LESY SR: V Haluzickej tiesňave dnes oslavovali najmä deti
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Štátny podnik LESY Slovenskej republiky si dnes pripomenul 10 rokov od vybudovania lesníckeho náučného chodníka v unikátnej Haluzickej tiesňave. Pre deti základných škôl z Trenčína a Nového Mesta nad Váhom, ale aj materskej školy z Haluzíc pripravil pestrý program v bezprostrednej blízkosti Haluzickej tiesňavy a románskeho kostolíka. Žiaci si trasu jeden a pol kilometra dlhého náučného chodníka prešli aj s lesnými pedagógmi, spoznávali prírodu, semienka a stopy zvierat, naučili sa aj zaujímavosti z histórie, absolvovali tiež pohybové aktivity a hry priamo na lúke. Informovala o tom vedúca odboru komunikácie Marína Debnárová.
Haluzická tiesňava je dielom prírody aj človeka. Ak by sa v minulosti nepristúpilo k systematickému zalesneniu územia, dnes by toto územie vyzeralo inak. „Podložie tu tvorí dolomitický vápenec, ktorý sa v 18.storočí aj ťažil. Na holých skalách sa vegetácia prácne zalesňovala. Z vŕbových prútov sa splietali plôtiky a robotníci do nich nosili na chrbtoch zeminu a sadenice. V súčasnosti tu dominujú popínavé rastliny, konkrétne brečtan, pavinič, ale aj lieska, rastú tu aj topole, vŕby, jelše a agát. Svahy sa tak zastabilizovali a nedochádza k erózii pôdy. Ide o nadčasové dielo, ktoré do dnešných dní plní vodozádržnú aj pôdoochrannú funkciu“ hovorí Adrián Dedík z Lesnej správy Nové Mesto nad Váhom, Odštepný závod Považie.
Technická pamiatka v Haluzickej tiesňave je tvorená sústavou priečnych objektov, postavených na Haluzickom potoku v rokoch 1926-1927. Kaňon má dnes dĺžku 1,5 km, hĺbku 50 m a šírku 200 m. Hlavným cieľom stavby bolo zabrániť povodniam a odnášaniu naplavenín na polia obce Štvrtok. Unikátna je v tom, že na krátkom úseku tu možno vidieť 12 prehrádzok a ďalších drobných vodných stavieb, ako sú stupne a prahy.
„Autorom technickej pamiatky je lesník Prof. Ing. Leo Skatula. Išlo o jedno z prvých diel v rámci prípravy prác Biskupického kanála, ktorý zreguloval tok Váhu. Zabránilo sa tým naplaveniu sedimentov priamo do kanála, kde by spôsobovali problémy s technológiou v hydrocentrále,“ dopĺňa v tlačovej správe LESY SR Adrián Dedík.