Názor: Reforma Slovenskej lesníckej komory medzi procedúrou a politikou – nechceme spoločnú sektorovú pozíciu?

Nerád sa vyjadrujem k živým politickým témam, najmä ak nie sú priamo podopreté naším výskumom na Katedre lesníckej ekonomiky a politiky alebo aspoň širšou vedeckou debatou. K reforme Slovenskej lesníckej komory som sa už vyjadril – tu a tu – kde som jej zmeny skôr privítal, zároveň však upozornil na riziká a oprel sa pritom o naše výskumy.

Na valnom zhromaždení Slovenskej lesníckej komory sa však ukázal moment, ktorý stojí za pozornosť. Keď zaznel návrh zaradiť bod o pripravovaných legislatívnych zmenách týkajúcich sa komory, členská základňa ho v hlasovaní odmietla.

Diskusia sa po formálnych bodoch programu presunula k technickým problémom jednotlivých členov, bez ambície otvárať širšie otázky smerovania komory či lesníctva ako celku. Tento obraz nepriamo potvrdil aj predseda komory, keď poukázal na nízky záujem členov o aktívne zapájanie sa do jej činnosti.

V diskusii zazneli aj podnety k strategickému smerovaniu lesníctva a odkazy na lesnícku doktrínu. Ani tieto impulzy však nevyvolali širšiu reakciu. Strategická rovina diskusie sa tak nielen systematicky neotvára, ale ani v prípade, keď sa objaví, nenachádza odozvu.

Takúto situáciu možno interpretovať cez koncept, ktorý má v nemeckej politike dlhodobo svoje miesto: Politikverdrossenheit – stratu záujmu, dôvery a motivácie zapájať sa do „politiky“, v tomto prípade do vnútornej politiky profesijnej komory.

Nejde pritom o jednoduchú apatiu. Skôr ide o racionálnu adaptáciu aktérov, ktorí majú pocit, že strategická diskusia neprináša reálny vplyv na rozhodnutia. Svoju energiu preto presúvajú tam, kde ešte vidia konkrétny efekt – k riešeniu technických, každodenných problémov.

Druhou možnou interpretáciou je snaha udržať v sektore jednotu aj za cenu obmedzenia otvorenej diskusie. V takomto prípade sa kritické otázky či požiadavky na informácie môžu vnímať ako riziko rozdelenia. Jednota potom nevzniká ako výsledok otvorenej výmeny názorov, ale skôr ako jej náhrada.

Navonok môže pôsobiť stabilne, no bez dostatočnej diskusie stráca obsah, o ktorý by sa mohla opierať – a výsledkom nie je spoločná sektorová pozícia, ale len jej zdanie.

Autor: prof. Dr. Ing. Jaroslav Šálka

Zdroj: Príspevok na blogu denníka Pravda (úryvok)

Link na celý článok: Reforma Slovenskej lesníckej komory medzi procedúrou a politikou – nechceme spoločnú sektorovú pozíciu? - Čo nové v akademickom priestore? - Blog - Pravda