TÝŽDŇOVKA: V lese zelená nemôže byť bez modrej - lesníci vybudovali najväčší systém vodozádržných opatrení svojho druhu na Slovensku

Riaditeľ akciovej spoločnosti Mestské lesy Košice Ing. František Beli v otváracom príhovore podujatia, ktorého sa zúčastnili okrem samotných lesníkov zástupcovia štátnej správy lesného hospodárstva a životného prostredia, akademickej obce, projektanti, hasiči a občianski aktivisti, skonštatoval, že v lese zelená bez modrej nemôže existovať, pretože ak porasty nemajú vodu, chradnú.

A teraz niekoľko veľavravných faktov, dokumentujúcich prístup troch lesníckych subjektov k zadržiavaniu vody v lesoch. Mestské lesy Košice predstavili dve protipožiarne vodné nádrže s protipovodňovým a krajinotvorným významom – Kamenný potok a Čermeľ v lokalite s miestnym názvom Baba. Celkové náklady na ich výsttavbu dosiahli 193 000 eur, refundovaných z Programu rozvoja vidieka bolo viac ako 150 000 eur.

Okrem toho Mestské lesy Košice vybudovali na Polesí Lesopark 42 drevených hrádzok, schopných zadržať 4 200 m³ vody a 145 zasiakovacích priehlbní s kapacitou 188 m³ vody. Na Polesí Čermeľ postavili 79 drevených hrádzok a 961 zasiakavacích priehlbní. Objem zadržanej vody tak môže dosiahnuť vyše 9 000 kubíkov.

Vedúci úseku výroby a projektov a odborný lesný hospodár Lesov mesta Spišská Nová Ves Ing. Ľubomír Kubičár predstavil na seminári realizáciu a kapacitné možnosti vybudovaných vodných nádrží Vojtechova samota, Štefana a Kocúrka a retenčnej nádrže Flajšer. Hovoril tiež o systematickom budovaní drevených hrádzok, spomaľujúcich odtok vody v drobných vodotečiach a eróznych ryhách priamo v lesných porastoch. Ďalej o stavaní kamenných stabilizačných stupňov, rozbíjajúcich ničivú energiu dravých lesných bystrín a brániacich vymieľaniu ich korýt. A uviedol tiež príklad významu postavenej kamennej nádrže na zachytávanie splavenín.

Systém zrealizovaných vodozádržných a protipovodňových opatrení na území štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR prezentoval na seminári Ing. Ľubomír Babič. Vojenskí lesníci zrealizovali od mája do septembra 2015 v bývalom Vojenskom výcvikovom priestore Javorina projekt protipovodňovej ochrany so spolufinancovaním z Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Životné prostredie s 11 suchými poldrami a celkovou retenčnou kapacitou sústavy 260 000 m³ vody v hodnote 5 200 000 eur. Desiatky drôtokamenných prehrádzok a dvojitých drevených prahov vybudovali priamo v korytách potokov a riečok v okresoch Stará Ľubovňa a Kežmarok.

Veľkú pozornosť protipovodňovej ochrane venovali Vojenské lesy a majetky SR v roku 2025 v povodí Ľubice a Levočských vrchov. Vybudovali 14 suchých poldrov s kapacitou presahujúcou 480 000 kubíkov vody. Prepojenie 11 existujúcich a 14 novobudovaných poldrov s vyše 230 biotechnickými a technickými opatreniami predstavuje najväčší systém svojho druhu na Slovensku

Projektanti a štátni úradníci počas diskusie v teréne povedali, že záujem budovať vodozádržné opatrenia rôznej investičnej náročnosti v lesoch s podporou štátu a Európskej únie majú aj menšie a malé lesnícke subjekty na Slovensku. Výzvy, lehoty a podmienky na podávanie, schvaľovanie a realizáciu konkrétnych projektov sú však podľa nich nastavené tak, že hoci majú obhospodarovatelia lesov ochotu prispieť k zadržiavaniu vody v krajine, nevnímajú prístup štátu ako ústretový a rešpektujúci ich reálne možnosti.

Ak majú napríklad mesiac na predloženie všetkých podkladov, ďalej nie je legislatívne jasne zadefinovaná kategorizácia vodozádržných stavieb na lesných pozemkoch, proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) trvá niekedy aj rok a ak je vodozádržné opatrenie zaradené medzi stavby, tak proces všetkých vybavovačiek trvá dokonca niekoľko rokov, potom nečudo, že vlastníci a obhospodarovatelia lesov sa do výziev nijako nehrnú.

Je na politikoch a štátnych úradníkoch, aby sa u nás prestalo veľa hovoriť o boji s dopadmi sucha a o význame zadržiavania vody v krajine a aby sa oveľa viac reálne urobilo v prospech tých, ktorí o tomto probléme nechcú iba rozprávať, ale sú odhodlaní na jeho riešení aktívne participovať.

Jozef Marko