TÝŽDŇOVKA: Lesník v Sasku je v lese, nezaťažený byrokraciou ako lesník na Slovensku. Nemeckí kolegovia nechápali, aké vysoké pokuty dostávajú u nás vlastníci a užívatelia lesov za formálne pochybenia

Nemeckí lesníci zároveň odpovedali na množstvo praktických otázok slovenských kolegov, týkajúcich sa celkového fungovania tohto lesníckeho subjektu. S R. Gombárikom a J. Slivinským sme sa na spiatočnej ceste domov porozprávali o tom, aké dojmy a poznatky si odniesli z exkurzie. Rozhovor so skúsenými lesníckymi praktikmi si budete môcť prečítať v časopise LES & LETOKRUHY.

V dnešnej TÝŽDŇOVKE publikujeme ich odpovede na otázku, aké rozdiely zaznamenali medzi postavením a prácou lesníkov v Sasku a u nás doma.  

J. Slivinský: „V Sasku lesník podstatne viac času strávi v lese, nemá toľko nezmyselnej byrokratickej záťaže ako lesník na Slovensku. Saskí lesníci so zdravým sebavedomým prezentovali výsledky v teréne, boli hrdí na to, čo v krátkom čase dosiahli. Porasty mali krásne rozpracované, cieľavedome využívali prácu so svetlom. Umelú obnovu využívali v minimálnom množstve a to iba na doplnenie chýbajúcich drevín.

Čo je ale dôležité povedať, v týchto porastoch sme takmer nevideli stromy napadnuté podkôrnym hmyzom. Podľa ich vyjadrenia kalamitu spracovávali okamžite, systém im umožňoval vykonávať rýchle verejné obstarávania.

U nás je v súčasnosti trendom šokujúca nemohúcnosť včasného spracovávania kalamity. Je nepochopiteľné, že úradnícky prístup z kancelárií bol povýšený nad praktickú odbornosť. Povinnosť rýchleho spracovania kalamity ako základnej starostlivosti o lesné ekosystémy sa dostáva do úzadia.

Súčasný príbeh neúnosne zdĺhavých verejných obstarávaní s rôznym pozadím trestuhodne umožňuje škodcom likvidovať rozsiahle komplexy lesa - v dnešnej dobe sme svedkami zlyhania systémového riadenia starostlivosti o lesy na Slovensku.

Ako keby sme rezignovali aj na úrovni štátnej správy, ktorá by mala byť garantom dodržiavania zákonnosti. Potom sa nečudujme frustrácii slovenských lesníkov, keď im pred očami mizne život z lesov a kompetentní nekonajú tak, ako by mali konať. To spôsobuje u mnohých rezignáciu, demotiváciu a ubíjanie ich odborného potenciálu. Stráca sa priestor na zmysluplnú starostlivosť o lesy, ako tomu je u saských lesníkov.“

R. Gombárik: „Videli sme, že vedúci lesného obvodu bol doslova inštitútom - rešpektovaným správcom lesov. A pritom on sám plne rešpektoval svojich podriadených. Úžasné bolo napríklad vystupovanie mladého lesníka Johannesa Langerna, ktorý bol na svojom úseku iba tri roky a ktorého starší lesníci napriek tomu brali ako rovnocenného kolegu. Zaujalo nás, že obsadzovanie lesníckych pozícií v štátnom podniku nie je spolitizované.

Hoci sa podľa rozprávania našich sprievodcov stalo, že vo výberovom konaní na správcu dostal prednosť uchádzač, ktorý mal niekoho politicky za sebou, musel splniť prísne nastavené kritériá, ktoré znamenali, že sa na dané miesto dostal odborník. Naše skúsenosti sú také, že vedúci Lesného obvodu Neudorf Dr. Clemens Weiser i jeho zástupca Dr. Tobias Hamm sa prezentoval ako skutoční odborníci, ktorí majú dostatok vedomostí a skúseností na to, aby boli schopní obhájiť svoje rozhodnutia a zvolené postupy.

Hoci je Slovensko rovnako ako Nemecko v Európskej únii, niekedy sme mali pocit, že naša krajina musí byť v nejakom inom zoskupení. Nemeckí kolegovia sa na nás po niektorých otázkach, napríklad k postupom štátnej správy, o lesnej hospodárskej evidencii a nariadení o odlesňovaní pozerali nechápavo. Nerozumeli, prečo im kladieme také otázky. Zarazilo ich napríklad, aké vysoké pokuty sú udeľované na Slovensku vlastníkom a obhospodarovateľom lesov za formálne pochybenia.“

Jozef Marko