TÝŽDŇOVKA: Ako išiel horár na vandrovku a na Novom Zélande sa dozvedel, že tam už nechcú ekologický extrémizmus a volajú po zdravom sedliackom rozume

„Tvrdá väzba, 264 strán, 21 kapitol, množstvo farebných fotografií a dúfam, že aj veľa pútavých textov. Zisk z predaja určite venujem na nejaké dobročinné ciele, takže kúpou knihy pomôžete aj niekomu, kto to na našej planéte potrebuje,“ napísal vtedy autor na svojom profile na sociálnej sieti.

Keď som sa tento týždeň začítal do obsahovo a graficky pestrej publikácie, dal som autorovi za pravdu. Knižka je skutočne pútavá, napísaná príťažlivým štýlom s množstvom zážitkov, postrehov a skúseností, obohatených o všeobecný rozhľad a racionálne názory skúseného lesníka a cestovateľa Jozefa Jankova.

Za všetky dávam do pozornosti úryvok z deviatej kapitoly, venovanej Novému Zélandu, ktorý J. Jankov navštívil vo februári 2019: „Neodpustím si pár slov o ochrane prírody na Novom Zélande. Keď pozeráte nejaký dobrý dokument zo série National Geographic, hneď v úvode vám oznámia, že Nový Zéland je jedna veľká biosférická rezervácia. Človek tu žije v súlade s prírodou.

Pani docentka Eva Krížová nám na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene na predmete Základy ekológie lesa vždy prízvukovala, že ekológia je vedná disciplína. Myslieť ekologicky preto znamená myslieť vedecky, nie fanaticky. Každý fanatizmus je nebezpečný. Politický, náboženský, aj ekologický.

Bohužiaľ, občas sa stáva, že fanatizmus vyhráva nad vedou. Ale nie na Novom Zélande. Vo veľkom sa tu lovia ryby, praktizuje komerčné poľovníctvo, podporuje turizmus. Bol som zaskočený poznaním, koľko tu používajú chémie na ničenie nepôvodných hrabošov. Nepodporujem chémiu, ale novozélandskí vedci jednoducho povedali, že ak ju nepoužijú, zničia im hraboše celú populáciu národného vtáka kivi.

Na Novom Zélande chovajú okolo dvadsaťpäť miliónov oviec a asi päť miliónov kusov hovädzieho dobytka. Pritom tam žije menej ľudí ako na Slovensku! V minulosti bol chov oviec na úrovni už vyše sedemdesiat miliónov. Ale potom sem tiež dorazili kadejaké fanaticko-ekologické experimenty. Chov oviec sa zredukoval, zatvorili sa miestne bane.

Kvôli „ochrane miestnej prírody“ začali dovážať nerastné suroviny loďami z Indonézie a ďalších krajín, vzdialených vyše tisíc kilometrov. A kde je uhlíková stopa? Stovky lodí, tisícky kilometrov. Keď seriózni vedci vypočítali negatívne ekologické dopady takýchto experimentov, poriadne to otriaslo aj politickou scénou.

Padla aj mladá, populárna, „proekologicky“ zameraná premiérka. Údajne preto, že sa chcela venovať rodine. Moji priatelia na Novom Zélande tvrdia, že ju dobehol ekologický extrémizmus. Krajina volala späť k zdravému sedliackemu rozumu a rozumnému využívaniu vlastných zdrojov, a to v súlade s vedeckými poznatkami tak, aby bol Nový Zéland stále jednou veľkou biosférickou rezerváciou.

A čo robíme my na Slovensku? Zničili sme si poľnohospodárstvo. Denne k nám prichádzajú tisícky kamiónov potravín, pričom možno polovicu z nich by sme si vedeli vyprodukovať sami. Toto je vážne ekologické konanie?

Na Slovensku už dovážame viac dreva ako vyvážame. Myslíme to vážne, že je ekologickejšie doviezť k nám drevo zo severnej Európy alebo nedajbože z južnej Ameriky? Zaostávame za Európou pri výstavbe drevostavieb. Domy z dreva našich lesov, ktoré sú pestované trvalo udržateľnými spôsobmi, sú tie najekologickejšie.

Možno vás ekofanatici presvedčia o opaku. Mňa nie, ja už som toho preskákal v živote dosť. Prosím vás, milujte lesy, prírodu. A myslite ekologicky. Čiže vedecky,“ uviedol Jozef Jankov.

Jozef Marko