TÝŽDŇOVKA: Frázy, gestá, pózy. Kto ste bez viny, hádžte ďalej kameňmi...

Nemá zmysel popisovať dianie, ktoré nám už dva a pol roka ponúka táto vládnuca garnitúra a ktoré v týchto dňoch vrcholí. Zodpovedný volič ho dlhodobo pozorne sleduje, vníma v súvislostiach a samostatne si vytvára vlastný názor na jednotlivých aktérov a ich rozhodovanie, konanie a vystupovanie. Na to, čo hovoria a čo robia. Čo sľubujú a čo plnia. Ako sa prezentujú a akí sú v skutočnosti. Ako dokážu spolupracovať vo verejnom záujme a ako nedokážu vo vlastnom záujme prekročiť svoj tieň.

Nikto dnes nevie, ako sa aktuálna situácia na politickej scéne vyvinie. Všetci si ale uvedomujeme, že ak rýchlo neskončí toto zbytočné a frustrujúce politikárčenie ľudí zodpovedných za fungovanie krajiny, tak budeme čeliť okrem iného aj vážnej energetickej kríze. Tento týždeň na to poukázal vo svojom vyhlásení Zväz spracovateľov dreva SR, v ktorom okrem iného uviedol: „Vláda dlhé mesiace rieši iba seba a nevenuje sa prijímaniu opatrení na odvrátenie hrozieb súvisiacich s bezprecedentným a ekonomicky nevysvetliteľným rastom cien plynu a elektriny pre priemysel.“

Osobitne chcem upozorniť na inú udalosť. Tento týždeň na tlačovej konferencii vystupoval slovenský premiér takým spôsobom, že jedna z prítomných žurnalistiek to už nevydržala a verejne pred všetkými sa ho opýtala, čo má vlastne z jeho vyjadrení sprostredkovať verejnosti, pretože vôbec nerozumie tomu, čo hovorí a nehovorí nič konkrétne. Nič, čo by bolo k veci. Nato jej predseda vlády s úsmevom a lakonicky odpovedal: Nezdieľam váš názor...

Aké príznačné pre súčasných politikov na čele tohto štátu. Frázy, pózy a gestá sa stali ich politickým programom. Neustále deklarácie, vyhlásenia, statusy na sociálnych sieťach, tlačové konferencie, brífingy, rozhovory, stanoviská, reakcie a protireakcie marketingových politikov zaplnili za ostatné dva a pol roka mediálny priestor natoľko, že bežný človek, ktorého by vôbec nemali zaujímať ich spory, výmeny názorov, diskusie a návrhy, ostal znechutený z pretlaku zbytočných, povrchných a neužitočných informácií. Ľudia chcú vidieť výsledky reálnej politiky, nestoja o naťahovačky, boje a konflikty medzi jej protagonistami. V záujme toho, aby boli oni tí „pekní“, ako prví a neustále na niekoho útočia, niekoho obviňujú, odsudzujú, dehonestujú a očierňujú.

Pod dojmom toho, čoho sme tu boli svedkami nielen v uplynulom týždni, mám jeden odkaz: Vy všetci, ktorí ste bez viny, hádžte ďalej kameňmi, ale ako vidieť, z týchto vašich kameňov sa nedarí vytvoriť lepší svet. Skôr naopak.

Jozef Marko