V Stredoslovenskom múzeu prednáška o vlkoch a psoch: Ako ochrániť hospodárske zvieratá pred útokmi šeliem

Návštevníci sa na prednáške dozvedia aj to, že v Čechách je vlk celoročne chránený. V Maďarsku je niekoľko desiatok jedincov a je celoročne chránený, v Poľsku je populácia niekoľko stoviek jedincov a je rovnako celoročne chránený. U nás máme po troch rokoch celoročnej ochrany opäť určené obdobie lovu a kvótu na počet ulovených vlkov.

„Nevidím dôvod, prečo by sa mal dnes u nás loviť, keď všetci hlásia rekordné stavy jelenej či diviačej zveri. Jelenia, srnčia a danielia zver spôsobujú škody v poľnohospodárstve a lesníctve, hrozí nám šírenie afrického moru ošípaných a štúdie ukazujú, že šírenie klasického moru udržiaval na uzde práve vlk, ktorý lovil predovšetkým choré diviaky. Myslím, že dôvodom lovu je i to, že uloviť vlka je prestíž,“ konštatoval Jerguš Tesák.

Podľa neho je jednou z príčin zlého „pohľadu“ na vlka konflikt s hospodárskymi zvieratami. Príklady dobrej praxe vo vzťahu k hospodárskym zvieratám a šelmám sú najmä tri. „V prvom rade sú to strážne psy, ktoré sú vychovávané pri ovciach tak, aby sa zžili so stádom. Ich ‚svorkou‘ sa tak stane ovčie stádo, nie človek. Dobré salašnícke psy sa dajú vychovať tak, že síce chránia pred šelmami, no neohrozujú ľudí, takže nie sú hrozbou pre turistov, ktorí prichádzajú na salaše,“ zdôraznil Tesák.

Okrem elektrických ohradníkov sú to tiež ľudské zdroje. „Potrebujeme pastierov, ktorí sú spoľahliví a majú k tejto práci vzťah. Cestou je motivovať ľudí, ktorí k tomu majú blízko, vhodne nastavenými pracovnými podmienkami aj za použitia finančných zdrojov z EÚ. Stáda by mali byť zabezpečené strážnymi psami, ktoré sú pustené na voľno, nie na reťazi.

Psy, ktoré len brešú z reťaze, skúsenejšieho vlka neodradia. Ak sú pustené, sformujú obrannú psiu svorku. Hoci je ich menej a nie sú také silné ako vlky, psychologický efekt to má. Vlky sa tak nedokážu koncentrovať na lov oviec,“ dodal Jerguš Tesák.

Zdroj: Tlačová agentúra Slovenskej republiky - TASR.sk