdajú verejnoprospešné služby. Preto tejto problematike treba venova osobitnú pozornos, resp. urobi konkrétne kroky, aby tieto činnosti boli súčasou trhového hospodárskeho mechanizmu tak, ako je tomu pri výrobkoch, ktoré majú hmotný charakter.

Ostatné služby a aktivity

Obdobne, ako pri produkčných funkciách lesa aj tu uvedieme návrhy, ktoré bezprostredne (ešte užšie) súvisia s rozvojom vidieka, resp. ich realizácia, ako aj návratnos investícií je v krátkom čase. Je to najmä:

• Cestovný ruch - poznávanie lesov a lesníctva na Slovensku (prírodné pomery, typy lesných ekosystémov, starostlivos o lesné porasty, história lesníctva a poľovníctva, atď.).

• Lesná turistika (cyklotrasy, bežecké lyžiarske trasy, skanzeny, náučné chodníky, stanové tábory, atď.).

• Poľovnícka a rybárska turistika (pozorovanie zveri, lov zveri, chytanie rýb, poľovnícke a rybárske reštaurácie, ubytovanie v poľovníckych chatách, atď.).

Lesy SR sú typické tým, že na malej ploche sa vyskytujú veľmi pestré prírodné a porastové pomery a že sa tu nachádza mnoho prírodných , či prírode blízkych spoločenstiev. Vyskytuje sa tu veľké množstvo drevín. Typickým lesom vyznačujúcim sa veľkým funkčným potenciálom mimoriadne pôsobivým vzhľadom sú zmiešané horské lesy, kde hlavnými drevinami sú buk, smrek, jedľa. Pralesovité útvary tvoria 24 tisíc ha a sú zvl᚝ cennými reliktami lesov strednej Európy. Až 40 % lesov patrí do vyšších stupňov ochrany prírody (chránené krajinné oblasti, chránené areály, prírodné rezervácie a ďalšie). V nadväznosti na to sa tu zachovali mnohé druhy lesnej zveri. Z raticovej je to najmä jelenia, srnčia, diviačia. Z veľkých šeliem medveď, vlk, rys a mačka divá. Z pernatej zveri napríklad hlucháň a holniak. Slovensko má veľmi bohatú históriu lesníctva a poľovníctva. Ide napr. o lesnícke školstvo, vedu a výskum. V roku 1807 v Banskej Štiavnici vzniklo prvé samostatné lesnícke vysokoškolské štúdium. V roku 1898 vznikla tu samostatná výskumná inštitúcia. Na území Slovenska pôsobili významní lesníci (napr. Jozef Dekret Matejovie), zásluhou ktorých sa tu lesy zachovali, ochránili a zveľadili. Uvedené prírodné danosti, pomerne zachovalá flóra a fauna, bohatá história lesníctva a poľovníctva (múzeá, historické budovy) na Slovensku dávajú veľké možnosti na rozvoj cestovného ruchu. Tento sa však v porovnaní so zahraničím, najmä vyspelými štátmi (napr. Rakúsko, Švajčiarsko) ešte dostatočne nerozvinul. Príčin je tu viacej. Jednou z nich je nedostatočne vybudovaná infraštruktúra, najmä nedostatok ubytovacích priestorov a pomerne nízka úroveň služieb pre zákazníkov. Na požadovanej úrovni nie je ani informovanos o možnostiach, ktoré by mohlo návštevníkom poskytnú lesné hospodárstvo. Chýba ucelená koncepcia rozvoja cestovného ruchu v lesníctve (najmä v neštátnom sektore) a na vidieku (vidiecky turizmus). Existujú subjekty, ktoré v cestovnom ruchu pôsobia, či do určitej miery využívajú uvedené možnosti, ale často bez toho, že by vlastníkom, či užívateľom lesov hradili aspoň čas nákladov, resp. ujmy, ktorá im pritom vzniká. Je to aj problém legislatívy, ktorá nedostatočne rešpektuje vlastnícke a užívacie práva (napr. vstup do lesa).

Aby lesné hospodárstvo a poľovníctvo zvýšilo svoj podiel na rozvoji vidieka v uvedených oblastiach treba, ako sa uviedlo aj v lesnom hospodárstve, vypracova ucelenú koncepciu cestovného ruchu a turistiky. Pritom sa osobitne zamera na efektívnos týchto činností. Tieto aktivity by sa mali spravidla diferencova podľa toho, či pôjde o laickú, alebo odbornú verejnos. Ďalej sa môžu kombinova podľa konkrétnych podmienok, jednak medzi sebou, ako aj s už uvedenými environmentálnymi službami (rekreačná, kúpeľno-liečebná funkcia lesov), resp. inými sektormi.

Čo poveda na záver?

Na lesné hospodárstvo sa v súčasnosti nemožno pozera už len ako na odvetvie, ktoré zabezpečuje výrobu drevnej suroviny, či jednotlivých sortimentov dreva, ktoré realizuje na trhu. Jeho činnos je širšia a pre potreby života obyvateľstva, či zabezpečenie jeho kvality oveľa významnejšia. Na význame nadobúdajú najmä verejnoprospešné služby, ktoré lesné hospodárstvo zabezpečuje osobitnými sústavami obhospodarovania lesov. Závažnú pozíciu by malo ma lesné hospodárstvo taktiež pri riešení sociálnych problémov, najmä zamestnanosti na vidieku. Preto treba, aby svoje aktivity postupne rozširovalo aj do netradičných oblastí, ako je rozličné využívanie dreva a biomasy stromov. Ďalej zabezpečovanie produkcie a využitie nedrevných produktov. Osobitne dôležité aj z hľadiska rozvoja vidieka je zabezpečovanie špecifických verejnoprospešných činností, ktoré vyplývajú z prírodných daností, či historického vývoja lesného hospodárstva a poľovníctva na Slovensku. Aby sa tieto aktivity začali intenzívnejšie rozvíja, treba prehodnoti doterajšie koncepčné zámery lesného hospodárstva na Slovensku. Konkretizova jednotlivé zámery. Definova možnosti podpory realizácie projektov z verejných zdrojov (štátny rozpočet, Európska únia, regionálne zdroje). Keďže v ústave je inštitút o rovnoprávnosti vlastníctva, treba zabezpeči, aby túto podporu mohol dostáva aj štátny sektor, ktorý by sa potom mohol významnejšie podieľa na rozvoji vidieka než je tomu doteraz. Zabezpeči treba informovanos a pomoc subjektom, ktoré sa rozhodnú realizova tieto zámery .

Nakoniec chceme poznamena, že na Lesníckom výskumnom ústave Zvolen sa v roku 2004 ukončilo riešenie projektu: Výskum inovácií v lesníctve a ich vplyvu na rozvoj vidieka, kde sa získali poznatky, ktoré možno využi na tvorbu pracovných príležitostí a rozvoj podnikania vo vidieckom priestore.

Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc.