Všimli sme si: Po Lačnovskom potoku chýba voda aj v ďalšom chránenom území - Salvátorské lúky
- Zverejnené v O čom sa píše
- Komentáre (1)
Pred niekoľkými dňa sme na portáli Lesmedium.sk uverejnili článok o tom, že v Lačnovskom potoku, pretekajúcom Národnou prírodnou rezerváciou Kamenná baba v severovýchodnej časti Braniska dramaticky ubudla voda. Neďaleko od tohto miesta, medzi obcami Šindliar a Lipovce, sa nachádza chránené územie Salvátorské lúky. Názov súvisí s tamojším minerálnym prameňom Salvátor. Podľa pracovníčky pre enviromentálnu výchovu Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR - Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove Marty Hrešovej sú to podmáčané lúky so špecifickou klímou, ktorá najviac vyhovuje vlhkomilným rastlinám. Kvôli rapídnemu úbytku vody tam však musia robiť opatrenia, aby zabránili vymiznutiu niektorých vzácnych rastlín. Informuje o tom tlačová agentúra TASR, informáciu uverejnil aj regionálny denník Korzár.
Ilustračné foto Jozef Marko
„Najtypickejšou rastlinou Salvátorských lúk je jazyčník sibírsky. Vyskytuje sa len v dvoch lokalitách na východnom Slovensku a Salvátorské lúky sú jednou z nich. Z ďalších druhov, ktoré sa tam vyskytujú, sú to napríklad páperníky úzkolisté alebo v jarnom období, na prelome mája-júna, tam môžeme nájsť aj orchideu – stavačovec májový," povedala pre TASR Marta Hrešová.
Salvátorské lúky boli vyhlásené za chránené územie v národnej sieti v roku 1980. Vďaka biotopom, ktoré sa tam vyskytujú, boli podľa M. Hrešovej vyhlásené aj ako územie európskeho významu v medzinárodnej sieti Natura 2000: „V súčasnosti je trocha problém s tým, že sa tam zmenil hydrologický režim. Nedostatok vody spôsobuje to, že vlhkomilné rastliny, ktoré sa tam nachádzajú, nám trocha miznú. Preto je potrebné robiť manažmentové opatrenia, lebo okrem znižujúceho sa stavu povrchovej vody je ďalším problémom aj zarastanie pálky širokolistej. Snažíme sa minimálne každé dva roky aspoň časť územia vyčistiť od pálky a hlavne od trste obyčajnej, ktorá zarastá a znižuje možnosť pre rast vlhkomilných rastlín, ako je jazyčník sibírsky.“
Z dôvodu znižovania hladiny povrchovej vody miznú zo spomenutých lúk i mokradné spoločenstvá. „Napríklad jeden z druhov, ktoré sa tam vyskytujú, sú vzácne riasy - cháry. Tým, že už je deficit vody, takisto z tohto prostredia miznú,“ skonštatovala Hrešová a doplnila, že aby zabránili rozšíreniu trste, robia tam manažmentové opatrenia. „Najmä v jesennom období je to kosenie trstiny a odstraňovanie biomasy, aby lúka, ktorá sa niekedy v minulosti kosila, alebo sa na nej aj páslo, naďalej mala formu lúky a nie nejakých zarastených pasienkov s krovinami," vysvetlila M. Hrešová.
Takže potrebný je aktívny manažment územia, nie jeho ponechanie na samovývoj v bezzásahovom režime s ničnerobením...
Jozef Marko