TÝŽDŇOVKA: Nová výzva pre lesníctvo – nedať nebezpečným inváznym škodcom šancu, pre lesné ekosystémy sú významnou hrozbou

Medzi takmer 140 účastníkmi zo Slovenska, Poľska a Česka tentokrát najvýraznejšie zarezonovala téma súčasného vývoja a možných rizík výskytu nepôvodných škodcov lesných drevín na Slovensku s dôrazom na akútnu hrozbu, ktorú predstavuje krasoň jaseňový (Agrilus planipennis).  

Odborníci z Lesníckej ochranárskej služby upozornili na vybraných 23 druhov hmyzu, húb a háďatiek, žijúcich na 22 taxónoch drevín. Na Slovensku z nich bolo zistených a udomácnených 12 druhov, zvyšných 11 druhov je očakávaných u nás v najbližších desiatich rokoch.

„V posledných rokoch až desaťročiach sa v Európe a na Slovensku zvyšuje výskyt a šírenie nepôvodných organizmov, pričom niektoré z nich sú tak nebezpečné, že sú označené za prioritných škodcov v Európskej únii. Opatrenia ochrany a obrany pred nimi sú zamerané a navrhované na totálnu eradikáciu (eradikácia - fytopatologické opatrenie na ničenie choroboplodného organizmu spoločne s jeho rastlinným hostiteľom, pozn. red.) daného nepôvodného škodcu.

Pri nich nestačí len zníženie početnosti ako pri pôvodných škodcoch, ale je nevyhnutnosťou dosiahnutie ich nulovej početnosti. Nesmie sa vyskytovať, a tým nedať šancu sa rozšíriť. Na to neexistuje veľa účinných metód. Preventívne odstraňovanie vývratov a zlomov je častokrát neúčinné, lebo nepôvodní škodcovia napádajú aj stromy úplne zdravé. Ochrana a obrana lesa pred výskytom a šírením biologických škodcov vyžaduje vedomosti a schopnosť uplatniť ich v praxi,“ uviedol Ing. Andrej Kunca, PhD.

Jeho kolegovia v časopise Lesníckej ochranárskej služby 1/2026, ktorý dostal každý účastník konferencie APOL 2026 zdôraznili, že „invázne druhy hmyzu predstavujú významnú hrozbu pre lesné ekosystémy, najmä ak sa dostanú do oblasti, kde ich hostiteľské dreviny nemajú dostatočne účinné obranné mechanizmy. Jedným z najvýznamejších inváznych škodcov drevín je krasoň jaseňový, ktorý je oligofágnym druhom, viazaným predovšetkým na dreviny rodu jaseň, Fraxinus. Jeho invázia v Severnej Amerike ukázala schopnosť druhu spôsobovať rozsiahle odumieranie jaseňov a významné ekologické a ekonomické škody.

Aktuálne potvrdenie výskytu v Maďarsku a následne na Slovensku v roku 2026 znamená, že riziko pre strednú Európu už nemožno hodnotiť iba ako potenciálne. Agrilus planipennis sa dostal priamo do regiónu a jeho ďalšie šírenie bude závisieť od dostupnosti hostiteľských drevín, klimatických podmienok a predovšetkým pd účinnosti monitorovacích a fytosanitárnych opatrení. Vzhľadom na skúsenosti zo Severnej Ameriky a rýchlosť postupu európskej populácie sú včasná detekcia a obmedzovanie ďalšej disperzie zásadné pre minimalizáciu jeho budúcich dopadov.“

Od 1.8.2026 začali platiť prvé opatrenia, zamerané na zastavenie šírenia a eradikáciu krasoňa jaseňového. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave vyhlásil takzvanú vymedzenú oblasť, pozostávajúcu zo zamorenej zóny a nárazníkovej zóny. Nariadil v nich konkrétne opatrenia s prísnymi zákazmi, ktoré vyvolali nevôľu medzi niektorými vlastníkmi a obhospodarovateľmi lesov v dotknutej oblasti. 

Hoci zastúpenie jaseňov v lesných porastoch na Slovensku predstavuje podľa viacerých zdrojov podiel 1,5 až 2,5 percenta, ide o tisíce hektárov, na ktorých jasene rastú. Okrem lesných porastov sú jasene často zastúpené v parkoch. Krásne exempláre tejto dreviny sa nachádzajú napríklad v historickom parku v Trebišove, v ktorom počiatky parkových úprav siahajú do poslednej tretiny 18. storočia.

Lesomajitelia a užívatelia lesných porastov mimo vymedzenej oblasti na východnom Slovensku sa obávajú, že sa nepodarí zabrániť rozšíreniu krasoňa jaseňového. Rešia dilemu, či majú počkať na ďalší vývoj situácie alebo zhodnotiť kvalitnú drevnú hmotu jej včasným vyťažením a zobchodovaním.  

Nová výzva pre lesníctvo u nás má ešte jeden rozmer: zástupcovia Európskej komisie prídu v lete budúceho roka vykonať audit opatrení prijatých a zrealizovaných na území Slovenska proti šíreniu tohto prioritného škodcu EÚ. Riešeniu problému teda prikladajú zástupcovia Európskej únie veľký význam. A to isté očakávajú aj od kompetentných v Slovenskej republike.

Jozef Marko