TÝŽDŇOVKA: Odborník na hospodársku úpravu lesov hovorí, že vekovo, výškovo a priestorovo diferencovanú štruktúru porastu je možné dosiahnuť len jeho obnovou

Aj o tom, prečo je tomu tak a ako sa to prejavuje, sme sa porozprávali na viac ako dvojhodinovom stretnutí. Budete si môcť o ňom prečítať v rubrike Osobnosti v časopise LES & Letokruhy. V dnešnej Týždňovke sa s vami Ing. Peter Zima podelí o názory na prírode blízke hospodárenie v lesoch.

„Výberkové lesy ako príklad prírode blízkeho hospodárenia sa udržujú sústavnou a systematickou ťažbou. V chránených územiach, kde sú tieto postupy presadzované ochranármi, však práve ochranári hlásajú, aby si v nich príroda poradila sama, bez zásahov lesníkov. Paradoxom ale je, že tak ako sú v súčasnosti popísané postupy prírode blízheho obhospodarovania lesov, hodia sa do hospodárskych lesov. Aj to nie do všetkých, do čistých bučín vôbec nie.

Pred časom som publikoval odborný článok o výberkových lesoch a popísal som, čo všetko je potrebné na to, aby sme mali výberkové lesy – vhodné prírodné podmienky a drevinové zloženie, technické a ekonomické podmienky, prístupnosť porastov a vzdelaný personál. Prírode blízke hospodárenie je založené na dokonalom sprístupnení porastov.

Ďalší paradox - ochranári nechcú v chránených územiach povoľovať výstavbu odvozných ciest a vytváranie približovacích liniek. Bol som v cirkevných lesoch v Rakúsku, kde hospodária týmto spôsobom, ale tam majú hustotu lesnej cestnej siete na úrovni 53 metrov na hektár, na Slovensku je to 20 metrov na hektár...

V porastoch obhospodarovaných prírode blízkym spôsobom sú zvýšené náklady na ťažbu a približovanie dreva. Tie sú vykompenzované vysokým zhodnotením vyťaženej drevnej hmoty. Zameraním sa na hodnotovú produkciu sa darí dosiahnuť vyššie speňaženie dreva. Takže cieľom je zvýšenie produkcie a to sa hodí do hospodárskych lesov, nie do lesov osobitného určenia alebo chránených lesov.

Zástancovia prírode blízkého hospodárenia hovoria, že diferencovanú štruktúru porastu je možné dosiahnuť aj výchovou. Tvrdím, že je to úplný nezmysel. Nech mi prosím niekto ukáže, ako dosiahne z rovnovekého, 40-ročného porastu jeho diferencovanú štruktúru. Som presvedčený o tom, že vekovo, výškovo a priestorovo diferencovanú štruktúru porastu je možné dosiahnuť jedine jeho obnovou.

A musím ňou začať vo veku porastu 50 – 60 rokov, nie 110 – 120 rokov, ako o tom hovoria zástancovia prírode blízeho hospodárenia. Na začiatku obnovy vytváram kotlíky a začínam štruktúrovať porast, postupne pokračujem o 30 – 40 rokov, len tak sa to dá dosiahnuť. Nie prebierkou.

V Česku na obrovských pokalamitných plochách vo vojenských lesoch obnovujú lesy tak, že sa od začiatku snažia o ich štruktúrovanie. Nečakajú na prirodzené zmladenie, zalesňujú umelou obnovou. Vytvárajú 20 árové a väčšie skupiny drevín, do ktorých vysejú brezu a sadia aj smrek.

Keď takto založený porast dosiahne vek 40 rokov vyrúbu brezu, zasadia cieľové dreviny a smrek využívajú ako prípravnú drevinu. Vo veku 80 rokov smrek vyrúbu a uvoľnia 40 ročný mladý porast s cieľovými drevinami. A takto vytvárajú obnovou vekovo, priestorovo a druhovo štrukturované porasty.“

Jozef Marko