TÝŽDŇOVKA: O medveďoch napísané tak, že by to mal čítať každý. S extrémistami sa nedá hovoriť o kompromisoch, do pragmatického manažmentu patrí všetko
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Varovania pred výskytom medveďov v blízkosti ľudských obydlí sú v slovenských médiách prakticky na dennom poriadku. Občas sa objavia aj správy o útokoch medveďa na človeka a stretoch ľudí s medveďmi Problematika početnosti najväšej šelmy je teda u nás stále v neporiadku. Nedoriešený problém ďalej polarizuje spoločnosť. Obavy ľudí, a už nie iba turistov v prírodnom prostredí, ale aj obyvateľov miest a obcí v niektorých regiónoch pretrvávajú. Zástancovia celoročnej ochrany medveďa hnedého bez možnosti regulovania jeho populácie naďalej zotrvávajú na svojej pozícii.
Vraciam sa preto k článku v júlovom vydaní časopisu LES & Letokruhy, ktorý napísala biologička Michaela Skuban s titulkom Horúca téma krmoviská: Čo je pravda a čo je lož. Autorku, ktorá sa venuje výskumu veľkých šeliem, predstavil v aprílovom vydaní nášho časopisu šéfredaktor Peter Gogola v rozhovore s názvom: Tá, čo tancuje s vlkmi – Michaela Skuban.
Na jej článok som zaznamenal niekoľko pozitívnych ohlasov. Za všetky názor nášho stáleho spolupracovníka, milovníka prírody a poľovníka Jána Krnáča: „Článok Michaely Skuban by si mal prečítať každý. Veľmi si ju vážim ako skutočnú odborníčku. Roky sa zaujímam o jej články a skúsenosti, ktoré v nich publikuje.“
Do dnešnej Týždňovky som vybral záverečnú časť trojstranového článku Horúca téma krmoviská: Čo je pravda a čo je lož. Určite stojí za prečítanie i zamyslenie.
„Každé rozhodnutie v manažmente divej zveri môže mať nečakané a vedľajšie dôsledky. Kvôli tomu existuje výskum, ktorý by mal sledovať situácie a prípadne zmeniť nesprávne kroky v manažmente. Diskusia o zmysluplnosti prikrmovania lesnej zveri v Európskej Únii je v plnom prúde.
Nájdeme argumenty pre a proti. Ale keď sa pre stane naraz zveri podávať doplnkové krmivo, musíme rátať s tým, že niektoré jedince zostanú hladné a urobia čokoľvek, aby sa dostali k potrave a prežili. Je to nor málna vec, no nie?
Čo robí človek, keď je hladný a ide o prežitie? V podstate všetko, dokonca prírodné národy žijúce v divoči ne sa v čase núdze uchýlia k ľudožrútstvu. Vo Švajčiarsku pred viacerými rokmi drastickým spôsobom ukončili prikrmovanie jelenej zveri, čo malo fatálne následky na jej prežitie.
Poľovníci nachádzali na smrť vyhladované alebo mŕtve jelene na každom kroku, čo poskytovalo hrôzostrašný pohľad. Poľovníci zaniesli niektoré zdochliny na ministerstvo zodpovedné za toto rozhodnutie ako protest. V prvých rokoch po zavedení tohto opatrenia poľovníci strieľali veľa jelenej zveri.
Musíme si uvedomiť, že životný priestor zvierat sa významne zmenšuje každým ro kom. Medvede žijú s nami spolu v kultúr nej krajine a každá väčšia zmena, ktorú v nej urobíme, má určitý vplyv aj na ich ži vot. Niekedy majú tieto zmeny pozitívny, inokedy negatívny dopad.
Ak vzniknú ťažké a náročné situácie, ktoré analyzujeme z rôznych strán, potom máme šancu ich porozumieť, nezhoršovať ich ďalšími rozhodnutiami a prípadne ich správnym spôsobom vyriešiť. Do našej prírody patria medvede aj iné zvieratá a mali by sme sa naučiť s nimi spolunažívať.
Treba prestať polarizovať názory na medvede a rozdeľovať ľudí do dvoch protichodných táborov, ktoré navzájom proti sebe bojujú. Život nie je čierno-biely ale farbený, to je pravda.
Ale ak by sa nám podarilo dospieť ku kompromisu, v ktorom nájde uspokojenie väčšina ľudí, potom by sme mali príležitosť s medveďmi lepšie koexistovať. S extrémistami sa bohužiaľ nedá hovoriť o kompromisoch.
Do pragmatického manažmentu patrí všetko: lov aj ochrana medveďov, výskum, prevencia a ochrana stád proti škodám a pod. Je na nás, aby sme robili tento svet trochu lepším – oplatí sa, obdivovať krásy prírody a brať ohľad aj na ľudí žijúcich v nej.“
Jozef Marko

















