Envirorezort: Žiadny biomasaker, ale zjednodušenie postupov pri výrube drevín. Invázne druhy burín a kríkov ničia krajinu

„Zavedenie takejto zmeny povedie k drastickému zníženiu počtu stromov podliehajúcich správnemu konaniu, ktoré určuje náhradnú výsadbu alebo finančnú náhradu po vyrúbaní. Bude sa môcť rúbať hlava nehlava, bez odborného posúdenia a v konečnom dôsledku bude menej zelene," konštatuje Matej Vagač na sociálnej sieti.

Náhradná výsadba podľa starostu vo väčšine prípadov nebude a tá, ktorá bude, nebude po zmene zákona plniť svoj účel. Podotýka, že v urbanizovaných oblastiach sa typicky vysádzajú stromy s obvodom 18 až 20 centimetrov (cm), v snahe šetriť niekedy 12 až 14 cm. Tieto mladé stromy nedosiahnu obvod 80 cm ani po 20 rokoch, čo umožňuje ich následný výrub bez povolenia.

„Náhradná výsadba, v tom minime prípadov, kedy by po novom bola vyžadovaná, sa tak stane iba akýmsi procesným intermezzom," podotkol podľa TASR staromestský starosta.

Envirorezort hovorí o "prejave nekompetentnosti". Pripomína, že novela zákona sa týka len trvalých trávnatých porastov, teda lúk a poľnohospodárskych pozemkov, nevzťahuje sa na parky, cintoríny, mestskú zeleň a ani lesy.

„Vraciame sa do modelu platného do roku 2016, kedy súhlas na výrub drevín do obvodu 80 cm vo výške 130 cm nebol potrebný. V roku 2016 sa žiaden biomasaker neudial," uviedol odbor komunikácie MŽP SR s tým, že biomasaker sa deje v súčasnosti, keď invazívne druhy burín a kríkov ničia krajinu. Zároveň zdôrazňuje, že žiaden výrub nebude možné realizovať bez súhlasu vlastníka.

Postupy pri výrube drevín sa majú zjednodušiť. Envirorezort to považuje za významné preventívne opatrenie na zníženie stretov človeka s medveďom, ako aj na zníženie škôd spôsobovaných zverou na poľnohospodárskych plodinách a ovocných sadoch. Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú schválila vláda. Odobriť ju ešte musí parlament.

Zdroj: Starosta bratislavského Starého Mesta: Novela môže rozpútať biomasaker (teraz.sk)