Nový štátny tajomník agrorezortu Martin Kováč: Verím, že oceníme ekosystémové služby a podporíme každého, kto hospodári v krajine

„Martin Kováč vyštudoval vodné hospodárstvo krajiny. Dlhé roky sa venuje adaptácii štruktúry krajiny na zmeny klímy, ktorá sa dotýka pôdohospodárstva v lesoch  aj na poľnohospodárskej pôde. S adaptáciou na zmenu klímy súvisí aj obnova pôdy a štruktúry krajiny, ktorá vyvážene zabezpečuje jej produkčné aj mimoprodukčné funkcie. V tejto oblasti spolu s MPRV SR a jeho rezortnými organizáciami rozpracoval koncept Uhlíkovej a vodnej banky, ktorý umožní identifikovať a finančne podporovať obnovu a zabezpečovanie ekosystémových služieb pôdy a krajiny. Je to dôležitý nástroj pre efektívne riešenie úloh súvisiacich so zmenou klímy.

Martin Kováč pôsobil minulý rok v zbore poradcov oboch ministrov pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. V ostatnom polroku zastával funkciu  predsedu zboru poradcov ministra,“ uvádza ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v tlačovej správe.

Portál Teraz.sk píše, že Martin Kováč podľa slov Samuela Vlčana rozpracoval veľmi perspektívny koncept pôdy ako vodnej a uhlíkovej banky. "Som veľmi rád, že vláda týmto rozhodnutím potvrdila vážny záujem riešiť boj s klimatickou zmenou aj v oblasti pôdohospodárstva, teda tak v rámci lesov, ako aj poľnohospodárskeho pôdneho fondu," povedal agrominister.

Pôdny fond a kultúrna krajina podľa neho predstavuje totiž až 88 % rozlohy krajiny. "Je veľmi dôležité, aby sme z dlhodobého hľadiska prispievali k zvyšovaniu vodozádržnej kapacity krajiny, aby sa intenzívnejšie mohla realizovať fotosyntéza, prostredníctvom ktorej rastliny 'sťahujú' CO2 z ovzdušia a ukladajú ho do pôdy. Verím, že aj s podporou nového štátneho tajomníka budeme ako Slovensko môcť prispieť do diskusie aj na európskej úrovni," zdôraznil podľa TASR minister S. Vlčan.

Štátny tajomník Martin Kováč na portáli Teraz.sk povedal, že sa „veľa rokov venoval adaptácii štruktúry krajiny na zmenu klímy. Zmena klímy je jedna z úplne zásadných vecí, ktorá čaká každú jednu krajinu na svete, aby vedela vhodne uspôsobiť pôdohospodárstvo, lesníctvo a narábanie z dažďovou vodou. Verím, že sa nám podarí rozpracovaním konceptu uhlíkovej a vodnej banky jednak identifikovať, oceniť ekosystémové služby krajiny a zároveň nájsť finančné zdroje na to, aby sme podporili každého, kto sa aktívne zaoberá krajinou, hospodári v nej a stará sa o krajinu.“