TÝŽDŇOVKA: Lesníctvo ustúpilo z pozícií, pritom má dosť odborníkov, ktorí dokážu obhájiť lesnícke postupy
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (2)
V Rimavskej Sobote som sa pred pár dňami stretol s manželmi Antalovcami, ktorých pozná prakticky celá lesnícka komunita. Sú známi tým, že im nie je ľahostajné, čo sa v lesníctve deje a otvorene sa k situácii v lesníctve vyjadrujú. Zrejme najmä vďaka tomuto postoju bola Ing. Mária Antalová koncom apríla tohto roka zvolená so štvrtým najvyšším počtom hlasov na valnom zhromaždení vo Zvolene do predstavenstva Slovenskej lesníckej komory. Je aj členkou predstavenstva Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica. O jej lesníckom osude a názoroch si budete môcť prečítať v rubrike Osobnosti v časopise LES & Letokruhy.
Na stretnutí ma okrem iného zaujímalo, ako vníma Ing. Mária Antalová vývoj v lesníctve od jej začiatkov po súčasnosť. „Ideme dozadu. Pred štyrmi desaťročiami lesník niečo znamenal. Mal spoločenský rešpekt a dokázal si obhájiť svoju odbornosť. Dnes sme akoby stratili hlas.
Určitá časť ochranárov zareaguje na hocičo okamžite a využije akúkoľvek príležitosť. Kým oni sú neustále aktívni, aktivitu nesmieme prenechať len im. Reagovať by pritom mali nielen lesnícke inštitúcie, ale aj my sami – máme predsa dosť odborníkov, ktorí vedia odborne obhájiť naše hospodárenie, ochranu a starostlivosť o les, a nenechať z lesníkov robiť nepriateľov prírody.
Skrátka sme ustúpili z pozícií, ktoré lesníctvo malo. Vo verejnej mienke z nás urobili tých, ktorí len rúbu les a sú nepriateľmi ochrany prírody. Pritom ochranu prírody na lesných pozemkoch, vrátane rezervácií, parkov a chránených území, tvorili a riešili práve lesníci – až kým neboli prijaté nové zákony o ochrane prírody a krajiny. To my sme navrhovali územia, tvorili vyhlášky, určovali predmet ochrany a stanovovali opatrenia, ako sa treba o chránené územia správne starať.
V súčasnosti sa však ochranári tvária, akoby tieto pôvodné lesnícke záznamy, dnes už uložené v archívoch, nikdy neexistovali. Akoby sa zabudlo na to, že Slovensko je už stáročia kultúrnou krajinou a lesy sa zachovali práve vďaka odbornej a zodpovednej starostlivosti lesníkov. Namiesto toho sa na mnohých miestach paušálne presadzuje bezzásah.
Nemyslím si, že je to správne všade. Slovensko nie je prales. Je to krajina, o ktorú sa človek staral celé stáročia. Mnohé chránené územia vznikli práve preto, že sa o ne niekto staral. Ak túto starostlivosť nahradíme úplným bezzásahom, môže sa stať, že sa stratí aj to, čo sme vlastne chceli chrániť.
Spomeniem príklad alúvia Hrona od Telgártu po Červenú Skalu. Stačí sa tam ísť pozrieť. Na mnohých miestach, kde sa namiesto aktívnej starostlivosti uplatňuje bezzásah, sa postupne vytrácajú hodnoty, pre ktoré bolo toto územie chránené. Meandre Hrona sú miestami zarastené natoľko, že ich už takmer nevidno.
Keď tam moja stará mama hospodárila na lúke, pravidelne sme ju kosili a hrabali. Každý sa staral o svoju pôdu. Veď práve takáto dlhodobá starostlivosť vytvorila krajinu, pre ktorú boli meandre Hrona vyhlásené za chránené územie," odpovedala Ing. Mária Antalová.
Jozef Marko


















Komentárov
Všetko ste tu Vážení aktéri príliš zjednodušili. Ako vraví jeden minister "zobrali ste to skratkou".
Pochopme, že lesníctvo a celý sektor pôdohospodárstva nemôže žiť len "zo slávnej minulosti". Treba posudzovať praktické činy, dennodenný žívot, postoje a často nezmyselné - dokonca uzákonené proklamácie typu PBHL (PBOL) ako univerzálny nástroj, dokonca všeliek. Aj my lesníci sa musíme adaptovať na súčasnosť. Sadenici po umelej obnove v lese to trvá 3-5 rokov, ale nám lesníkom a celému sektoru už 37 rokov. Stále sa len hľadáme. Mali by sme sa už spamätať.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.