TÝŽDŇOVKA: Ako sa mi nepodarilo polesníčiť hokejovú legendu, ktorá je smutná z toho, že si ničíme prírodu

Keď som si s ním telefonicky dohováral stretnutie niekoľko dni predtým, povedal mi, že je zhrozený z toho, ako sa u nás rúbu lesy. A tak som mu na stretnutie doniesol nedávno vydanú knihu Z minulosti štátneho lesného hospodárstva v okolí Banskej Bystrice a Starých Hôr. Na jej tvorbe sa podieľal aj môj kolega Peter Gogola, ktorý ma po jej krste upozornil na staré a nové fotografie tých istých miest v okolí Banskej Bystrice, ktoré ukazujú, ako dokázali lesníci po storočí zalesniť a obnoviť tamojšie lesy.  

Na úvod som upriamil pozornosť hokejovej legendy nielen na tento názorný pozitívny výsledok odbornej lesníckej starostlivosti o lesy, ale argumentoval som aj povinnosťou spracovať kalamitné drevo na obrovských plochách po tom, ako na nich oslabia stromy extrémne výkyvy počasia, dlhotrvajúce sucho a zasiahne ich silný vietor, premnožený lykožrút alebo iné abiotické a biotické škodlivé činitele.   

Igor Liba reagoval slovami, že chodí do lesov pri Košiciach a vidí, že lesníci rúbu porasty v pásoch. A že teda ja ho nijako nepresvedčím. Čiže slávneho športovca som obrazne povedané nepolesníčil, iba som si znova uvedomil, koľko práce v komunikácii s verejnosťou a médiami ešte čaká vlastníkov a obhospodarovateľov lesov, aby opravili súčasnú verejnú mienku vo vzťahu k lesníkom a lesníctvu.

Stretnutie s majstrom sveta v ľadovom hokeji v Prahe 1985, niekoľkonásobným medailistom zo zimných olympijských hier a majstrovstiev sveta a spoluhráčom Great One – Waynom Gretzkym v Los Angeles Kings v NHL však bolo zaujímavé a čitatelia časopisu LES & Letokruhy sa pri čítaní rozhovoru s Igorom Libom rozhodne nudiť nebudú. Ako čitateľský predkrm ponúkam vyjadrenie Igora Libu na to, v akom stave máme podľa jeho názoru prírodu na Slovensku.

„Venujem sa hubárčeniu a turistike, keď sa dá, idem do prírody. Posledné roky chodím už len po Slovensku a hovorím, že žijeme v krásnej krajine. Len ma mrzí, že si ju niekde dosť ničíme, až je to na zaplakanie. Smutný pohľad je napríklad na husto zastavanú Demänovskú dolinu. Ľutujem ľudí, ktorí žijú dole v dedine. Musia mať z toho stavebného boomu a množstva návštevníkov veľký stres.

Neuvedomujeme si, že u nás to nie je ako v Alpách, kde sa takéto developerské aktivity stratia, ale my žijeme v malej krajine, v ktorej chceme mať všetko, čo majú v Rakúsku alebo Švajčiarsku. To je zle, pretože nemôžeme mať všetko. Spomeniem ešte Štrbské pleso. Zrenovovaný hotel s vysokohorskou architektúrou je v poriadku, ale tie kocky zo skla a betónu, ktoré pri ňom postavili, tam vôbec nepasujú,“ povedal Igor Liba.

Jozef Marko