TÝŽDŇOVKA: Deň žien v lesníctve a spracovaní dreva, vedecký výskum pre lesnícku prax, obrovská konkurencia projektov a dôležitosť výziev, tém a hodnotení

Peter Gogola okrem iného o ženách napísal, že nachádzajú uplatnenie v odbornom riadení, vo vzdelávaní, v lesníckej vede a vo výskume: „Hoci v tomto odvetví historicky dominovali muži, súčasné trendy naznačujú postupnú feminizáciu. Ženy v lesníctve sa nielen presadzujú, ale aj združujú: na národnej úrovni je to Klub žien lesníčiek ako súčasť Slovenskej lesníckej komory. Na medzinárodnej úrovni je to napríklad projekt Fem2forests, ktorý sa zasadzuje o vyššie zastúpenie žien v lesníctve. A aby som nezabudol na ženy v drevospracujúcom priemysle: aj tu ženy v stále väčšej miere obsadzujú donedávna len mužom vyhradené pracovné pozície, v mnohých prípadoch ako vysoko postavené a úspešné manažérky.“

V marcovom vydaní nášho časopisu si budete môcť prečítať rozhovor s Ing. Zuzanou Sitkovou, PhD. Od roku 2006 pôsobí v Národnom lesníckom centre ako výskumná pracovníčka. Bola zodpovednou riešiteľkou projektu integrovaného lesnícko-ekologického výskumu horských lesov v Tatrách, zrealizovanom v rokoch 2021 – 2024.

Podľa jej slov išlo o projekt aplikovaného výskumu a jeho partnerom boli aj Štátne lesy TANAP-u (neskôr Správa TANAP-u), odberateľom výsledkov sa stal neštátny subjekt - Lesy mesta Spišská Belá, ktorý taktiež pôsobí na území, kde bol výskum realizovaný. Osobitne ma zaujalo zacielenie výskumu na dané územie a pozitívna reakcia vedcov na výzvu lesníckej prevádzky.

„Už v minulosti som bola ako diplomantka zapojená do výskumu v Tatrách a k horskému prostrediu som mala blízko aj vďaka záľube v turistike. Neskôr som sa ako doktorandka venovala odumieraniu smrečín v oblasti Belianskych Tatier na Ochrannom obvode Tatranská Javorina.

S odstupom rokov a vďaka sporadickým pracovným návštevám som si začala uvedomovať, že systematický pokalamitný výskum sa dlhodobo viac sústreďuje na južnú časť Tatier, zatiaľ čo severným oblastiam sa takáto pozornosť nevenuje.

Keď sa naskytla príležitosť, spolu s kolegami sme reagovali na výzvu a podnety z praxe, a rozhodli sme sa zaradiť do projektu aj túto výskumne menej podchytenú časť Tatier,“ vysvetlila mi v rozhovore Z. Sitková.

Na konci rozhovoru som sa Ing. Sitkovej opýtal na sumarizáciu záverov výskumu a či chce tím vedcov v tomto výskume pokračovať. „Z pohľadu manažmentu územia považujem za kľúčové, aby všetky zainteresované strany spolupracovali a dokázali medzi sebou vecne komunikovať. Často sledujú rovnaký cieľ – stabilné a funkčné horské lesy – líšia sa však v prístupe a časovom horizonte. Vedecky podložené argumenty môžu byť mostom medzi týmito pohľadmi.

Na získané poznatky by sme určite radi nadviazali ďalším výskumom. Aktuálne sa uchádzame o podporu z Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Konkurencia je vysoká – len v oblasti pôdohospodárskych vied bolo podaných okolo 90 projektov, v rámci celej výzvy viac ako 700 – no veríme, že téma má svoj význam a potenciál pokračovania,“ odpovedala aj týmito slovami Z. Sitková.

Zo stretnutí so zástupcami vlastníkov a obhospodarovateľov lesov po celom Slovensku viem, že očakávajú od vedcov z Národného lesníckeho centra odbornú pomoc a podporu pri hľadaní optimálnych lesníckych postupov v konkrétnych podmienkach a v špecifických situáciách.

Preto je veľmi dôležité, aby výzvy, témy i hodnotenia projektov lesníckeho výskumu pri ich výbere korelovali s aktuálnymi potrebami lesníckej prevádzky a prinášali užitočné výsledky pre lesnícku prax. Pomôže to našim lesom aj efektívnemu využitiu finančných prostriedkov z európskych i domácich grantov a schém.

Jozef Marko