TÝŽDŇOVKA: Čaro lesníckej rarity, keď je lesník vyše 40 rokov na jedinom lesníckom obvode

Počas nášho rozhovoru som chcel napríklad vedieť, či to vníma ako výhodu, byť lesníkom na jednom lesníckom obvode vyše 40 rokov. „Môj názor je, že lesník má byť dlhodobo na jednom lesníckom obvode. Pozná les, vie, čo si vyžaduje. Ak je lesník na jednom lesníckom obvode trebárs päť rokov, urobí tam jednu prebierku do 50 rokov, jednu prerezávku a ide preč. Ale to treba vidieť, čo urobí druhá prerezávka. Treba vidieť, ako sa les správa po vykonanej prebierke. Aby lesník vedel, čo urobil dobre a čo mohol urobiť inak.

V mojich začiatkoch sa nečakalo na prirodzené zmladenie. V 80-tych rokoch prišiel vedúci lesnej správy, bol vyrezaný pás, pekne sme ho uhádzali a zalesnili. Ešte v 90-tych rokoch som ročne zalesňoval na jedinom lesníckom obvode 100 000 až 120 000 sadeníc. Posledných 20 rokov nezalesňujem. Keď sa stane, využijem maximálne tisíc sadeníc. Mrzí ma, že nadriadení takéto výsledky neocenia. V tejto súvislosti mi nedá nepovedať, že systém odmeňovania je u nás tak zastaralý, že nemotivuje k dosahovaniu takýchto výsledkov,“ zamyslel sa B. Samsely.

Je to veľké lesnícke šťastie, pracovať po celý profesijný život na jednom lesníckom obvode a mať možnosť uplatniť lesnícku kreativitu, vidieť urobené chyby a napraviť ich?, opýtal som sa Bartolomeja Samselyho. Zareagoval jednoznačne: „Áno, aj preto zvyknem hovoriť, že som si vybral veľmi dobré povolanie a nikdy by som to nemenil. Lesníctvo je krásna práca. Les sa vám odvďačí, keď do neho zasahujete uvážlivo, zodpovedne a citlivo, keď ste sám so svojou prácou spokojný.

Ešte stále pociťujem vnútornú traumu bezprostredne po uskutočnení zásahu v poraste. V tunajších bukových porastoch máme dve etáže, pretože nič iné v bučinách nenašpekulujete. Keď je podrast vo výške vyše hlavy, je nutné vyznačovať zásah v období vegetačného pokoja, aby mal lesník prehľad.“

Na Lesníckom obvode Cigánov jednoznačne dominuje buk, jeho zastúpenie v obnovovaných porastoch je 90-percentné. V každej jednej prebierke do 50 rokov je podľa slov B. Samselyho zastúpených minimálne osem hospodárskych drevín. Okrem bežných ako je buk, dub, javor a jaseň, sa dá vidieť v tunajších lesoch brest a lipa. Z ihličnatých drevín prevažuje smrekovec, ale je možné nájsť aj jedľu, duglasku tisolistú, borovicu a smrek.

„Už keď som sem prišiel pred vyše štyridsiatimi rokmi, dávalo sa do porastov viac druhov drevín, nie je to len výsledok mojej práce. Na začiatku som bol z toho trochu frustrovaný, nešlo mi do hlavy, načo toľko drevín. Ale potom som začal klásť veľký dôraz na to, ktorú drevinu na akú časť obnovného prvku umiestnim, aby rástla v optimálnych stanovištných podmienkach.

Postupovali sme v skupinách. Zalesnili sme skupinou smrekovca, skupinou duba. Podstatné je, že v prebierkach sa podarilo udržať pestré drevinové zloženie. V porastoch má priestor napríklad dub, javor a jaseň a tieto dreviny v nich ostali a ostanú. Považujem to za veľký úspech.

Zároveň treba povedať, že je veľmi náročné robiť do porastov vhodné zásahy. Už to nie je také, ako vyznačovať prebierku v čistej bučine. Keď som sem prišiel, dorábal som pôvodný lesný hospodársky plán asi dva roky. Potom nasledoval dvojročný preklenovací lesný hospodársky plán v rokoch 1985 – 1986. Na začiatku každej dekády som si rozpisoval všetky prebierky nad a do 50 rokov, všetky prerezávky. Zásahy som robil presne po piatich rokoch, aby si les trochu oddýchol.“

Viac si o lesníkovi Bartolomejovi Samselym prečítate v júlovom vydaní časopisu LES & LETOKRUHY.

Jozef Marko