Názor: Les a Zver. Je to len hra so slovami alebo rôzne uhly pohľadu?

Pravda o tom, či je raticovej zveri príliš veľa alebo príliš málo, ak nejaká skutočne existuje, či chceme alebo nechceme leží niekde uprostred. Som presvedčený, že väčšina ľudí nepochybuje o tom, že les a zver patria k sebe. No na druhej strane je potrebné poukázať aj na to, ako sa mení perspektíva a v konečnom dôsledku aj vplyv na lesný ekosystém, keď medzi slová les a zver sa vložia rôzne slová napr. pred (bez) alebo so. Rozoberme si tieto spojenia:

Neslávne známa stratégia les pred (bez) zverou (zveri) je pre niekoho nočnou morou, prirovnávajúc ju k vyhladzovaniu, ničeniu škodcov alebo nemilosrdnému prenasledovaniu nevinných živých bytostí. Z pohľadu nevyhnutnej premeny lesov, vynútenej klimatickými zmenami, sa celoštátne čoraz viac zo strany vlastníkov lesov skloňuje volanie po ochrane lesov pred raticovou zverou. Poukazuje sa pritom na nadmerne vysoké stavy raticovej zveri a často ich trofejovo orientovaný lov.

Premena lesa môže fungovať v súlade s lovom raticovej zveri bez nákladovo neefektívnych, škaredých a ochranných opatrení zacielených proti zveri. Ale atraktívnejší biotop pre raticovú zver sa dá len ťažko vytvoriť umelo, lacno a hlavne vo veľkom. Je potrebné si uvedomiť, že aj keď začiatok tohto vývoja znamená les pred zverou, no v relatívne krátkom čase dochádza k spojeniu les so zverou.

Mnohí z nás si uvedomujú jej dôležitosť a propagujú stratégiu les so zverou. V zásade je to správne, ale v konečnom dôsledku je to len výsledok stratégie les pred zverou. Silný poľovnícky tlak na raticovú zver, spojený s jej intenzívnym lovom by mohol spôsobiť pokles hustoty raticovej zveri pod jej kritickú hodnotu, čo by v konečnom dôsledku neviedlo k jej vyhynutiu, ale táto by sa pre poľovníkov stala neviditeľnou.

Príroda to však našťastie zariadila tak, že by raticová zver na nasledujúce zmeny biotopu reagovala pozitívne a snažila by sa podľa možností dosiahnuť kapacitu biotopu. V praxi by to viedlo k tomu, že by sa zvýšila miera rozmnožovania a rodilo by sa viac mláďat. Zodpovední poľovníci to vidia v prírode a existuje tiež mnoho príkladov z praxe, ktoré poukazujú na to, že po redukcii stavov raticovej zveri namiesto jedného sa vychovajú dve alebo až tri mláďatá.

Aj pri takomto stave musia zodpovední poľovníci pokračovať v love raticovej zveri. Vývoj bude smerovať k zdravej populácii raticovej zveri, ktorá bude prispôsobená biotopu a súčasne bude rásť les. Zaujímavou úvahou by bola výmena slov a sústredenie sa na stratégiu zver pred lesom. Aj keď vďaka vplyvu nás ľudí to určite možné je, ale z biologického hľadiska by to vlastne nemalo zmysel. Z biologického hľadiska by to bolo smrteľné, keby raticová zver ovládla svoj biotop. Podobalo by sa to vzťahu predátor - korisť, v ktorom akcia vždy vychádza z koristi.

Aké by boli následky, keby predátor zožral poslednú korisť? Naša múdra príroda si vyvinula vlastné mechanizmy, ktoré zastavia takéto procesy, akými sú migrácia, nižšia úspešnosť reprodukcie, epidémie a choroby. Ideálne prostredie pre raticovú zver, ktoré by vyhovovalo prirodzeným potrebám jej pastvy v lese, je bohatá prirodzená obnova a druhovo a štruktúrne bohatšia lesná pôda.

A teraz k tomu podstatnému. Najväčšia pozornosť sa pri rozhovoroch o škodách, ktoré spôsobuje raticová zver v lesoch, zvyčajne sústreďuje na poškodenie mladých stromčekov. Väčšina ľudí ale prehliada dôležitú skutočnosť, že problémy vznikajú oveľa skôr, niekedy s dramatickými dopadmi na lesný ekosystém. Súvisí to s jednoduchou otázkou, na ktorú by si mali vedieť odpovedať nielen zodpovední poľovníci, ale tiež lesníci a bežní ľudia: Čo konzumuje raticová zver?

Pri tejto jednoduchej otázke sa vynoria pojmy – vyberači, maškrtníci a predovšetkým bylinná potrava. A to je ten pravý kľúč ku skutočnému problému v lese. Skôr ako raticová zver nadmerne zaútočí na mladé stromčeky, najskôr vyhľadá svoju obľúbenú bylinnú potravu. V prípade vysokej populácie raticovej zveri dochádza k výraznej zmene biotopu, najprv sa strácajú bylinky a v druhom kroku nasledujú mladé stromčeky. Teraz už vieme, prečo sú bylinky dôležité pre raticovú zver a tak si môžeme položiť ďalšiu otázku.

Prečo sú bylinky pre les tak dôležité? Hlavnou potravou dážďoviek je okrem opadaného lístia stromov aj bylinná flóra, z ktorej spolu s množstvom baktérií a iných drobných tvorov produkujú úrodný humus. Vzniká tak biologicky vysoko aktívna, zdravá pôda so všetkými jej dôležitými funkciami, ktoré sú v časoch klimatických zmien čoraz dôležitejšie. V mnohých súčasných lesoch sa však v dôsledku nedostatku bylinných rastlín spotrebuje viac humusu, ako sa dá vyrobiť.

Je potrebné stanovištia raticovej zveri využívať trvalo udržateľným spôsobom, aby sme úspešne mohli čeliť nárastu jej hustoty v dôsledku zlepšených biotopov. Spoluprácou všetkých zainteresovaných strán môžeme urobiť spoločnosti veľkú službu do budúcnosti.

V konečnom dôsledku to neznamená nič iné ako Les so Zverou. 

Ing. Ján Krnáč