Ukradli im ažné kone, rodina je bez príjmu

Kone nemali poistené, bolo to pre nich drahé, peňazí na kúpu nových nemajú. Hlava rodiny sa v týchto dňoch všemožne snaží dosta z problémov, do ktorých ho dostali bezcitní zlodeji. Ako nám povedal, nádej umiera posledná a verí, že jeho kone sa nájdu.

Manželka B. Kleina je nezamestnaná, rodina je odkázaná na príjem, ktorý domov donesie hlava rodiny. V čase našej návštevy mali Kleinovci slzy v očiach. „Jolka je staršia, má osem rokov, Pejo je 6-ročný. Sú to súrodenci, ich matka uhynula, keď mal Pejo dva mesiace. Vypiplali sme ho na sušenom mlieku, rôznych vitamínoch, starali sme sa o neho ako o malé diea,“ spomína B. Klein. Zdá sa však, že dobrí ľudia ešte žijú. „Kamaráti mi sľúbili, že mi požičajú peniaze, aby som si mohol kúpi aspoň jedného koňa a pracova,“ vysvetľuje B. Klein.

Jolka a Pejo boli ustajnení asi 400 metrov od domu B. Kleina. Domáci pán je presvedčený, že kone ukradli skúsení zlodeji, ktorí presne vedeli, čo chcú. Myslí si, že možno ich vyviezli na poľský trh koní. „V stajni má ustajnené kone aj iný kolega, tie sú však staršie. Nechali ich bez povšimnutia, podobne ako býka. Keby im išlo o mäso, nevyberali by si,“ vysvetľuje nám majiteľ priamo na mieste. Dva kone viedli zlodeji asi kilometer cez les do lomu, kde ich naložili do nákladného auta. Svedčia o tom stopy v snehu.

„Pejo nemal skúsenosti s vozením v aute, zrejme sa vzpieral, vidie to aj podľa stôp,“ dodáva majiteľ.

Jolka je sfarbením čierny hnedák, Pejo je čistý hnedák. Oba kone majú na zadných nohách biele kopytá a takzvané biele ponožky, na čele majú biele hviezdičky. Jolka má na zadnom ľavom stehne zrastený pozostatok po starej rane. Polícia po zlodejoch pátra.

(Prešovský denník Korzár, 26.1.2007)