Potvrdené: Štát sľubuje, na čo nemá. Vlastníci lesov ostro protestujú proti postupu štátnych orgánov

„Posledné obdobie všade počúvame, že súkromní vlastníci predsa majú právo na kompenzácie. Od marca 2020 sa však začali množiť informácie desiatok urbárov, že napriek uznaniu nároku na majetkovú ujmu štátom, ktorý je splatný po 60 dňoch od vydania rozhodnutia, citujeme odpoveď na urgencie urbárov z Ministerstva vnútra SR: Kapitola MV SR dlhodobo disponuje značne poddimenzovaným rozpočtom a nedostatočnými zdrojmi na vyplatenie finančných náhrad podľa zákona 543/2002 o ochrane prírody. Rozpísané rozpočtové prostriedky v celkovej sume 2,8 mil. eur sú každoročne nepostačujúce a požiadavky na náhrady sú mnohonásobne vyššie. Limit výdavkov na náhrady bol v roku 2020 už vyčerpaný, a to najmä na priznané náhrady za obmedzenie bežného hospodárenia na lesných pozemkoch za predchádzajúce roky. V aktuálnej situácii nevie Ministerstvo vnútra SR pokryť zvýšené výdavky z vlastných zdrojov, preto intenzívne rokuje s MF SR o navýšení limitu výdavkov na náhrady. Koniec citátu.

ÚNIA považuje tento stav za neprijateľný, protiprávny, porušujúci základne ústavné práva občanov Slovenskej republiky - za obmedzenie vo verejnom záujme majú mať primeranú náhradu. Ale vyplatenú aj riadne a včas. A nie čakať, kedy aký úrad rozhodne, že uvoľní štátne peniaze netušiac, či budú uspokojené nároky všetkých alebo len niektorých. Odmietame takéto konanie, kde si štát objednáva ekosystémové služby na "bianko šek". Zvlášť v dobe, kedy Ministerstvo životného prostredia SR usmerňuje prostredníctvom generálnej riaditeľky sekcie ochrany prírody odbory starostlivosti o životné prostredie okresné úrady na zákazy a obmedzenia v lesohospodárskej činnosti, ktoré budú mať výrazný dopad na štátny rozpočet, keďže oprávnenou osobou na uplatnenie si majetkovej ujmy sa novelou zákona o ochrane prírody a krajiny stali aj štátne organizácie,“ hovorí Ing. Ovseník.  

V stanovisku ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska je uvedené, že pri vydávaní rozhodnutí sa javí, že orgány obchádzajú zákonné ustanovenia týkajúce sa Finančnej kontroly podľa zákona č. 357/2015 Z. z. vykonáva orgán verejnej správy, ktorým je subjekt verejnej správy podľa § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) keďže Základná finančná kontrola je kontrola, ktorá sa vykonáva „dovnútra“ orgánu verejnej správy, t. j. týka sa kontroly vykonávania jednotlivých činností v rámci orgánu verejnej správy súvisiacich s príjmom, s použitím alebo poskytnutím verejných financií, s právnymi úkonmi alebo s inými úkonmi majetkovej povahy.

Predstavuje inštitút, ktorý má zabezpečiť predchádzaniu vzniku nedostatkov, podvodov, nezrovnalostí a korupcii pri hospodárení orgánu verejnej správy s verejnými financiami, teda najmä to, aby orgán verejnej správy nevstupoval do takých záväzkov, na ktorých plnenie nemá alebo nebude mať dostatok finančných prostriedkov. A práve vydávanie rozhodnutí zakazujúcich či obmedzujúcich lesohospodárske činnosti bez vyčísľovania dopadu na štátny rozpočet sa javí ako vstupovanie orgánov verejnej správy do takých záväzkov, na ktorých plnenie nemá alebo nebude mať dostatok finančných prostriedkov.

„So znepokojením sa teda pozeráme do budúcnosti. Zmena zákona o ochrane prírody a krajiny a konanie LESOV SR, ktoré sa nebudú odvolávať proti rozhodnutiam, zakazujúcim či obmedzujúcim lesohospodárske činnosti v hlucháních oblastiach, či pripravovaných územia pralesov a územiach UNESCO, si bude vyžadovať nárast verejných zdrojov o ďalšie milióny eur, ktoré si štátne organizácie budú môcť uplatňovať cez majetkovú ujmu. A pritom v súčasnosti nie je štát schopný vyplatiť malým subjektom - urbárom, mestským či obecným lesom ani jeden milión eur. Registrujeme, že došlo k zmene zákona o štátnom rozpočte, ktorou sa môže navýšiť príslušná kapitola. Ale ruku na srdce všetci, čo rozprávajú o potrebe zachovania lesov pre budúce generácie. Ideme im zanechať zadlžené lesy s obrovským dlhom, ktorý budú splácať za nás. A to je pre nás neprijateľné,“ dodáva Ing. Ovseník.