Drobenie pozemkov.
Málokto asi vie, čo to je drobenie pozemkov. Niečo o tom možno tušia tí, čo si v škole nesedeli na ušiach, aspoň v časoch, keď som ja chodil na základnú školu a zaregistrovali, že v Čechách, dedil majetok jeden príslušník rodiny nehnuteľnosti a vo vtedajšom Uhorsku dedili všetci pozostalí.
Viac o tom vedia tí, čo už dedili alebo majú dediť a dedené pozemky nemajú dostatočnú výmeru. K slovu sa totiž dostávajú §§ 21 a ďalšie zákona 183 z roku 1995 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
Ak chceli dedičia dediť nejakú poľnohospodársku alebo lesnú parcelu tak, aby nedošlo k spoluvlastníctvu, dalo sa to urobiť len tak, že z jednej parcely muselo vzniknúť viac parciel. Ale ak by novovzniknutá parcela mala byť menšia ako 2 ha avšak väčšia ako 20 a či 50 árov, tak museli zaplatiľ osobitné odvody.
Parcela s menšou výmere ako je tých 20 a či 50 árov nemohla vzniknúť. Dedičia sa museli dohodnúť, prípadne rozhodla „vyššia moc“.
Paragrafy však idú ešte ďalej. Obmedzenie 20 árov pri poľnohospodárskej a či 50 árov pri lesnej pôde sa týkajú aj veľkosti spoluvlastníckeho podielu. S jednou výnimkou, ak už vlastníci majú na konkrétnej parcele nejaký spolupodiel. Vtedy sa na veľkosť pripisovaného podielu nepozerá.
Možno povedať, že je to účinné opatrenie na drobenie majetku. Aj keď niektorí majú názor, že je to narušením ústavného práva.
Čo však je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi.
Paragraf 22 nekladie tieto obmedzenia aj na rozhodnutia, ktoré môže urobiť katastrálny úrad na základe vlastnej úvahy.
A tak, ak v pozemkovej knihe mala nejaká parcela výmeru napríklad 1 ha 25 árov a 88 m2 a vznikli z nej napríklad parcely o výmerách jedna s výmerov 15 árov, druhá 30 árov a nájdu sa aj také, čo majú iba 65 alebo aj 49 m2 a to všetko lesné pozemky, nie je to nič mimoriadne.
Domnievam sa, že pospolitosť vlastníkov pozemkov očakávala, že ROEP urobí revíziu v rozdrobení parciel. Lebo navonok to vyzerá ako nezmyselné. Alebo naopak, má to nejaký zmysel ale nie pre jednotlivých vlastníkov?
Určite to sťažuje samotné dedenie. Ťažko sa dohoduje, keď sa nevie a to dedičia nevedia, ktorá novovzniknutá parcela je lepšia a či horšia z hľadiska prístupu a podobne. Ťažko sa dohoduje na odškodňovaní, keď sa o parcelách nič konkrétne nevie.
Ja robím v lesnom spoločenstve evidenciu parciel pre lesné spoločenstvo. Kým pri evidencii podľa pozemkovej knihy, stačí napríklad vytlačiť pre vlastníka jeden a pol strany vlastnených parciel, pri evidencii podľa KN sú to až štyri strany. Rozbujnene počtu parciel má predsa negatívny dopad aj kapacitu servera a či serverov, katastrálneho portálu. Musí byť minimálne 4x väčšia. Ak to pravda nie je len záležitosťou nášho katastra. A to už nie je len o komplikáciách spôsobovaných jednotlivcom.
Máte aj Vy vo svojom katastri také rozbujnené a rozdrobené parcely?
